Každý z nás chce Niečo viac

Autor Patrick Ness sa už aj u nás stáva čoraz známejším a v tomto článku sa pozrieme na jeho poslednú knižnú novinku v slovenskom preklade Niečo viac, na skvelú besedu, ktorú mal nedávno v bratislavskom Martinuse, a na jeho celkovú tvorbu a jej zastrešenie vydavateľstvom Slovart.

Chlapec sa topí.

Čokoľvek vám o knihe Niečo viac napíšem, bude do istej miery zavádzajúce. Preto si dáme hodnotenie, teda to najpodstatnejšie, o čo v recenzii ide, hneď na začiatok: 10/10!

Všetky myšlienky, ktoré vám v recenzii predostriem, pramenia z môjho silného subjektívneho zážitku z knihy, či je to pre vás prínosné alebo nie je, posúďte sami. Kniha samotná pre vás v každom prípade prínosná bude.

Zdroj: FB Martinus, credits: Martina Cimermanová

Patrickovi Nessovi je známe, že pri písaní musí najprv vedieť, ako budú znieť prvá a posledná veta príbehu. Od nich sa všetko odvíja. A keď si to uvedomíte a siahnete po hocijakej z jeho kníh, zásadnosť týchto viet vám vyrazí dych. V tomto článku sú uvedené prvá a posledná veta z Niečo viac presne tam, kde majú byť – na začiatku a na konci. Ak to beriete ako spoiler, neprečítajte si poslednú vetu, no na Nessových knihách je fascinujúce práve to, že zápletku väčšinou vieme od prvých strán. Nie je žiadnym tajomstvom, že hlavný hrdina, Seth, na prvej strane v Niečo viac umrie. Nečakajte, že to tak nebude, tu sa nikto na nič nehrá. Poslednú vetu teda neberiem ako prezrádzanie deja. Je to cieľ, o ktorom viete, že sa k nemu musíte dostať (v čítaní, no aj v živote), a preto budete možno na túto cestu lepšie pripravení.

Seth je mladý chalan, ktorému život priniesol, ako nám všetkým, šťastné, ale aj (a v jeho prípade prevažne) strastiplné chvíle. Všetci sme si to obdobie prežili – keď človek dospieva, ťažko sa vyrovnáva so zmenami a výzvami, ktorým musí čeliť. A niekedy to proste nedá. Lebo ak si myslí, že to svoje „niečo viac“, čo jednoducho musí existovať v živote každého človeka, už stratil, len ťažko sa s tým vyrovná. Keď sa však po smrti zmätený prebudí, vidí na vlastné oči, že niečo viac ho ešte len čakalo. Je to peklo? Očistec? Výplod jeho mysle, ktorý mu má pomôcť zmieriť sa s odchodom? Iná dimenzia? Nie je tam nik, kto by mu zodpovedal otázky… alebo?

Nenapíšem, že Patrick Ness je žánrový autor (fantastiky), nenapíšem, že píše hlavne YA (youngadult) literatúru, nič z toho nie je pravda, pretože ako sám povedal (viď priložené video od martinus.cz), záleží len na príbehu a príbeh je pre všetkých. Napíšem vám preto o tom, čo je v jeho knihách naozaj dôležité.

Patrick Ness píše pre všetkých a nemyslím to len ako frázu. V každom z neho príbehov je niečo (alebo všetko) s čím sa každý z nás vie stotožniť, či už si to chce priznať, alebo nie.

V každej svojej knihe využíva fantastické motívy, tie sú však nepochybne druhoradé. Či superhrdinský boj so zlom v pozadí (doslova v pozadí, vždy uvedený len krátkou zmienkou pred kapitolou) hlavného príbehu v knihe My ostatní tu len tak žijeme, či sci-fi kulisy osídlenej cudzej planéty v trilógii Chaos Walking, NetvorSedem minút po polnoci, alebo v Niečo viac… na to, aký motív použil v tejto knihe, vás nechám prísť samých. Nikde v týchto príbehoch však fantastika nehrá primárnu úlohu, vždy je len prostriedkom na vyjadrenie tiesne, pomocou hlavnému hrdinovi v jeho ceste k cieľu (nech je akýkoľvek) alebo vyjadrením, že život každého človeka, bez ohľadu na jeho výnimočnosť či fádnosť, je dôležitý.

