Čitateľský mesačník IV.
Určite poznáte ten pocit, keď máte rozčítané dve knihy, z nočného stolíka na vás žmurká komiks a v mobile máte „rozčítanú“ audioknihu. Aby toho nebolo málo, z malej kôpky neprečítaných kníh a komiksov sa stáva pomaly mrakodrap. A viete čo? Vôbec to neberte ako tragédiu. Skôr naopak. Katastrofa nastane v momente, keď nebude čo čítať. A aby táto situácia u vás nemala šancu nastať, prihodíme pre istotu zopár knižných a komiksových tipov, či už od stálic alebo od nováčikov tejto pravidelnej rubriky. A začíname vo veľkom štýle. Sám stvoriteľ Kladiváka nám popísal, čo číta popri jedení chlebíčkov. 😉
Janko Iša
(autor knihy Temnota z Pressburgu)
Žijeme v dobe, ktorá je plná farieb, úsmevov a šťastných ľudí, v dobe takej priaznivej, ako ešte nikdy predtým. Aspoň to sa všade tvrdí, no napriek tomu sú literatúra a filmy v súčasnosti presiaknuté temnotou a zlom. Zničené svety, intrigy, vojny, masakre… Z tejto kategórie sú aj dve knihy, ktoré na mňa v ostatnom čase veľmi zapôsobili.
Zakuti v oceli od Miroslava Žambocha (Triton, 2016) nám
v dynamickom románe predstavuje posádku tanku – posledného technologického skvostu ľudskej civilizácie. Jej členovia križujú zničenú krajinu, stáročia po vojnách s robotmi, aby dopravili obchodnú karavánu do bezpečia. Ale nič nie je také jednoduché, ako sa môže zdať, lebo aj ten najodolnejší tank má svoje limity… Miroslav Žamboch vás prevedie svetom, v ktorom by ste nikdy nechceli žiť, no do ktorého sa všetci túžime pozrieť. Roboty, obrovské stroje, ľudská závisť aj láska, to všetko v dokonalom, majstrovskom postapokalyptickom koktejli.
České vydavateľstvo Fantom Print prinieslo pred pár rokmi prvú knihu od ruského autora Pavla Korneva a odštartovalo tak v našich končinách sériu Příhraničí, ktorá sa aktuálne teší tretiemu pokračovaniu Černé sny. Je to ruské a je to dobré. Svet za naším svetom, dimenzia, kde sa pred vekmi prepadli celé mestá či vojenské základne. Ponurý svet plný ľadu a ohňa, kde má čitateľ často pocit, že príbeh hrá len druhé husle a omnoho viac ho pohltí osud hlavného hrdinu, prezývaného Led Kluzký. Vodka, sušené mäso a zabijak prahnúci po jeho živote na každom kroku.
Ledovi sa v minulej knihe podarilo z tohto smrteľne nebezpečného sveta uniknúť, no žiadne potešenie netrvá večne… a každý sa nakoniec vráti tam, kam patrí. Aj keď ide o tretiu knihu série, určite odporúčam aj tie ostatné každému, komu nie je cudzia akcia a tvrdý príbeh v ešte tvrdšom svete, vo svete, kde je olovo rovnako smrtiace ako mágia.
Knihy si môžete zakúpiť napríklad TU alebo TU.
František Gago
(scifi.sk)
Bruce Sterling – Schismatrix plus (Laser-books, v rámci série „
Sterling vstúpil do žánra už koncom 70. rokov okrem iného aj románom Oceán prachu, no preslávil sa práve vesmírom Mechanistov a Tvárnych, do ktorého román Schismatrix spolu s niekoľkými poviedkami patrí. Ide o cyklus, v ktorom ľudia kolonizovali väčšinu slnečnej sústavy a vytvorili tak množstvo viac alebo menej sebestačných kolónií. V týchto maličkých samostatných štátoch a republikách pritom fungujú najrôznejšie politické systémy – od neomarxizmu, až po kapitalizmus. 
