Čitateľský mesačník I.

Čo si dnes prečítam? Otázka, s ktorou sa raz za čas stretne väčšina z nás. Nieže by nebolo čo čítať, skôr si človek nevie z tej obrovskej ponuky vybrať. Preto sme si pre vás pripravili nový formát Čitateľského mesačníka. Nájdete v ňom odporúčania redaktorov Multiverza, ale aj postrehy od externistov. Tentoraz sa s nami podelili o svoj čitateľský január aj František Gago z portálu scifi.sk a autor knihy Krajina Kanibalov, Mark E. Pocha. A na čo je tento mesačník zameraný? Na kvalitné komiksové alebo knižné čítanie. Na staršie tituly aj novinky. Uvidíte sami, je to výživná zmes.

 

Drackula

(Multiverzum)

Ak by som mal niekomu odporučiť jediný komiks z Marvelu, ktorý vyšiel za posledné roky a má šancu ho zaujať aj bez znalosti širších súvislostí, bol by to určite Vision. Táto 12. dielová séria, ktorá vyvrcholila koncom roka 2016, si žila v Marvel univerze svojím životom. Vôbec neprišlo k interakcii s Civil War II a je jasné, že kvalitatívne tento event s prehľadom preskočila. Keď som sa o ňom dozvedel prvý raz, pozeral som sa na plán dať Visionovi vlastnú rodinu a zasadiť ju do radovej zástavby amerického malomesta dosť skepticky. Myslel som si, že to bude séria len preto, aby nejaká bola, čakal som niečo komediálne, pritiahnuté za uši. Neskutočne som sa však mýlil.

Vision predkladá čitateľovi všetky dôležité otázky ohľadom umelej inteligencie, na ktoré si viete spomenúť. Navyše ich rozširuje o rozmer superhrdinstva, ktorý obohacuje celý etický problém s vnímaním A. I. o dôležitý moment. Vision totiž zachránil Zem 36-krát. Nemali by sme mu byť vďační a prestať na neho ukazovať prstom? Príbeh je na prvý pohľad jednoduchý, ale pomaly sa rozvetvuje a ku koncu značne naberá na sile a intenzite. Čo začne ako relatívne nešťastný incident s nechceným svedkom, postupne vyeskaluje do problémov globálneho významu. Popritom sa riešia „školské“ problémy detí, vzťahové problémy, vynárajú sa hriechy minulosti, je, samozrejme, miesto aj pre humorné scénky a ako som už spomenul skôr, etické a morálne otázky sú všadeprítomné. A na ich položenie stačí jedna replika či jeden obrázok.

Na to, aby ste si túto sériu užili, nepotrebujete poznať celé Marvel univerzum. Stačí vám zbežne vedieť, kto je Vision. Samozrejme, ak poznáte širšie súvislosti, užijete si sériu viac. Séria však veľmi vhodne predstavuje historické momenty, odporúča série, opakuje známe momenty, takže je vidieť, že myslí aj na nováčikov. Séria v češtine zatiaľ nevyšla a ani by som s tým veľmi nepočítal. V TPB sa dá v angličtine kúpiť za normálnu cenu ako vol. 1 a vol. 2. Osobne dúfam, že čoskoro sa dočkáme HC vydania, ktoré by si táto séria naozaj zaslúžila.