Ilustrácia z knihy Sedem minút po polnoci (zdroj: pojinko.blogspot.sk, autor: Jim Kay)

Vedú sa polemiky o tom, či sú knihy Patricka Nessa určené pre čitateľa vo veku hlavných hrdinov príbehov (ConorSedem minút po polnoci má 13 rokov, Seth má 17), pretože jeho hrdinovia (Pri tomto slove by sa tiež dalo v kontexte Nessových kníh pohrať s významovými nuansami – Kto je vlastne hrdina? Je to len hlavná postava príbehu alebo osoba vykonávajúca hrdinské skutky? Čo sú hrdinské skutky? A i.) zažívajú často tie najťažšie životné situácie, do akých sa vie mladý človek dostať. Ness má na to jednoduchú odpoveď, ktorú osvetlil na bedese, o ktorej píšem nižšie, tak, že mladí ľudia radi čítajú jeho knihy najmä preto, že sa v nich ich ťažkosti berú vážne a nezľahčujú sa oproti ťažkostiam dospelého sveta. Argumentuje tiež, že musí písať o tých najťažších veciach, pretože ináč by čitateľov nechával „v štichu“, keďže často je problémom jeho príbehov aj skutočného života pocit osamelosti. Ak vedia, že svoj príbeh môžu s niekým prežívať (nech je to aj len kniha), prežívajú ho statočnejšie a odhodlanejšie. Zaujímavé bolo dozvedieť sa, že jeho kniha Sedem minút po polnoci dostala okrem mnohých iných ocenení aj cenu, ktorú udeľovali malí čitatelia (vo veku hlavného hrdinu či mladší), a pritom je to psychicky a citovo náročné čítanie aj pre dospeláka.

Jeho najsilnejší argument je, že chce vždy napísať len pravdivý príbeh určený pre každého.

Témy, ktoré predostiera vo svojich knihách, sa na prvý pohľad zdajú otrepané – priateľstvá, lásky, vzťahy s rodičmi či okolím, osamelosť. No nie je to vôbec tak. Každú jednu z nich môžeme prostredníctvom jeho textov vidieť v inom svetle, keďže každý človek ich prežíva rôzne, a Nessových hrdinov si jednoducho musíte zamilovať. Ich osudy sa stávajú vaším osobným záujmom. Ako keď riešite problém dobrého priateľa a zároveň v jeho starostiach nájdete aj kus svojich. Ruku na srdce. Kto z vás toto nerieši neustále (vedome či podvedome)?

… presne.

Je však dôležité poznamenať, že Ness hovorí aj o témach, o ktorých v našej kultúre ešte nie je bežné diskutovať, a to by sa malo zmeniť – homosexualita a jej akceptovanie (inými či sebou), boj o život (v prenesenom či doslovnom význame), smrť, strach z budúcnosti, samovražda. A je fascinujúce, akým jednoduchým, no zároveň pohlcujúcim štýlom to čitateľovi podáva.

Pre všetky vyššie vymenované veci len zhrniem – ak mohla byť niekedy kniha len sama sebou, bez akéhokoľvek „onálepkovania“ či škatuľkovania, sú to práve knihy Patricka Nessa.

Zdroj: p-i-quote-book.blogspot.sk

Niečo viac  je tá pravá radosť z dobre odvedenej práce na knihe, ktorá je ozdobou mojej knižnice.

Vydavateľstvo Slovart je, ako jeho slogan hovorí, vydavateľstvo najlepších kníh, a ja nemôžem iné, než súhlasiť. Slovart nám dlhé roky ukazuje, ako sa to má robiť – vydávať to najlepšie v čo najkvalitnejšom spracovaní a zároveň zarábať. Každá firma však stojí a padá na svojich zamestnancoch, a v tomto ohľade musí mať Slovart pevné korene.

Patrick Ness so svojím vydavateľským tímom zo Slovartu (zdroj: FB Martinus, credits: Martina Cimermanová)

Poďme teda k podstatným menám.

Editor Erik Fazekáš – priniesol knihy Patricka Nessa na Slovensko, za to klobúk dole. Erik je mladý chalan, šikovný editor, vie, aké sú trendy, ako zaujať čitateľa, no zároveň ho učiť na dobrú literatúru. Pri Nessovi stavil na svetom stále milovanejšieho autora (áno, najmä u mladších čitateľov), no s témami, ktoré môžu byť na malom, staromódnom Slovensku ešte stále pálčivé a chúlostivé. A to je práve potrebné, vychovať nastupujúcu generáciu literatúrou, aby boli dobrými svetoobčanmi, tolerantnými a otvorenými ľuďmi. Erik to jednoducho robí dobre. Môžete sa o tom presvedčiť nielen v samotných knihách, ale napríklad aj na sociálnych sieťach, kde Slovart čulo žije.