Samotné ľudstvo sa rozdelilo na niekoľko frakcií, pričom dve najväčšie a najmocnejšie – Mechanisti, ktorí sa orientovali na implantovanie najrôznejšieho hardweru a techu do svojich tiel, a Tvárni, ktorí sa vydali cestou biologických a genetických úprav – už nejaký čas zotrvávajú v akejsi fáze studenej vojny.
V priebehu deja sledujeme hlavného hrdinu, Abelarda Lindsaya, špičkového diplomata, ktorý sa narodil do prominentnej mechanistickej rodiny, no neskôr sa dal do služieb Tvárnych. Čitateľ časom sleduje jeho prechod najrôznejšími filozofiami, ako aj dopad jeho prítomnosti na celý vývoj spoločnosti.
Knihu u nás vydalo vydavateľstvo Laser-books pod názvom Schismatrix Plus (to plus znamená, že obsahuje okrem románu aj komplet všetky poviedky z tohto cyklu). Vo výsledku tak dostávame do rúk celý kaleidoskop príbehov popisujúcich budúcnosť Slnečnej sústavy a narážame na spletitú transhumanistickú farebnosť. Tá však na rozdiel od moderných (post)kyberpunkových diel páchne akousi hrdzou a špinou.
Samostatnou kapitolou sú potom poviedky. Hoc časť z nich bola napísaná skôr ako román, nie je to na nich poznať a skvelo dokresľujú atmosféru celého vesmíru Mechanistov a Tvárnych. Či už ide o kontakt ľudí s mysľou úľového typu (Roj), príbeh dvestoročnej mechaničky a jej domáceho maznáčika (Pavúčia ruža), súťaž a diktátorský režim na terraformovanom Marse (Zapustené záhrady) alebo ďalšie fragmenty zo Sterlingovho vesmíru (Kráľovná cikád, Dvadsaťtoro evokácií), všetky predstavujú malé klenoty na náhrdelníku možnej budúcnosti.
Záverom možno snáď už len dodať, že podobne ako Gibsonov Neuromancer, aj Schismatrix mal obrovský dopad na ďalší vývoj science-fiction. Nielenže ukázal spoločnosti, že kyberpunk vyrastajúci priamo z hnutia New Wave 70. rokov dokáže nadobudnúť epické rozmery, ale spolu s niekoľkými ďalšími dielami znova oživil niektoré upadajúce subžánre (napr. hard sci-fi či space operu) a vlial im do žíl nového ducha.
Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.
Efken
(Multiverzum, editorka Vydavateľstva Hydra)
Apokalypsa na počkání – Charlie Human (Plus, 2016)
Toto bola jedna z mála kníh, po ktorej som siahla na základe recenzie v Pevnosti – a vyplatilo sa. V tomto mesiaci som chcela čítať niečo rýchle, jednoduché, zábavné a dostať sa do sveta, ktorý nepoznám a ktorý nebude až také ťažké opúšťať, ak si ho zamilujem (lebo keď sa skvelé príbehy končia, naozaj ma to ničí). A dostala som to.
Rýchla chuťovka, nenáročná, je to jednoducho jazda s monštrami,
ktoré sú všade medzi nami, to len vy o nich neviete. Mne o nich povedal Bax dostatočne veľa na to, aby som už viac vedieť nechcela. Baxter Zevcenko je mladý chalan, no poriadne číslo. Na svojej strednej škole rozbehol biznis s pornom, v podstate založil svoj vlastný gang, ktorý si prilepšuje predajom nelegálneho tovaru, vydieraním a manipulovaním svojho okolia. Milé, rodičia sú určite hrdí. Problém nastane, keď zmizne Baxterova frajerka a on zistí, že ju má vlastne naozaj rád a že ju musí zachrániť. Popri tom sa mu snívajú čudné sny a ide mu rozdrapiť hlavu od búšenia s neznámym pôvodom. My začíname šípiť, že sa deje niečo zvláštne. Ani netušíme ako, Baxter nahliadne za oponu reality, o ktorej mu nahovárali, že je jediná možná, a padá hlbšie a hlbšie do monštruózneho podsvetia, o ktorom nik nemal vedieť. Mágia? V pohode, hocikedy. Šibnutý lovec príšer? Jasné, dobrý týpek. Svietiaci ľudia, exotické valkýry, antilopí chlapec, kráľovná Anansi… no dobre, to už je poriadny trip. Prekvapivo má táto naháňačka pár dosť dobrých zvratov, zabrať nám (aj Baxovi) dajú jeho dve osobnosti, ktoré sa medzi sebou hádajú, jeho autistický brat či diagnóza od psychiatra. Tak je to skutočné či nie?!