Dielo Markusa Heitza ma doteraz obchádzalo, ale začiatkom roka som si povedal, že musím tento rest napraviť. Načal som jeho najznámejšiu ságu Trpaslíci a môžem povedať, že to bola dobrá voľba. Hneď na úvod treba poznamenať, že Heitz v Trpaslíkoch (Markus Heitz, Fantom Print, 2012) neobjavil Ameriku a ani nepriniesol nič nové. Drží sa štandardnej konštrukcie, ktorá sa používa v rámci high fantasy prakticky neustále. Ba čo viac, nájdeme tu niekoľko analógií s Pánom Prsteňov, čo mnohí vnímajú ako bibliu tohto žánra. Trpaslík Tungdil, ktorý nevyrastal medzi trpaslíkmi, a preto nie je typický predstaviteľ svojho národa, sa čírou náhodou zamotá do rozsiahleho konfliktu. To, čo sa spočiatku javilo ako neškodná cesta tam a späť, sa postupne vyvinie na putovanie, ktoré môže zachrániť celú krajinu pred neustále silnejúcou hrozbou Mŕtvej zeme. Ak poviem, že cestou sa vytvorí akési nesúrodé spoločenstvo, ktoré sa pokúsi urobiť všetko preto, aby sa hrozba zastavila, Tolkien z toho priam srší. Avšak pri všetkej úcte k pánovi Tolkienovi, Heitz napísal svoj román svižnejšie, akčnejšie a čitateľnejšie.

Odpustil si veľkú kopu balastu o faune a flóre a dej tak šlapal ako hodinky. Samozrejme, nejde o také komplexné dielo ako je LOTR, ale ako akčná jazda funguje skvele. Nič originálne nenájdeme ani na rasách, ktoré sa v románe vyskytujú. Trpaslíci, elfovia, gnómovia, ľudia, trolovia, škreti, obri, mágovia a alfovia, ktorí fungujú ako klasický temní elfovia, majú medzi sebou štandardné vzťahy a predsudky, aké by človek očakával. Veľmi zaujímavé je však postavenie trpaslíkov. Od začiatku sú stavaní do pozície obrancov Skrytej zeme. Páčilo sa mi ich rozdelenie medzi rôzne klany, z ktorých každý má svoje vlastné špecifikum. A postava Thungdila funguje ako prostriedok nenásilného spoznávania trpasličej ríše výborne. Keďže pred svojou cestou vie toho o trpaslíkoch asi tak veľa ako čitateľ, mnohokrát Thungdil priamo tlmočí otázky, ktoré vám pri čítaní napadnú.

Keďže Trpaslíci sú iba prvá kniha zo štyroch, veľmi sa teším na pokračovanie. Heitz totiž ukázal, že sa nebojí veľkých zvratov, dáva priestor zrade, tragickým momentom a nebojí sa nechávať postavy umrieť. Bojové scény ma tiež bavili a jediné, čo mi chýbalo, bola len mela porovnateľná s údernosťou tej, ktorú sledujeme v prológu. Akcie je tam ale dosť aj bez toho, aj keď nie takej monumentálnej. Ak hľadáte svižnú a akčnú high fantasy, ktorá sa umne drží štandardných motívov, budú sa vám Trpaslíci určite páčiť.

Knihu si môžete zakúpiť napríklad tu.

IntrOvert

(Multiverzum)

The Death of Captain America (Captain America Vol. 5 #25 – 42)

Všetci dobre vieme, ako skončila komiksová Občianska vojna (Civil War) superhrdinov Marvelu. Smrť patriota nás všetkých zasiahla. Rogers sa, samozrejme, po nejakom čase vrátil, lenže veci nie sú také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Originálnu Civil War som čítal už dávnejšie, ale na resty nie je nikdy neskoro. V januári – mesiaci, kedy Donald Trump nastúpil do svojej funkcie prezidenta Spojených štátov Amerických – som sa rozhodol siahnuť po story arku s názvom Smrť Kapitána Ameriku. Spojitosť tam žiadna nie je… iba ak by bola.

Príbeh sa začína 25. číslom piatej série Captaina Americu. Ak ste čítali Civil War, tak viete, že ide o jedno z posledných čísel. Opisuje atentát na Steva Rogersa tesne pred tým, ako mal byť súdený za svoje (zlo)činy počas odporu proti registračnému zákonu. Smutné oči Tonyho Starka či vskutku dojímavý pohreb však ďalej nečakajte. Týmto všetkým sme si prešli na konci Civil War eventu. Naopak, je potrebné dolapiť atentátnika a nájsť niekoho, kto ponesie kapitánov odkaz a štít.

