Justice League je ako morské prasa. Ani morské, ani prasa.

Na film Justice League (Liga Spravodlivosti) sme prakticky čakali od uvedenia filmu Muž z ocele do kín. Zack Snyder (režisér filmov 300: Bitka pri Thermopylách, Watchmen – Strážci, Muž z ocele) pre nás (a hlavne fanúšikov ako som ja) chcel vytvoriť silnú víziu sveta DC Comics, ktorú si vysníval už pred rokmi. Jeho snahy však u širokej verejnosti pohoreli a po rozporuplne prijatom Supermanovi priviedol na svet ešte kontroverznejší film Batman v Superman: Úsvit spravodlivosti, ktorý kritická obec pochovala pod čiernu zem a prakticky sa zavďačil iba skalným fanúšikom, ktorí boli cieľovka jeho silnej, opulentnej predstavivosti. Takže sme dostali dva filmy, z ktorých jeden bol prijatý vlažne, druhý s väčšou dávkou pohŕdania, a práve do kín prišiel tretí – Justice League. Vyvrcholenie trilógie zo sveta DC Comics o príchode hrdinov od Zacka Snydera.

Bohužiaľ, to, s čím chcel Zack prísť do svetových kín, pravdepodobne nikdy neuvidíme. Šesť mesiacov pred premiérou filmu Snyder odstúpil z režisérskej stoličky kvôli tragickej udalosti v jeho rodine. Štúdio Warner Bros. si na postprodukciu najalo slávneho režiséra filmov Avengers a Avengers: Jeden týždeň Ultrona – Jossa Whedona. Po prevzatí oprát dostal film masívne pretáčky (hovorí sa o 15 – 20 % filmu). Z pôvodného materiálu od Snydera , ktorý mal ísť do kín ako takmer trojhodinový film, štúdio orezalo takmer hodinu stopáže a aj do zvyšného materiálu nalialo už spomínané pretáčky. Čo vzniklo vďaka mixu „dobrých“ nápadov menom Warner Brothers?

(zdroj: Continental Film)

Pred tým, ako začnem rozoberať film, musím podotknúť, že som išiel do kina s presvedčením, že uvidím najhoršiu filmovú adaptáciu komiksu (ahoj, Catwoman s Halle Berry). Prekvapivo som dostal niečo medzi minuloročným filmom X-Men: Apocalypsa a Whedonovými Avengers. Čiže dvojhodinový superhrdinský film striedajúci dve polohy:

1. Totálny akčný výplach s niekedy vážne skvelými momentmi, ale často s až nechutnými digitálnymi trikmi – je vidieť, že film mal dostať premiéru aspoň o pol roka neskôr. Akcia je ale napriek tomu prehľadná a často baví. Je na nej vidieť tak ruku Snydera (s jeho biblicko-renesančnými výjavmi a cool spomalovačkami), ako aj tú Whedonovu. Ten nám ukazuje podobný prístup a previazanosť bojových scén ako pri bitke o New York (vo filme Avengers), kde rovnako, ako aj v Justice League, má každý z tímu svoju úlohu a vyzerá to super, ale tento prístup sa bije s tým Snyderovým a na plátne je to vidieť.

2. Hĺbavé a konverzačné scény s často zaujímavou myšlienkou alebo dobre vystavaný team-up, ktorý prekvapivo, na to, ako bol zprasený masívnym strihom, drží pohromade (s pomocou dvoch ton izolačnej pásky). Interakcia medzi hrdinami funguje. To bez debaty. Ale tento plamienok nemá dosť kyslíka na to, aby mohol dýchať. Dej je priveľmi zahustený a nemá priestor na to, aby si aj divák mohol oddýchnuť. Pohybujeme sa stále len od akčných scén ku konverzačným pasážam, nič medzi tým tu nie je.