Príbeh je plný popkultúrnych odkazov, snahy priblížiť sa zmýšľaniu dnešnej mládeže (a všetci dobre vieme, že to niekedy dokáže byť poriadne zvrátené), niekedy trochu silený humor, no v každom prípade poriadne LSD dobrodružstvo, ideálne, ak vám lezie na nervy „normálny“ svet. Plusom je (pre nás) určite zaujímavé prostredie Juhoafrickej republiky. Nechýbajú tiež (prekvapivo) nesilené edukačné pasáže, ktoré dospelému neprekážajú a mladším budú buď strašne liezť na nervy, alebo si z nich niečo naozaj zoberú.
A ako do toho všetkého zapadá Bax? Samozrejme, v šialenom nebezpečnom svete krvavej mágie hrá jednu z najdôležitejších úloh.
Ivan Kučera
(autor Obchádza nás temnota)
Skočíme rovno doprostred jazera, čo poviete? Žiadny prvý diel ani druhý, ani tretí a ani štvrtý, ale rovno piaty. Skalpy sú úžasná komiksová séria. V USA bola dávno dokončená, ale v perfektnej českej mutácii ju Crew začala vydávať až v roku 2014 a ešte nejaký čas potrvá, kým ju úspešne skompletizuje. Pre mňa je to návyková látka, ktorú získavam mimoriadne rafinovaným spôsobom: brutálne nútim svoju pani manželku vždy mi nejaký diel kúpiť na meniny, narodeniny alebo, prinajhoršom, na Vianoce.
Skalpy sa odohrávajú v súčasnosti, v indiánskej rezervácii. Žiadnu romantiku Karla Maya však nečakajte. Toto je tvrdá realita. Drogy, násilie, prostitúcia, alkoholizmus, zbytočná smrť. Každodenné, vyčerpávajúce prežívanie z minúty na minútu, z hodiny na hodinu. Zničené a skrachované ľudské existencie sa v Prériovej ruži, ako sa rezervácia volá, pretĺkajú životom, ako najlepšie vedia. A oni príliš dobre nevedia. Už aj deti majú vopred nalinajkovaný život plný dezilúzie, beznádeje a nulových hodnôt. Ale nečudo, keď najprosperujúcejším miestom v rezervácii je megalomanské kasíno s majiteľom, ktorý ukrýva plno desivých, krvavých tajomstiev na čele s dvojnásobnou brutálnou vraždou agentov FBI.
Dej sa začína po návrate „strateného syna“ do rezervácie. Dash Zlý kôň sa tu narodil a vyrastal, no odjakživa bol výrazne problémový a nakoniec odišiel, nechajúc tu svoju starnúcu, opustenú matku. Prečo sa vrátil? Dôvod objavte sami. Ide o jeden z asi tucta nečakaných twistov, a to sme zatiaľ len v polovici projektu.
Úplně sám je v poradí piaty diel. Pred pár týždňami vyšla šestka, ale nakoľko narodeniny som už mal a meniny s Vianocami sú ďaleko, musím sa venovať práve pätke, a to paradoxne napriek tomu, že pre mňa predstavuje najslabší diel. Mám pocit, že mnohé veci sa v pohode dali odbiť na pár stránkach a vôbec im nebolo treba venovať celý zošiť. Ten je v každom prípade vizuálne opäť omračujúci a úchvatný, krásne vonia a konečne sa dozvieme, ako to s onou vraždou agentov FBI bolo. Chcem veriť, že Úplně sám je len vynútenou prestávkou, ktorá nie je taká dokonalá, ako predchádzajúce časti, ale, samozrejme, stále sú to Skalpy. A Skalpy sú fenomén.