Osemnásťdielový story arc je rozdelený do troch menších sérií, každý so šiestimi číslami. Tieto menšie arky nesú názvy The Death of the Dream (Smrť sna), The Burden of Dreams (Bremeno snov) a The Man Who Bought America (Muž, ktorý kúpil Ameriku). Takmer stále sledujeme príbeh očami Buckyho Barnesa, Agentky 13 a miestami aj Tonyho StarkaBlack Widow. S týmito postavami sa pripravte na skutočný špionážno-politický triler. Postavy menia strany, strany zas svoje presvedčenia a presvedčenia menia ľudí, všetko lusknutím prsta. Nevraživosť medzi hrdinami, rozdielne názory na odkaz Captaina Americu či politická hra v pozadí príbehu sú presne tie veci, ktoré vás nútia hltať stránku za stránkou. A čo môže zamotať príbeh viac ako posmrtný list Steva pre Tonyho, žena čakajúca potomka Captaina Americu či fakt, že za pád Ameriky a hypotekárnu krízu z roku 2008 môže Rogersov odveký nepriateľ?  No a nakoniec – vyhrotená situácia si často žiada vyhrotené riešenia, čiže sa dočkáme aj skutočne veľkých prekvapení.

Komiks si môžete zakúpiť napríklad tu.

Silent War (Silent War #01 – 06)

V sérii Silent War sa opäť vrátime v čase do udalostí po evente House of M. do obdobia po vyrieknutí vety „NO MORE MUTANTS“ psychicky nestabilnou slečnou menom Scarlet Witch. Určite si pamätáte, ako najrýchlejší muž planéty Flash Quicksilver odcestoval na odvrátenú stranu Mesiaca za svojou manželkou Crystal a dcérou Lunou, na miesto zvané Attilan. Tu sa Pietro, už bez svojich mutantských schopností dopustil hanebného zločinu – krádeže posvätných Terrigenov! Následkom toho bolo, že kráľ Inhumanov Black Bolt vyhlásil vojnu Spojeným štátom Americkým.

Áno, Black Bolt vyhlásil vojnu, čiže pomenovanie Silent War je celkom úsmevné. Avšak, po prečítaní prídete na to, že naozaj ide o akúsi tichú vojnu. Netreba čakať žiadnu veľkú bitku pozemšťanov s obyvateľmi Attilanu. Celý príbeh sa nesie skôr v myšlienke toho, ako spoločnosť vníma skutočnosť, že je vo vojne. Od začiatku je citeľné, že ani jedna zo zainteresovaných strán nie je nadšená z prebiehajúcej vojnovej pohotovosti. Zároveň si obe strany uvedomujú silu svojho protivníka. Lenže tam, kde končí zdravý rozum, začína politika. Sledujeme, ako na oboch stranách prebieha akýsi druh propagandy, spoločnosť je klamaná o skutočnostiach a krokoch druhej strany, čím vzniká značná vlna nenávisti. Nuda? Dobre, nakoniec dôjde aj k fyzickým stretom, pričom pri jednom z nich príde na pomoc aj tím Mighty Avengers (konanie Sentryho si vás získa). O tom však príbeh nie je. Konfrontácia Quicksilvera, rozvrat kráľovskej rodiny, ľudská potreba nadradenosti či vojnová propaganda na oboch stranách sú tie ozajstne perly tejto série.

Komiks je dostupný napríklad na comixology.

