Black Panther alebo Ako princ dospel v kráľa

Veľké finále v podobe Infinity War sa nezadržateľne blíži. Pred jej premiérou sme sa však dočkali poslednej skladačky veľkej mozaiky nazývanej MCU. Black Panther sa nám predstavil vo svojej vlastnej sólovke. To, čo sa načalo dva roky dozadu v snímke Captain America: Civil War, pokračovalo plynulo v snímke Black Panther.

Kráľ je mŕtvy a jeho syna čaká korunovácia. Dva týždne po vražde sa mladý T’Challa (Chadwick Boseman) pripravuje na ďalší krok vo svojom živote. Čo sa týka korunovácie samotnej, ide o skúšku, ktorú musí adept ustáť tak po fyzickej, ako aj po duševnej stránke. Skutočne išlo o zaujímavú časť filmu, kde ste hneď od začiatku boli nútení Black Pantherovi fandiť.

(zdroj: marvelcinematicuniverse.wikia.com)

Po korunovácii a obhájení si svojho postavenia začali prvé rozhodnutia a kráľovské predsavzatia. Samozrejme, ako by sa dalo predpokladať a očakávať od mladého a neskúseného vodcu, rozhodne sa ísť po krku nepriateľom Wakandy (niečo ako Thorová družina vs. Jotunheim). Na prekvapenie ako každá kráľovská rodina, aj táto má však svoju temnú minulosť a tajomstvá, ktoré mali ostať neodhalené. Dobre, je pravda, že nešlo o incest ako v Game of Thrones a ani o vraždu princeznej Diany, aj keď pri tom druhom nie sme ďaleko od pravdy. Pravda však vyjde zakaždým na povrch!

Tieto skutočnosti dali do pohybu veci, ktoré sledujeme po zvyšok filmu. Možno to znie ako klišé, ale opak je pravdou. Dej filmu je vystavaný veľmi dobre a udalosti na seba logicky nadväzujú. Nemal som pocit, že by som sledoval nejaké hluché miesta. Všetko, čo som videl, tam bolo z nejakého dôvodu. Film ako celok pôsobil veľmi dospelo a vyzreto bez nadbytočných humorných scén. Nechápte ma zle, humor mám rád, ale tu naň skutočne nebol taký priestor ako v iných MCU filmoch. Takže som bol nakoniec rád, že sa tvorcovia rozhodli humor v tejto snímke zredukovať, no úplne nevynechať.

(zdroj: marvelcinematicuniverse.wikia.com)

Pre mňa najsilnejšou dejovou linkou bola práve tá, ktorá hovorila o vzťahu kráľa s princom a teda otca so synom. Odkaz potomstvu, úcta k autoritám a tradíciám či smerovanie nastávajúcej generácie. Boli mnohé témy, s ktorými sa nový vladár musel vyrovnať. Ostať verný tomu, čo robili predkovia, alebo sa posunúť ďalej a robiť veci inak? Ja by som odpovedal slovami Shuri: „Len preto, že to funguje, neznamená to, že to netreba upgradeovať.“

Nie je náhoda, že som v predchádzajúcej vete spomenul  T’Challovu sestru Shuri. Potreboval som totiž elegantne premostiť na ďalšiu vec, ktorú by som rád na filme pochválil. Technológie, ktoré nám Wakanda predstavila, boli úchvatné. Tony Stark či Hank Pym môžu tíško závidieť. Vibránium dalo Wakanďanom nevyčerpateľné možnosti, ktoré ich technologicky posunuli na míle ďaleko pred zvyšok sveta. Teda až na záhadnú technológiu, ktorú pre potreby recenzie nazvem Kameň Mudrcov (Dumbi nebol gay), som bol naozaj vo vytržení z toho, čím disponovali. No ale prečo tá Shuri? Práve ona bola technologický mág, ktorý stál za mnohými upgradmi a gadgetmi, ktoré sme vo filme videli. Kvalitu CGI riešiť nemusím. To bolo opäť na vysokej úrovni, tak ako sme pri snímkach od Marvel Studios zvyknutí (grc z JL sa nekonal).

(zdroj: marvelcinematicuniverse.wikia.com)

Mimochodom, Wakanda je plná silných a emancipovaných žien, ktoré ale zároveň nemajú problém s mužskou autoritou a mužské pohlavie berú s rešpektom (a platí to aj naopak). Presne tak, vo filme bol feminizmus vykreslený veľmi príjemným, nenásilným a neiritujúcim spôsobom a ani to nepotrebovalo veľkú mediálnu masáž ako pri Wonder Woman. Matka kráľovná Ramonda (Angela Bassett), Shuri (Letitia Wright), Nakia (Lupita Nyong’o) či Okoye (Danai Gurira) a celá jej družina známa ako Dora Milaje boli excelentné a ich výkony si diváka omotali okolo prsta. Aby som však nekrivdil mužskému hereckému ansámblu, musím vyzdvihnúť Andyho Serkisa, ktorý si úlohu Ulyssesa Klauea doslova užíval. Až ma zamrzel fakt, že dostal tak málo priestoru. Netreba zabudnúť ani na Michaela B. Jordana, ktorý si napravil svoju povesť v rámci komiksových filmov, aj keď treba prízvukovať, že vo Fantastic Four bol hádam jediný, kto sa aspoň snažil hrať.

Na záver si rypnem do hudobnéj zložky filmu. Priznám sa, čakal som viac rapovej hudby, keďže sprevádzala reklamnú kampaň (napríklad v trailery) a zároveň som na tomto žánri vyrastal, čiže patrí medzi moje obľúbené. Sklamanie sa však napriek tomu nekonalo. Africká hudba bola dokonale podmaňujúca a perfektne dopĺňala dej na plátne. Svojou atmosférou ma preniesla na africký kontinent a nečakane sa mi dostala hlboko pod kožu.

(zdroj: marvelcinematicuniverse.wikia.com)

(autorom artu na titulke je Brian Terrero Sensej)

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

IntrOvert

"Keď dáš snom priestor, svet sa stane viac farebným."

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
38 ⁄ 19 =