P. S.: Kto z vás sa v tejto skvelej sérii vyzná, môže mi skúsiť helfnúť so stranou 99. Doteraz som na svoju otázku nenašiel odpoveď. Vidíte obrázok vpravo hore? Kto je ten mladý Indián s čelenkou? Predtým sú ukázaní všetci aktéri incidentu a on medzi nimi nie je. A „zrazu“ tam je. Je to omyl, ktorý ušiel pozornosti vydavateľa, alebo niečo úplne iné?
Sériu Skalpy si môžete zakúpiť tu.
Drackula
(Multiverzum)
Duo Brubaker – Philips sa opäť predviedlo v plnej paráde. Ak ste túto dvojku ešte neskúsili, určite neváhajte. Ed Brubaker je skvelý scenárista, ktorý stváral úžasné veci s postavami ako Daredevil alebo Captain America. Sean Phillips je kreslič, ktorý toho má už na konte tiež veľa, ale najviac ho preslávila práve spolupráca s Brubakerom. Pecky ako The Fade Out alebo Fatale musíte poznať minimálne z počutia a Criminal dokonca vyšiel aj v češtine. Ale, predajnosť mal tragickú.
V Kill or be killed sledujeme príbeh Dylana, depresiami zmietaného 
študenta, ktorý sa pokúsi o samovraždu. Keďže séria pokračuje, je logické, že sa mu to nepodarí, ale nebude to len tak. Na scéne sa objaví démon s jasnou inštrukciou. Ak budeš zabíjať, budeš žiť. A tak sa z Dylana stane zabijak. Alebo sa o to aspoň pokúša.
Kill or be killed zúročil to, v čom sú títo páni takí skvelí. Brubakerovi stačil relatívne malý priestor na to, aby si čitateľ Dylana obľúbil. Na druhú stranu, morálny problém, ktorý sledujeme, túto obľúbenosť značne podkopáva. Dylan nie je hrdina v pravom zmysle slova. Vydal sa síce na cestu spravodlivosti, ale bez superschopností to nefunguje tak jednoducho. A ako bonus je tu vzťah-nevzťah s jeho spolubývajúcou, ktorý to všetko krásne komplikuje.
Depresiu a neustály damoklov meč nad hlavou skvele vystihla Philipsova kresba. Tá je schopná atmosféru na vás preniesť a zážitok je ešte intenzívnejší.
Prvý volume, ktorý obsahuje iba 4 čísla, som „zožral“ na posedenie. Na pokračovanie sa, samozrejme, teším, keďže Dylanov príbeh je len na začiatku. A stále je vo vzduchu otázka, nedeje sa to všetko iba v jeho hlave?
Komiks si môžete zakúpiť napríklad tu.
Gabriel Horváth
(Pop-cult.sk)
Doctor Who – Shada (2012)
Historické okienko. V roku 1963 vznikol seriál, ktorý (aj keď s menšou prestávkou) beží dodnes. Seriál o cestovateľovi časom a priestorom, ktorý sa stále náhodou ocitne na Zemi a náhodou musí zachrániť ľudstvo. Doctor, ktorý cestuje v TARDIS, sa tak stal veľkou súčasťou britského bohatstva. V roku 1979 napísal Douglas Adams televízny scenár pre tento seriál, ale počas natáčania tohto dielu vypukol v BBC štrajk, a preto ostal nedokončený.
Neskôr si tento scenár vzal Gareth Roberts, dotvoril ho a v roku 2012 vznikla kniha, ktorá mala byť pôvodne časťou (teda šiestimi) seriálu Doctor Who.
