Atomic Blonde!

V týchto horúčavách, ktoré nemajú konca, človek hľadá osvieženie kdekoľvek. Mnohí sa plahočia vo vode, iní si doprajú osviežujúcu zmrzlinu (osobný top melónová) a podaktorí zájdu do kina na nejaký chladný film. A ako sa najlepšie schladiť? Keď vynecháme zasneženú Vojnu o planétu opíc, je tu film z konca obdobia Studenej vojny – Atomic Blonde (oslí mostík ako prasa, ale budiž).

Po skvelom Johnovi Wickovi, kde pomáhal s réžiou akčných scén, nám režisér Davit Leitch prináša ďalší akčný film. Tentoraz špionážny a ešte k tomu na motívy komiksu The Coldest City od Anthonyho Johnstona. Komiks som nečítal, takže nemôžem porovnať, ale po pozretí filmu mám chuť sa sním zoznámiť. A čo teda film?

„C*cks*cker.“

Atomic Blonde sa odohráva v Berlíne v roku 1989, presnejšie v novembri len pár dní pred pádom Berlínskeho múru. Po tom, ako v Berlíne zabili britského agenta MI6, je povolaná agentka Lorainne Broughton, odfarbená Charlize Theron, aby dokončila jeho misiu – nadviazala kontakt s operatívcom Davidom Percivalom, ktorého hrá James McAvoy, a získala takzvanú „Atómovku“ – zoznam mien všetkých agentov spojencov, ako aj komunistov. Príbeh je rozprávaný retrospektívne formou vyšetrovacieho výsluchu Lorainne jej nadriadenými (Toby JonesJohn Goodman), kde sa dozvedáme, že nie všetko išlo po masle. Nielenže ju od začiatku sledujú, ale snažia sa ju aj zabiť Rusi a ešte sa do toho pripletie aj francúzska tajná služba. No proste špionážna mela, kde Lorainne a David rozohrávajú nebezpečnú šachovú partiu.

(zdroj: imdb.com)

„I love f*cking Berlin!“

Film je super. Aj keď sa zápletka tvári prešibane, je vcelku jednoduchá a nemusíte si veľmi lámať hlavu, o čo tam ide. Chvíľku mi však trvalo zvyknúť si na jeho štýl. Proste si sedíte v kine a užívate si chladnú a sexy Charlize Theron (aj nahú 😉 ), ako nakopáva zadky ruským agentom. Úlohu Lorainne zvládla dobre a určite si to aj užila, akčné hrdinky jej idú (Furiosa z Mad Maxa). Ale mám dojem, že odviedla len remeselnú robotu a zvládla by to akákoľvek iná herečka (ale po tomto filme ju milujem ešte viac). McAvoy? Je niečo, čo ten chlap nevie zahrať? David Percival, sympatický prešibaný škótsky grázel, ktorý kraľuje Berlínu a jazdí na čiernom Porsche 911. Tu niet čo dodať. Sofia Boutella sa tu objaví v úlohe francúzskej agentky Delphine Lasalle, a to v dosť horúcej scéne s Charlize. Po drsniackych úlohách (Kingsmen, Star Trek, Múmia) tu predstavuje naivnú a začínajúcu špiónku, ktorá by chcela byť umelkyňou. Mal som chuť ju objať a povedať, že všetko bude okey, ale predbehla ma Lorainne. Čo sa týka ruských agentov, tí tu plnili len úlohu „redshirt“, ale odviedli si ju setsakramentsky dobre. Veď to aj boli kvalitní kaskadéri.

(zdroj: imdb.com)

Keď už sme pri tých kaskadéroch, sám David Leitch je kaskadér, a to sa podpísalo na kvalitnej akcii. Hlavne v súbojoch telo na telo cítite každú ranu. Súboje sú vynikajúco nasnímané, bez hollywoodskych prestrihov a zbytočných, trápnych spomaľovačiek, a tak vidíte každú ranu zasiahnuť svoj ciel (ouch). Dokonca veríte, že tie rany naozaj rozdáva Charlize. Vrcholom celého filmu je akčná scéna na schodoch, kedy sa mlátia všetci až do úmoru. A trošku si rypnem – žiaden súboj tu nebol celý v CGI, iba pár fŕkancov krvi (ehm, Ghost a Artuš).

Vizuál filmu hodnotím dobre, aj napriek klasickému americkému pohľadu na sivý, sychravý komunizmus (majú šťastie, že sa to odohrávalo v novembri), ale zachytáva atmosféru a striedajú sa tam neónové svetlá a teplejšie farby z klubov a bytov. Jednoducho sexy špionážny film.

(zdroj: imdb.com)

Celé je to príjemná a zábavná jazda, ktorá je umocnená vynikajúcim dobovým soundtrackom. Už úvodná naháňačka je sprevádzaná klubovou klasikou Blue Monday od New Order, ktorá sa v prerábke od Health stala hlavným motívom celého filmu. Soundtrack obsahuje aj originálnu hudbu pre film od Tylera Batesa (ktorá mi neskutočne robila chuť si zahrať Shadowrun Dragonfall), ale aj prierez známymi a menej známymi súdobými piesňami. Najhlbší dojem vo mne zanechali hlavne nemecké popové fláky. Veď ako by vyzeral rozdelený Berlín, keby nezaznela Nena a jej slávnych 99 Luftballons (až je škoda, že sa tam neobjavil Rakúšan Falco). Balóniky sa dočkali aj atmosférickej pomalej prerábky od dua Kaleida, ktorá tiež zaznie vo filme. Najviac ma uchvátila pieseň Major Tom od Petra Schillinga (taká do auta). To, čo som nedostal v GoG vol. 2, som dostal tu. Je len škoda, že mnoho skvelých piesní ako Depeche Mode – Behind the Wheel alebo Queen a David Bowie – Under Pressure sa nedostalo na oficiálny album. Snáď vyjde neskôr rozšírená edícia.

Čo dodať na záver? Film vám akoby naschvál ukáže jednoduché riešenie Lorainninej misie à la David a na konci vám predtitulkový „epilóg Captain Obvious“ všetko vysvetlí, ale vy mu to odpustíte, lebo to urobí svojsky a parádne a dokonca mu za to zatlieskate. Mám rád filmy s osobitým čarom a mám rád prekvapenia – toto je jedno z nich. Už teraz sa zaradil do mojich top 3 filmov tohto roka.

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Kraken

Ja sa tu len flákam.

    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

    Solve : *
    16 × 25 =