MrFreake

(Multiverzum, komiksový kreslič)

Jeff Lemire je bez debaty jeden z najzaujímavejších scenáristov súčasnosti v komiksovej brandži. Nech sa pustil do akéhokoľvek žánra/odvetia, dopadlo to minimálne veľmi nadpriemerne až priam geniálne. Či už pri písaní alebo pri kresbe – je jedinečný. A dokazuje to aj pri spolupráci s vydavateľstvom Marvel, kde si zobral na starosť sériu, od ktorej (ak by tam nebolo jeho meno) nikto nič nečakal. Samozrejme, hovorím o nadväzovaní na úspešnú sériu Marka Millara z postapokalyptickej budúcnosti, kde vládnu svetu záporáci a väčšina hrdinov je už dávno po smrti – OLD MAN LOGAN (OML). Keďže nie som bežný čitateľ Marvelu, pociťoval som veľkú spriaznenosť so starým Loganom už len kvôli jeho dezorientácii po obrom evente Secret Wars, po ktorom v Marvel univerze nezostal kameň na kameni, a všetko (z môjho a aj z Loganovho pohľadu) je úplne iné, než si pamätám. Z Hulka je akýsi aziat, z Hawkeya je žena a tak ďalej… V každom prípade aj napriek tomuto zmäteniu, ktoré som s Loganom prežíval, som dostal mimoriadne silný a osobný príbeh zmäteného človeka-mutanta, ktorý je ochotný urobiť a obetovať čokoľvek iba pre to, aby zachránil svoju rodinu. Kresba Andrea Sorrentina je na môj vkus síce veľmi digitálna, ale toto médium je tu použité natoľko uvedomelo a umelecky premyslene, že skláňam kresličovi poklonu. Chápeme Loganove vnútorné rozpoloženie aj myšlienkové pochody. Nech robil čokoľvek, vedeli ste a hlavne ste cítili, prečo to robí! Nič nové, ja viem, ale v takejto koncentrácii som podobný zážitok v mainstreamovom komikse už dlhší čas nemal a práve preto by som tento kúsok odporučil všetkým, ktorí čítali pôvodného OML, ale hlavne ľudom, ktorí majú radi svieži vietor v dnes už plnom svete komiksových eventov, v ktorých sa bojuje o záchranu vesmíru alebo priam samotnej existencie. Čaká vás tu jemne akčný, ale predovšetkým osobný príbeh zlomeného muža.

Komiks si môžete zakúpiť napríklad tu alebo tu.

Efken

(Multiverzum, editorka Vydavateľstva Hydra)

Na začiatok roka si treba dať niečo kvalitné, výživné, aby sme nabrali nové sily, a toho som sa držala.

Najlepším zážitkom januára boli Lovci snů (Neil Gaiman, P. Craig Russell, Crew, 2015). Dlho som po tomto komikse pokukovala, Gaiman je predsa moja srdcovka, až som si ho nakoniec kúpila a bolo to jednoznačne jedno z najlepších rozhodnutí. Vždy ma fascinovalo, ako dokáže Gaiman spracovať jednoduchý motív do krásneho, obsažného príbehu, akým tento určite je. Opäť sa vraciame do sveta Sandmana, no tentoraz v japonskou kultúrou ovplyvnenom príbehu. Jednou z hlavných postáv je moje obľúbené zviera – líška –, a čo sa sprvu javí ako jednoduchá bájka, je napokon jeden z najkrajších ľúbostných príbehov, aké som čítala. Že láska mnícha a líšky existovať nemôže? To povie len niekto, kto s Gaimanom nemá skúsenosti. Komiks, okrem nádherného obrazového spracovania úžasným kresličom a aj formálneho spracovania – pevná, kvalitná väzba, krásny prebal – hovorí o veľkých činoch, veľkých ponaučeniach, veľkých omyloch. Hovorí aj o tom, že pán snov, nech je v akejkoľvek podobe, je múdry a spravodlivý, no nie je bezcitný. Prvky japonskej mytológie príbehu dodávajú šťavu a zaujímavosť, ktorú ja milujem!

Komiks si môžete zakúpiť napríklad tu.