Takže Doctor. Ak patríte medzi milovníkov seriálu, táto kniha je určená pre vás. Ak medzi nich nepatríte, ale máte radi Douglasa Adamsa, táto kniha vás poteší. Ak nepatríte ani do jednej skupiny, to neprekáža, aj tak je to dobrá kniha. V nej, od otvorenia až po poslednú stránku, je vidieť, že to písal Douglas Adams. Jeho vtipy a zmysel pre humor je veľmi špecifický a sci-fi prostredie mu sadlo ako uliate. Veľa zvratov nielen v deji, ale aj v zmýšľaní postáv a v konaní Doctora dodávajú čítaniu šťavu, nehovoriac o tom, že príbeh bol písaný pre štvrtého Doctora (Tom Baker, ten s tým povestným dlhým šálom).
A o čom to teda je? Doctor spolu so svojou „spolucestujúcou“ Romanou prídu na Zem na volanie ďalšieho Pána času, profesora Chronotisa, ktorý však o ničom nevie. Zdá sa, že je všetko v poriadku, kým Doctor a Romana nezačnú počuť zvláštne zvuky a profesor nezistí, že mu chýba kniha. A aká! Chýba mu najnebezpečnejšia kniha v celej galaxii. Doctor, samozrejme, rozbehne pátranie po knihe a zamotá do toho aj dvoch vedcov z Cambridge. Kniha sa dostane do rúk zlému Skagrovi, ktorý s ňou, okrem iných vecí a ľudí, má veľké plány. Príbeh sa zamotáva a odohráva sa v troch či štyroch dejových líniách. Táto kniha je jedna z tých, o ktorých neviete, že ju chcete. V momente dočítania si ale poviete: „Ako to, že som ju nečítal skôr?“
IntrOvert
(Multiverzum)
Death of Wolverine #01 – 04 (2014)
Nie je smrť ako smrť, obzvlášť v Marveli! Zažili sme to už niekoľkokrát, keď Marvel nechal umrieť niektorú z ikonických postáv len preto, aby ju o niekoľko mesiacov vzkriesil z mŕtvych. V roku 2014 nám páni z Marvelu naservírovali smrť Wolverina. Lenže ako zabiť niekoho so schopnosťou regenerácie? Jednoducho, priatelia, vezmite mu to najvzácnejšie, manželku mutantskú schopnosť.
To sa však neudialo počas štvordielnej série Death of Wolverine, ale 
omnoho skôr. Ak ste čítali čokoľvek s Wolverinom medzi augustom 2013 a októbrom 2014, určite ste narazili na Logana bez regeneračných schopností. Aký je Wolverine bez liečivého faktora? Úprimne? Neskutočne nudný! Ako býva zvykom, postavy niekedy hosťujú aj v iných sériach a Logan nie je výnimka. Lenže napríklad jeho výpomoc v sérií Ms. Marvel Kamali Khan, bola maximálne zbytočná. Wolverine je horkokrvný, pochabý a divoký. Myslíte si, že si to môže dovoliť bez liečivého faktora? Veru, nie. Po každom údere sa „veľký rosomák“ hrbí v rohu a vzlyká. Po týchto skúsenostiach som do série Death of Wolverine šiel veľmi nedôverčivo.
Štvordielna séria začína potvrdením toho, čo už všetci vieme. Loganove schopnosti sú nenávratne preč. A pozor! Potvrdil to sám Mr. Fantastic, takže to musí byť pravda, lebo americkí vedci zistili, že komiksáci veria všetkému, čo Reed Richard potvrdí. Netrvá dlho a sme vtiahnutí do akcie, Wolverinovo bolestivé vysúvanie pazúrov a sekanie nepriateľov na kúsky. Starý (stále mladý) dobrý Logan! Veľmi rýchlo sa dozvedáme, že na Loganovu hlavu je vypísaná odmena. Kto tak učinil a z akého dôvodu, je, samozrejme, záhada, ktorú treba rozlúštiť. Tu už sa dej stáva skutočne priamočiarym. Z bodu A do bodu B, aby som zistil, že kto, čo, prečo a za koľko. Dokonca aj postavy, ktoré skrížili cestu Loganovi, sú maximálne predvídateľné, čo skutočne zamrzelo. Dobre, čo ďalej? Cesta do Japonska! Pretože, prečo nie? Po tomto obrovskom klišé som skutočne strácal nádej. Myslel som si, že toto už nič neprekoná. Omyl. Záver ukázal, že všetko je prepojené s počiatkami Wolverina! Nechápte ma zle, ale prečo autori nemohli vymyslieť niečo originálnejšie? To sa museli až tak veľmi fixovať na všetko z Loganovej histórie? Samotný skon hrdinu vyzeral celkom fajn, ale zanechal ma chladným (mimochodom aj jeho, heh).
