Chyby v časopriestore a lekcia slušného správania

Uplynulý víkend sa niesol v znamení najväčšieho festivalu popklutúry na Slovensku Comics Salónu. O tom, ako tam bolo a čo sa tam dialo, si určite prečítate už čoskoro v reporte, a preto by som na tomto mieste rád uviedol niekoľko osobných postrehov.

Vojsť do areálu festivalu pre mňa vždy znamená niečo ako prechod do inej dimenzie. V prvom rade, má človek hneď pocit, že je medzi svojimi. S tričkom, na ktorom je motív Star Wars, totiž nie je najväčší podivín, skôr naopak, je až priveľmi konzervatívny. Keď sa chce človek porozprávať o nejakom novom filmovom traileri, novinke, fáme, je prakticky isté, že všetci naokolo na to majú názor a nie je nutné siahodlhé intro do problematiky. Komunikácia, zoznamovanie, skrátka samotné existovanie je tu tak trochu jednoduchšie.

Prvé problémy s časopriestorom zažívam štandardne už na začiatku festivalu. Pozdravím sa s knižným autorom a následne o pár metrov ďalej s vydavateľom. Slovko-dve prehodím s ilustrátorom, a aby som mal knižný kanál kompletný, stretnem aj predajcu a recenzenta. Tam stretnem človeka, čo sa realizuje na YT a jeho plná miestnosť, a hneď oproti skromná autorka artov, ktoré by chcel mať každý na stene. Pár rozhovorov, a z pár minút sa stáva pár hodín. Bežne sa mi stáva, že sa hýbem rýchlosťou 5 metrov za hodinu, respektíve 5 rozhovorov za hodinu. Čas sa stáva relatívny pojem a často je ho málo. Pri pohľade na predajcov sa mi zaujímavý vesmírny úkaz stáva aj v peňaženke. Z ničoho nič sa mi tam zjaví malá čierna diera a vcucne všetok obsah. Jedinou výhodou tohto fenoménu je, že ho v rovnakom čase sprevádza červia diera, ktorá mi v batohu zhmotňuje knihy, komiksy, arty a podobne.

Tento rok sa však objavil aj jav, ktorý ma ale veľmi neteší. V istých momentoch v priestore absentuje slušnosť. A to u tých, u ktorých sa to vyžaduje priam najviac – u organizátorov. Nie je totiž možné, aby sa vyjadrovali urážlivo k návštevníkom. Aby ich ohovárali tak, že terč nemiestnych vtipov to celé počuje. Nie je možné, aby organizátor podráždene odvrkol pri snahe získať informáciu, aj keď je tam práve na to. A slovká ako „prosím“, „ďakujem“, „nech sa páči“ asi tiež ostali niekde vo vzduchoprázdne. Viem minimálne o piatich ľuďoch, ktorí znechutene odchádzali z areálu, lebo boli terčom urážok a posmechu. A dôkazom toho, že sa to dá, sú ochrankári, ktorí sa správali tak ústretovo, až ma to samého prekvapilo. Možno to ide s vekom, možno skúsenosťami, možno profesionalitou, ale chlapík, ktorého by som pokojne nechal strážiť jadrový reaktor, sa ku mne správal ako k najdôležitejšej osobe na svete. A tak to má byť. Ak úspech a neúspech festivalu závisí od návštevnosti a referencií návštevníkov, neexistuje nič dôležitejšie ako návštevník.

Do budúcna verím, že ten negativizmus a neochota bola len ojedinelým zakopnutím, blbou súhrou okolností, prípadne, že to bolo spôsobené lokálnou negatívne ladenou čiernou dierou, ktorá slušnosť vcucla. Festival bol totiž úžasný, ale o tom niekde inde.

Drackula

Beneath this mask there is more than flesh. Beneath this mask there is an idea, Mr. Creedy, and ideas are bulletproof. (V for Vendetta)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
14 ⁄ 7 =