Druhým skvelým komiksom, po ktorom som siahla, bol Zaklínač – Sklenený dům (Paul Tobin, Joe Querio, Crew, 2015). Všetci Zaklínača milujeme, vieme, aké drsné, akčné, ale aj zábavné a plné citov vedia byť jeho príbehy. Komiks som brala len ako chuťovku, ale opäť ma táto platforma prekvapila (a deje sa to stále pomerne často) tým, s akou komplexnosťou bol poňatý príbeh. Na nie príliš veľkom priestore dokázal vypovedať všetko, čo potrebuje správna storka o Geraltovi. Opäť som vďaka nemu zatúžila ponoriť sa do kníh o zaklínačovi. Obálku má na svedomí Mike Mignola, no štýl ilustrovania príbehu ma fascinoval väčšmi. Z deja veľa prezradiť nemôžem, ak nechcem spoilerovať, no je plný zvratov, príšer, nechýbajú sexy scény ani fighty, no proste výborná zábavná oddychovka.

Komiks si môžete zakúpiť napríklad tu alebo tu.

Okrem toho som mala v rukách aj rukopisy, z toho jeden žánrový. Rukopis od Martina Benkoviča, ktorým chce preraziť na slovenskej scéne fantastickej literatúry, bol nadupaný mysteriózny triler s prvkami sci-fi a bola to poriadna akčná jazda. Autor sa pohrával aj s veľmi aktuálnou problematikou migrácie, ako vplýva na jednotlivcov a aký katastrofálny dopad na svet môžu mať unáhlené rozhodnutia a absurdita vyhrávajúca nad rozumom. Ale čo ak je to všetko inak? Hlavný hrdina sa preberá v uzavretom priestore, bez spomienok, bez svojho života. Nakoniec nič nebude tak, ako predpokladal. Tak čo? Chceli by ste si niečo také prečítať, možno aj v papierovej podobe? Prvé štyri kapitoly nájdete na jeho autorskej stránke: http://martinbbenk.sk/?p=49

Kraken

(Multiverzum, aj keď o sebe tvrdí, že sa s nami len fláka)

Vzhľadom na to, že ja veľmi komiksy nečítam, som ich prečítal tento mesiac dosť. Sedem (áno, haha… ja viem, nadľudský výkon). Presnejšie to boli komiksové „booky“, ktoré som dostal na Vianoce. Poznáte to, máte toho veľa, tak to začnete lúskať a dorážať resty.

Tak som si ohmatal „remasterovanú“ ediciu (2. vydanie) prvého Bažináča (Alan Moore, BB art, 2016) od Alana Moora. Musím uznať, že farba tomu prospela a ohnivé apokalyptické obrazy deštrukcie šialeného Floraina pôsobili živšie a hrôzostrašnejšie. Rozhodne si skúsim zopakovať celú sériu. Remaster tohto komiksu si môžete zakúpiť napríklad tu.

V rámci superhrdinského žánra som si zopakoval 2. diel úžasnej serie od Gerarda Waya The Umbrella Academy s podtitulom Dallas, kde hrdinovia zažijú „menšie“ cestovanie v čase a dozvieme sa, ako umrel J. F. Kennedy (nie, nezabil ho komediant). Mám rad túto sériu, ktorá sa zameriava na netypickú skupinu podivných hrdinov, medzi ktorými vyniká ich líder s gorilím telom alebo žena so schopnosťou „čo povie, to sa stane“. Way by sa už mohol dokopať k napísaniu ďalšieho dobrodružstva. Komiks je dostupný napríklad tu.