(zdroj: Continental Film)

Určite vás zaujíma, ako funguje humor v depresívnom a ponurom svete Zacka Snydera. Vďaka odľahčenému prístupu k látke prakticky okamžite zapadá do filmu, za čo môžeme poďakovať Jossovi (podľa mňa). Vtipy sú niekdy veľmi suché (až britské), hlavne keď je na scéne komisár Gordon v podaní J. K. Simmonsa (ktorý sa dúfam vráti aj v budúcnosti do tejto úlohy) a majordóma/komorníka Alfréda, ktorého si opäť zahral vynikajúci Jeremy Irons. Potom tu máme Flasha – Barryho Allena, ktorého si zahral mladý herec Ezra Miller (môžete ho poznať z filmov ako Charlieho malé tajomstvá alebo z minuloročnho filmu Fantastické zvery a ich výskyt), ktorý si prekvapivo kradne veľa scén pre seba a jeho humor je cielený najmä na tínedžerov, ktorí rovnako ako postava Flasha vo filme milujú superhrdinov. Potom tú máme mačo trhača hláv s veľkými vidlami – Aquamana, ktorého tu predvádza Jason Momoa (Khal Drogo z Game of Thrones). Dvojmetrový havajčan veľmi zapasoval a verím, že teraz dlho nikde nebudem počuť blbé citácie z Teórie veľké tresku „Aquaman sucks!“. Veľmi pobavil typom postavy, ktorá chce sebe aj iným dokázať, že má na to byť hrdinom.

Potešila ma taktiež chémia medzi Gal Gadot a Benom AffleckomWonder Woman/Dianou Prince a Batmanom/Brucom Waynom. Jemne sa tam črtá romantický vzťah, ktorý ale stojí zatiaľ iba na náznakoch. Uvidíme, či sa v budúcnosti (ak Affleck nezavesí Batmanov plášť na klinec) medzi nimi dočkáme nejakého vážnejšieho vzťahu. Batman s Wonder Woman taktiež trúsia vtipné hlášky, ale s podstatne vážnejšou tvárou a často ich repliky odkazujú na ich minulosť a nešťastné spomienky z boja proti zlu. Je tiež vidieť, že sa snažia vyrovnávať vtipnú zložku filmu tou dramatickou. Kvôli stopáži to, bohužiaľ, nefunguje tak, ako by malo. A z tímu nám zostáva už iba Cyborg, toho si zahral Ray Fisher. Jeho úloha mala byť v pôvodnom filme väčšia, vo výsledku je síce členom tímu, ktorý tam má svoju rolu, ale nie je veľmi výrazný, no na druhú stranu nemôžem povedať, že by prekážal.

(zdroj: Continental Film)

A určite sa pýtate, čo záporák. Všetci poznáme často opakované bondovské pravidlo: „Film je taký dobrý, ako jeho záporák.“ Platí to aj v Justice League? Určite áno. Záporákom je tu mimozemský dobyvateľ svetov v mene Darkseida (jedného z najväčších záporákov v DC Multiverse), a tým je Steppenwolf. Generál Darkseidových vojsk paradémonov dostáva celkom krátke backstory, ktoré nevysvetľuje, prečo robí to, čo robí, ale ukazuje, že je tým známy a robí to často. Čo je od megazáporáka, ktorý zvládne premôcť takmer celú Ligu spravodlivosti, málo. Ale sú tu aj apokalyptické flashbackové sekvencie, ktoré vyzerajú ako bitky z Pána prsteňov, kde Steppenwollf pôsobí ako veľký bad-ass.

Podtrhnuté, spočítané – Justice League nie je Avengers v DC kabáte, ale nie je to ani Batman v Superman. Je to zaujímavý materiál znásilnený štúdiom a je veľká škoda, že nikdy neuvidíme, ako to mohlo vyzerať. Tím ale baví, chémia medzi členmi Ligy spravodlivosti je veľká a zachraňuje tento film. Pre niektorých divákov to môže byť príjemná a zábavná oddychovka (polku premietania sa celé kino smialo – ja veľmi nie), ale pre mňa je to strašným spôsobom zmrzačený potenciál a už mi nezostáva nič, len sa modliť, aby sa niečo ako Justice League neopakovalo. Nie je to vyslovene zlý film, ale rozhodne nie je dobrý. Je optimistickejší než predchádzajúce snímky z DC Extended Universe a prináša iný, viac slniečkový pohľad na svet, plný nádeje a ružovej budúcnosti filmov so zapnutým svetlom. Chcel som Justice League dať o bod viac, ale nebol by som objektívny a určite by som po druhom pozretí ľutoval, že som strelil také „vysoké“ hodnotenie. A posledná vec – zostaňte v kine až do skončenia titulkov. Čakajú vás totiž rovno dve scény – jedna medzititulková a druhá je potitulková a obe sú veľmi dobré!

(zdroj: Continental Film)

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
16 × 11 =