Aliens: Dead Orbit

Na vesmírnej stanici, niekde v diaľavách vesmíru, posádka zaregistruje približujúci sa objekt. Z objektu sa vykľuje vesmírna loď. Prečo posádka tejto lode neodpovedá? Je opustená alebo skrýva nebezpečné tajomstvo?

Zdá sa vám úvod ako neskutočné klišé? Áno, máte pravdu. Príbeh minisérie Dead Orbit začína veľmi tuctovo. Prakticky rovnako ako väčšina príbehov, kde sú v hlavnej úlohe Votrelci. Len si za opustenú loď dosaďte nejaký iný objekt alebo vesmírnu základňu. Ak by v istom bode ľudia neignorovali elementárne protokoly o bezpečnosti a karanténe, aj tento komiks by skončil po piatich stranách s dovetkom – „žili šťastne, až kým nestretli nejakú ďalšiu loď a neurobili úplnú blbosť“. V tomto prípade sa ale posádka správala štandardne, a tak tu máme ďalší predvídateľný príbeh, v ktorom bude terorizovaná ikonickou príšerou.

Ak je niekto multitalent, môže si dovoliť robiť všetko. Kresbu, scenár a pokojne aj lettering. Ak však multitalent nie ste, môže to dopadnúť zle. Otázku, ktorú som si teda pred čítaním Dead Orbit položil, bola: Je James Stokoe multitalent?

Kanaďan James Stokoe je primárne kreslič, ktorý má za sebou tituly ako Orc Stain (Image) alebo Godzilla: The Half-Century War (IDW). Kresba, o ktorej tvrdí, že je veľmi inšpirovaná Moebiom, funguje v dvoch polohách. Ak sa pozeráme na exteriér vesmírnej stanice, kde sa môže Stokoe vyšantiť na každom satelite, anténe alebo priechode, jeho kresba je detailná a má ten typický európsky nádych. Ďalším momentom, keď sa mi autorova kresba páčila, boli scény, keď sa ukázali votrelci. Stokoe ich nakreslil dostatočne nechutných, nebezpečných a na pohľad desivých. Tu však pozitívne momenty končia. Kresba postáv, mimika, dynamická akcia, je zlá. Pripomína to zle nakreslenú mangu s európskymi kulisami. Musí sa mu totiž nechať, že aj v interiéri sa Stokoe vyhral s detailmi. Tváre hlavných hrdinov sú ale niekedy veľmi neprirodzene deformované a ani nepamätám, kedy naposledy som bol z kresby taký znechutený.

Málokedy sa pri komikse nejako obšírne venujem letteringu. Ale tu mi James Stokoe nedal na výber. Lettering je hrozný. Zvolený font, spôsob umiestnenia textu v bubline a aj umiestnenie samotných bublín v rámci panelu pôsobí ako nejaký zvláštny underground. Nie ako komiks, ktorý nosí nálepku vydavateľstva Dark Horse Comics.

Fakt, že príbeh je strašné klišé, som už naznačil v úvode. Ale aj klišé sa dá zaujímavo spracovať. Autorovi sa to však nepodarilo. Oceňujem prácu s dvomi časovými líniami, ktoré oživujú dianie v momente, keď má scenár potenciál skĺznuť do otravného pobehovania hore-dole. Na druhú stranu má ale príbeh toľko nelogických momentov, že v istom bode som si nebol istý, či nečítam nejakú paródiu. Elementárna fyzika dostáva ťažko na držku a ak autor v jednej scéne poprie finále niekoľkých Alien filmov, ktorých je podľa svojich slov fanúšik a z ktorých si vraj robil poznámky, je to na facku.

James Stokoe si toho naložil na plecia veľa. Viac ako mohol zvládnuť. A dopadlo to zle. Klišé príbeh, plný nelogických zvratov, ktorý hapruje na elementárnej úrovni. Kresba, ktorá až na pár detailov otravuje. Nečitateľný a poloamatérsky lettering tomu dáva korunu. Myslím, že vám po tomto prehľade musí byť jasné, že tento komiks nestojí za vašu pozornosť a oblúkom sa mu radšej vyhnite.

Základné informácie o knihe:

• Vydavateľstvo: Dark Horse Comics
• Scenár: James Stokoe
• Kresba: James Stokoe
• Počet strán: 104
• Väzba: brožovaná väzba
• Rozmer: 169 x 260 x 7.62mm
• Jazyk: anglický
• Rok vydania: 2018
• ISBN: 150670333X

Ak si komiks aj napriek recenzii chcete zakúpiť, nájdete ho napríklad na Bookdepository.

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.