Aktuálne je Wolverine zo základného vesmíru s pomenovaním 616 naďalej mŕtvy. Jeho miesto skutočne excelentne zapĺňa Old Man Logan a perfektná X-23. Takže pazúry v Marveli nechýbajú, dokonca sa ich počet zvyšuje, a to napríklad ohlásením hybridného Hulko-Wolverina. Pevne však dúfam, že ho chudáka nechajú ešte dlho odpočívať vo svete mŕtvych, pretože to, čo predviedli v roku 2014, bolo maximálne nedôstojné.
Komiks si môžete zakúpiť napríklad TU.
Pavol Kušnír
(Pop-cult.sk)
The Joker – Brian Azzarello, Lee Bermejo (2008)
Asi poznáte klasickú zápletku o nejakom šialenom pouličnom kriminálnikovi, ktorý má vedľa seba pár svalov a pár hlavní, pobehuje hore-dolu, vymáha peniaze, konzumuje drogy a alkohol, páli všetko rad-radom a pri tom všetkom sa baví a smeje, a cíti sa neohrozene počas sledovania tanečnice v klube. Ale namiesto náhodného mafiánskeho grázla dosaďme do úlohy antihrdinu Jokera, majstra kriminality v DC Comics. Je to strašidelnejšie, pohltí vás to viac a miestami sa mihne aj depresívna myšlienka.
Nebolo by to zaujímavé, keby nás dejom viedol sám Joker. Preto Brian Azzarello síce nevymyslel nič prevratné, ale tento príbeh sformoval z pohľadu muža, ktorý potrebuje a chce uznanie. Jediný, kto sa mu zdá hodný nasledovania, je klaun z Gothamu. Najchorobomyseľnejší a najšialenejší zo šialených šialencov, Joker, má tak potrebné publikum, tvorené zúfalo vyzerajúcim napodobiteľom, ktorý je odhodlaný a presvedčený, že Batmanov nemezis číslo jeden je ten pravý vládca Gothamu.
Myslí si to aj sám Joker. Príbeh vovedie do deja zaujímavo: Joker presvedčí každého v arkhamskom blázinci, že už nie je tým šialencom, za akého ho majú. Dostáva priepustku. Gotham si však v jeho neprítomnosti rozdelil Two Face, Penguin, Killer Croc a ďalší. To by nahnevalo nejedného psychopata s permanentným úsmevom na perách. Joker chce všetko späť – prídu strany plné násilia, vydierania, podpaľovania a toho všetkého spomenutého už v úvode.
Komiks, ktorý chcete nadivoko. Žiadne pekné mestečko, presne to, ktoré ste si teraz vybavili. Alebo teraz určite. Ale hnusný, temný, skazený Gotham. Excelentne napísaný, impozantne koncipovaný príbeh s fajnovou ilustrátorskou prácou Leeho Bermeja. Otáčate a otáčate stránky, kým zrazu nie je koniec. Viac ako sto strán prejde ako voda. Ale tento príbeh viac nepotreboval. Formát a rozsah povedali, čo mali, a zanechal dojmy, aké sa podaria len po ideálnom príbehu. A, hej, je tam i Batman a je tam aj Harley, dokonca sa ukáže aj Riddler. A sú tam funkčne, nielen ako návnada pre čitateľa. Je to skvelé a zaslúži si to oveľa viac pozornosti. Joker je maniak a tento komiks by mal mať miesto hneď vedľa The Killing Joke od Alana Moorea. Ako raz povedal Alfred Hitchcock: „Čím úspešnejší záporák, tým úspešnejší film.“ Platí aj tu.
(zdroj obrázkov: Martinus/Laser-Book/Plus/Vertigo/Image/BBC/Marvel/DC)
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.