Prekladateľ Michal Jedinák – tu nemáme veľmi o čom polemizovať. Jeden z najlepších prekladateľov súčasného knižného trhu na Slovensku. Keď hovorím, že Slovart ide po kvalite, tak je to vo všetkých smeroch. Ness používa vo svojich knihách často slang, frazémy, skryté významy, slovné hračky a podobné nočné mory prekladateľov, no vďaka Jedinákovi som mala pocit, že bol originál autorom napísaný priamo v slovenčine.

Zodpovedná redaktorka Dana Brezňanová – keď sa raz niekto venuje slovenčine (ja sa jej trošku venujem), každá drobnosť v texte mu kole oči (a človek od fachu najlepšie chápe, že chybička „se vloudí“, no flákavičnosť niektorých vydavateľstiev je v súčasnosti na zaplakanie). Pri väčšine kníh ich mám krvavé. Niečo viac od Slovartu je však aj vďaka Danke pastva pre oči. Je raritné, aby mi text tak lahodil. Vynikajúca jazyková úprava je čerešničkou na textovej torte.

Výrobné spracovanie – za knihou ako konečným produktom sa skrýva mnoho ďalších nenahraditeľných a šikovných ľudí, čo si často pri čítaní ani neuvedomujeme. Sám Patrick bol zo svojho slovenského vydavateľského tímu nadšený – a akoby aj nie. Vydali mu predsa nádherné knihy. Sedem minút po polnoci je grafickým skvostom samým o sebe, najmä vďaka ilustráciám Jima Kaya, ale aj celkové jeho spracovanie je nádherné. My ostatní tu len tak žijeme má v tme svietiacu obálku, ktorá na Slovensku nemá obdobu. A Niečo viac – „svetlom“ presýtený výrez do tmavej obálky (prebratej z originálu, a to bol dobrý krok) skrýva v sebe všetko (alebo ešte Niečo viac?), je to vonkajšou formou podporený význam skrytý v knihe (moje srdce jasá). Niečo viac má príjemnú veľkosť aj väzbu, dobre sa drží v rukách, typografii niet čo vytknúť, a to Slovart nešiel celkom podľa originálnej predlohy v členení textu. Takto sa to robí, keď niekto ctí originál, no zároveň ide vlastnou cestou.

Knihy Patricka Nessa v angličtine (zdroj: FB SlovartBooklab)

Vďaka Slovartu a kníhkupectvu Martinus (konkrétne eventovej manažérke Džejne Šlinskej) prišiel Patrick Ness na Slovensko a vo štvrtok 30. marca 2017 sme sa s ním mali možnosť stretnúť v priestoroch Martinusu na Obchodnej v Bratislave. Naozaj som nevedela, čo od toho čakať, aká je jeho popularita na Slovensku, ale Patrick dostal presne to, čo si zaslúžil ­– plné kníhkupectvo fanúšikov a ľudí vďačných za texty, prostredníctvom ktorých s nimi autor hovorí.

Prišla som s predstihom, dala som si kávu, ešte sa ani nezačali rozkladať stoličky a ja som bola pokojná, pretože som tým, že som tam bola prvá, mala „chytené miesta“. Ponorená do Niečo viac, čerstvej novinky mojej knižnice, som si nenáhlivo usrkávala z kávičky, keď tu sa zrazu obzriem a zistím, že nielenže sú stoličky na besedu rozložené, ale navyše sú prvé tri rady už obsadené. A tešilo ma to. Tešilo ma sledovať každého, kto prišiel, ako sa snaží uloviť si miesto s čo najlepším výhľadom na pódium. Tešilo ma nadšenie deciek okolo mňa, tiché napäté šepkanie, široké úsmevy. Lebo každý fanúšik Patricka Nessa vie, že je nielen vynikajúci autor, ale aj skvostný človek. Vždy usmievavý, vždy príjemný, vždy ochotný sa porozprávať, vždy úprimný. A napriek tomu, že bol očividne unavený, dostál Patrick svojej povesti do bodky.