Samozrejme, čítal som aj nejaké pre mňa nové veci – napríklad som dobehol sériu Usagi Yojimbo. Knihy s podtitulmi: Matka hôr (Stan Sakai, Crew, 2014), Príbeh Tomoe (Stan Sakai, Crew, 2014) a Most sĺz (Stan Sakai, Crew, 2015). Príbehy popisujúce návrat Usagiho do provincie Geishu. Na scéne sa objaví nový protivník – chladnokrvná sadistická Noriko na tajnej misii. Užijeme si trochu platonickej lásky Tomoe a Usagiho, problémy v hrade Bielej volavky. Na Usagiho si zasadne cech nájomných vrahov. Usagi bude laškovať s ďalšími ženami (Ej, ten beťár!). Dostaneme uber epický súboj v búrke, v daždi a v blate Gena, Túlaveho Psa proti čiernej duši Jeiovi. A niekoľko smutných koncov v knihe Most sĺz. Proste česť, láska, priateľstvo, zrada, intrigy, samurajské súboje. Usagi Yojimbo musíte milovať.

Komiksy s jeho príbehmi nájdete napríklad tu.

František Gago

(scifi.sk)

Blábol a jiné příběhy (Neal Asher, Polaris, 2016)

Neal Asher je britský spisovateľ dobre známy aj u nás. Jeho série o Spatterjay a o agentovi Cormacovi spadajúce do spoločného sveta Rádu (Polity) sú pravidelnou súčasťou edičného plánu vydavateľstva Polaris už niekoľko rokov. Posledným prírastkom do tohto cyklu je práve Blábol (v origináli ako The Gabble and Other Stories). Teda, tak sa volá jeho najnovší preložený počin, ktorý vyšiel minulý rok. Na rozdiel od predchádzajúcich titulov však nejde o román, ale o zbierku poviedok. Tých sa v knižke nachádza celkovo desať a na ploche vyše 260 strán ukazujú prierez autorovou kratšou tvorbou. Krásne ilustrujú nápady a príbehy, ktoré často slúžia ako doplnok k jeho veľkým knihám, alebo naopak, nápad v nich použitý je neskôr prevedený do románovej podoby (tak je to napr. s kratšou novelou Mimozemská archeologie (orig. ako Alien Archaeology), ktorá našla svoje uplatnenie v románe Technik).

Asherove kratšie práce sa, podobne ako jeho romány, odohrávajú vo vzdialenej budúcnosti, v medzihviezdnom priestore i na planétach. Poviedky sú kratšie aj dlhšie, no dve veci majú spoločné – sú nabité akciou a neskutočne rýchlo sa čítajú. Ani neviete ako a už ste na konci – a je vám to ľúto, pretože by ste si dali ešte dupľu. Našťastie, hneď nasleduje ďalší príbeh z poviedkovej bonboniéry a ďalšie dobrodružstvo.

Obrovským plusom je autorova imaginácia, najmä čo sa biológie a najrôznejších foriem života týka. Prostredie Asherovej (nielen) poviedkovej tvorby tak pripomína povestné amazonské dažďové pralesy. Krásne, pestrofarebné a fascinujúce, no zároveň plné jedovatých ostňov, pazúrov a zubov, ktoré si vás chcú dať na večeru. V tomto mi neskutočne pripomenul tvorbu iného autora, ktorý kedysi dávno vyd. Polaris vydávalo, a to Raya Aldrigea. Rovnako farebné prostredie, úžasné exotické charaktery a osudy. V poviedkach môžeme stretnúť nesmrteľných pútnikov, obrovských, krabom podobných emzákov, šialené vesmírne lode, parazitické organizmy, civilizácie ovládajúcich vodu či nesmrteľného pomstiteľa… a žvatlokačov, na nich nesmieme zabudnúť. Chcete vedieť, čo sú zač? Tak to by ste mali začať s Asherom čo najskôr, lebo ja vám už nič viac nepoviem.

Knihu si môžete zakúpiť napríklad tu.

