Huck #1 – Recenzia

Predstavte si, že máte dobrého suseda. Tak dobrého, že za vás vynesie odpadky, kúpi vám obed alebo nájde vec, ktorú ste omylom vyhodili do smetí. Nie je to však len dobrák od kosti, ale má aj nadľudskú silu a je veľmi rýchly. A otázne je, čo všetko ešte dokáže.

Nová séria Huck, od vydavateľstva Image, ktorá odštartovala tento týždeň, nám predstavila kooperáciu Marka Millara a brazílskeho ilustrátora Rafaela Albuquerqua.

Kto pozná z Millarovej práce iba Wanted, Kick-ass alebo úžasného Wolverina, bude asi trochu prekvapený hlavným hrdinom. Huck je dobrák, ktorý má istý dar a snaží sa ho využiť pre dobro ostatných. Každý deň urobí aspoň jeden dobrý skutok. Neoblieka si kostým a neskrýva svoju identitu. Naopak, všetci v jeho okolí vedia, čoho je schopný a čo robí. V malom ospalom prímorskom mestečku žije s jeho občanmi v krásnej symbióze. Nepredstavujte si však dobré skutky ako niečo megalomanské. Nebojuje proti organizovanému zločinu a nesnaží sa ani nastoliť svetový mier. Namiesto toho sa zameriava na bežné maličkosti, aké boli spomenuté v úvode. A v tom je sila tohto hrdinu. S úsmevom na tvári robí aj veci, ktoré by mali robiť bežní ľudia možno častejšie a nemali by to považovať za nejakú superschopnosť. Rozdrviť v ruke samopal asi nevie každý, ale pochváliť niekoho, kto sa zotavuje z ťažkej choroby asi nie je príliš náročné. A o toto pravdepodobne Millarovi išlo. Ukázať, že superhrdinstvo sa nemusí skrývať iba vo veľkých činoch, ale môžu ho definovať aj maličkosti, ktorých sme schopní všetci.

Samozrejme, aby sa príbeh trochu posunul, neostávame iba pri tejto obyčajnej rutine. Huck sa stáva záchrancom v rukojemníckej dráme a práve tu nastane zlom. Nečakaná medializácia naženie pred jeho dvere reportérov a všetko sa odrazu zmení. V tomto bode prvé číslo Hucka končí, takže sa nedozvieme prakticky nič nové oproti tomu, čo sme už vedeli pred jeho vydaním z krátkej synopsy. Preto je trochu škoda, že na to, aby sme sa dozvedeli aspoň o trochu viac, musíme čakať ďalší mesiac a prvé číslo nás z bodu nula nijak výraznejšie neposunulo. Na druhú stranu je však Huck ako postava vyprofilovaný precízne. Síce toho veľa nenahovorí, ale sála z neho dobro. Otáznik nevisí len nad jeho schopnosťami a ich zdrojom, ale aj nad jeho vlastným pôvodom, a tak nám tu vznikol obrovský priestor na ďalšie rozvitie už tak dosť zaujímavej postavy. Dá sa totiž očakávať, že Huckova medializácia rozbehne dianie, vďaka ktorému sa budú postupne odkrývať ďalšie a ďalšie fragmenty z jeho minulosti. A pevne verím, že ani čo sa týka schopností, nemáme Hucka úplne prečítaného.

Kresba Rafaela Albuquerqua v tomto prípade funguje skvele a je radosť sa na ňu pozerať, či už v statických alebo dynamických scénach. Skvele vďaka nej poznávame Hucka a dobro z neho, vďaka Albuquerquovej práci, doslova sála. Samozrejme, bez farieb Dava McCaiga by to určite nebolo tak skvelé.

Ak máte teda plné zuby dnešnej uponáhľanej doby, z ktorej sa pomaly vytrácajú dobré skutky a ak si nechcete aspoň chvíľku čítať o vojnách, mafii alebo psychopatoch, siahnite po Huckovi. V komiksovom svete je to rovnaký zjav nádeje ako v jeho meste.

(zdroj: image.com, comicbookresources.com)

Drackula

Beneath this mask there is more than flesh. Beneath this mask there is an idea, Mr. Creedy, and ideas are bulletproof. (V for Vendetta)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
8 ⁄ 4 =