Zdroj: FB Martinus, credits: Martina Cimermanová

Nielenže nás nechal preniknúť do svojej hlavy pri písaní príbehov (čo vie byť pri mnohých autoroch veľmi nudné, no vtedy sa v Martinuse hltalo každé jedno Patrickovo slovo), ale aj do svojho srdca vždy otvorenými a úprimnými odpoveďami. Pustil nás ešte „bližšie k sebe“ nielen tým, že sa hneď na začiatku posadil nie do kresla, ale na jeho zadné operadlo, aby mal lepší očný kontakt aj s publikom vzadu, ale aj mnohými vtipnými a bystrými kontrami moderátorovi Jurajovi Šlesárovi, poznámkami na adresu prekladu Rastislava Geschwandtnera („Aká bola vaša mladosť?“ „My life was just shit.“ „Môj život bol katastrofa.“ „I did not say catastrophe.“), ktorý bol výborný, len chcel byť slušný (no priniesol aj vtipné situácie), ale aj mnohými ďalšími radostnými okamihmi (Handsome cappuccino man), kedy sme sa všetci cítili byť súčasťou jeho osobného sveta. Na všetkých sa dalo vidieť šťastie z toho stretnutia. Ak má nejako vyzerať beseda s autorom, ktorý sa prostredníctvom svojich kníh aspoň trochu dotkol vášho života, tak je to takto. Všetci sme si odniesli jeden neopakovateľný, skvelý zážitok, patriaci len nám. Nekonečný bol rad otázok, ktoré malo publikum, nekonečný bol rad na získanie podpisu. Nadšenci ako ja alebo Zuzka Timuľaková, ktorej recky zdobia Nessove knihy na zadnej obálke, sme nemohli priniesť len novinku Niečo viac, potom by si ostatné jeho knihy v našich knižniciach museli žiť len tak, bez podpisu (v mojom prípade 4, v Zuzkinom 8). A možno mi to ani neuveríte, ale Patrick pri podpisovaní kníh, kde stálo možno 150 ľudí, pozrel každému jednému z nás do očí, usmial sa na nás či žmurkol a začal krátky rozhovor. Áno, moje dospelé srdce má znova 15 rokov a bezhlavo miluje svoj idol.

Fotka, ktorá už stihla obehnúť internety – čistá radosť (zdroj: FB Martinus, credits: Martina Cimermanová)

Ale ako ináč by to u mňa mohlo so stretnutím s milovaným autorom dopadnúť: chcete povedať tomuto pre vás takému dôležitému človeku všetko na svete, pripravujete si ale rýchlu a údernú vetičku, ktorou seba aj jeho potešíte, pretože ho určite nezaujímajú vaše žvásty. No keď sa k nemu postavím, získam ten skvelý úprimný úsmev, o ktorom som presvedčená, že mi taký známy a úžasný človek nemôže venovať, rozklepem sa ako rôsol, jazyk mi zdrevenie, začnem sa potiť a s tým začnem aj potiť sprostosti v angličtine, ktorej sama len veľmi ťažko rozumiem, keď sa ju v tej chvíli snažím artikulovať (napriek tomu, že si myslím, že bežne je moja angličtina na uspokojujúcej úrovni). Z niektorých vecí človek jednoducho nevyrastie. A Patrick ma znova prekvapil a mal pre tento môj pre mňa znepokojivý stav pochopenie. Držal sa nášho improvizovaného rozhovoru ako kliešť a nepustil z neho ani mňa, aj keď by som sa najradšej schovala pod stôl. A nakoniec to fungovalo, tak trochu. Na moje prekvapenie som zo seba vysypala aj tak dlho pilovanú vetu (fakt veľmi dúfam, že mi ju rozumel). Mrzelo nás všetkých len jedno – krátkosť besedy. Áno, tri hodiny aj s podpisovkou je sakra málo, strávili by sme s ním aj celé popoludnie (celý deň či týždeň…?).

Túto si dám do rodinného albumu 😉 (credits: Zuzana Timuľaková)

Potom šup získať podpisy od redakcie (Erik aj Dana sa voči tomu bránili ako levy, ale nakoniec pristali) a uchovať si tento skvelý pocit z prežitého čo najdlhšie.

Celú fotogalériu eventu nájdete tu a všimnite si tie konštantné úsmevy a šťastné tváre ? (fotila fotografka Martina Cimermanová).

A naozaj nikdy som sa netešila na knihu viac, ako po tejto besede na to moje rozčítané Niečo viac.

Vždy na nás čaká niečo viac.

A nahlas povie: „Som pripravený.“

Podľa knihy Sedem minút po polnoci od Patricka Nessa bol sfilmovaný aj celovečerný film Monster calls, ktorý však, bohužiaľ, u nás premietaný nebude. Je to však vizuálne nádherné dielo so silnou myšlienkou a toť Brno je čoby kameňom dohodil!

Patrick Ness sa pri otázke ohľadom filmu vyjadril, že je jasné, že film nikdy nebude ako kniha, je to celkom iné médium, no to je na tom to dobré. Keďže sám robil scenár, je spokojný aj so všetkými zmenami, ktoré sa vo filme oproti knihe udiali a spolieha sa na to, že kniha a jej unikátny príbeh budú predsa vždy k dispozícii.

Ak ľutujete, že ste nestihli besedu, nezúfajte a vypočujte si rozhovor s Patrickom Nessom na Rádiu FM, ktorý vám sprostredkuje veľa z atmosféry aj informácií, ktoré tam odzneli.

 


Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
26 ⁄ 13 =