Legie ze stínů (Wagner Karl Edward, Mustang, 1996)

Bran Mak Morn, král Piktů, pozvedá svůj meč proti nenáviděným římským vetřelcům. Nikdo však netuší, že se neohrožený válečník brání i daleko nebezpečnějšímu nepříteli, než jsou římské legie. Bojuje se svými vlastními sny, krutými vidinami, které mu nedopřávají oddechu. A jednoho dne se noční můra stane skutečností – Bran Mak Morn se musí postavit nepříteli z temných stínů podzemních slují.“

Chvíľu premýšľam. Bran Mak Morn. Ozubené kolečká v hlave šrotujú. Mak Morn, Mak Morn… Ahááá, ten od Conanovho fotra, Howarda, spomeniem si. Tak dáme mu šancu, nie?

Bran Mak Morn je jeden z tých o niečo menej známych Howardových hrdinov. Nie je to Conan, Kull a ani Solomon Kane, no jeho príbehy na tie uvedené tak trochu nadväzujú… ba viac než len to. Príbeh Bran Mak Morna, sa neodohráva na prehistorickej Zemi ani v Atlantíde, Velusii, Cimmerii, tak ako pri ostatných Howardových hrdinoch. Nie, Bran je Pikt (Piktovia sú pôvodní obyvatelia škótskej vrchoviny), žije v dobe rímskej rozpínavosti a hoc je silák a kráľ, rozhodne to nebude mať ľahké.

Knihu vydalo už neexistujúce vydavateľstvo AFSF pred dvadsiatimi rokmi a dá sa zohnať v antikoch. Dej je jednoduchý a nadväzuje na udalosti popísané v Howardových poviedkach. Bran Mak Morn, zjednotiteľ piktských kmeňov v boji proti všemocnému Rímu, musí čeliť prízrakom minulosti. A čiernemu kameňu, ktorý už raz použil. A tak znova dôjde na svaly, meče, temnú mágiu a zbesilé dobrodružstvá, ktoré sa tak dobre čítajú, že za deň a pol smutne zatvárate prečítanú knihu.

Kým pôvodný cyklus o Bran Mak Mornovi pozostáva z viacerých, sem-tam si odporujúcich poviedok, Wagnerov Bran je komplexnejší i keď menej mysteriózny. Wagner bol jedným z odborníkov na Howardovo dielo a v uvedenej knihe sa pokúsil Brana zasadiť do skutočného historického kontextu a obdobia Rímskej ríše, ako i do kontextu Howardovho mýtu. V knihe preto narážame na historické udalosti a postavy (pád IX. rímskej légie, cisár Septimus Severus), kulisy, postavy a udalosti známe z predchádzajúcich Howardových kníh (Dagonova svätyňa, čierny kameň, hadí ľudia). Kniha sa veľmi ľahko číta a hoc nejde o Howarda, štýl je mu veľmi podobný. Vo výsledku dostávame dielo, ktoré je skvelým dedičstvom a ktoré vzdáva hold Howardovmu odkazu.

Knihu si môžete zakúpiť napríklad tu.

Mark E. Pocha

(Autor – Krajina Kanibalov)

Január sa u mňa niesol v znamení dvojitej temnoty. Jednak tu bola Temnota z Pressburgu (Janko Iša, Artis Omnis, 2016), a potom Obchádza nás temnota (Ivan Kučera, Hydra, 2016). Prvý menovaný titul je akciou nadupaný román, ktorý vás rozpáli lepšie než čaj s tuzemákom. Druhý zas predstavuje prierezovú zbierku poviedok autora, ktorý vrátil slovenským lesom strašidelný ráz. Komu z týchto príbehov nenaskočia zimomriavky, ten už je zaručene mŕtvy!

Knihy si môžete zakúpiť napríklad tu alebo tu.

(zdroj obrázkov: Marvel/Martinus/Vertigo/Dark Horse/Polaris/Mustang/Artis Omnis/Hydra)

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

 

 

 

Drackula

Beneath this mask there is more than flesh. Beneath this mask there is an idea, Mr. Creedy, and ideas are bulletproof. (V for Vendetta)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
19 × 7 =