Čitateľský mesačník X.
Jeseň na nás udrela v plnej paráde. To, čo pred mesiacom len nesmelo začínalo, sa teraz podobá na výjav z Kingovho hororu. A čo je horšie, našu nepripravenosť si užívajú aj armády bacilov. Multiverzum táto skaza neobišla a chvíľu to vyzeralo, že čitateľský mesačník na tento mesiac odpískame, ale zabojovali sme. Tak ako hrdinovia v príbehoch, ktoré tak radi čítame. Napriek osopleným klávesniciam, litrom čaju, prírodným aj farmaceutickým životabudičom sme to nevzdali, a tak ho tu máte – desiate číslo. A ako inak, je plné hrdinov, príšer, fantastických zverov, vesmírnych diaľav a zážitkov s nimi spojených. Ak ste náhodou chorí aj vy, inšpirujte sa a relaxujte s knihou alebo komiksom v ruke. Hapčí!
(Multiverzum)
Dmitrij Rus – Hraju, abych žil. Kniha 1, Jiný svět. (Fragment, 2017)
Hráte počítačové hry, máte radi RPG? A čo tak MMORPG? Ak vám niečo hovorí Diablo, World of Warcraft, Dark Souls či Witcher, zbystrite pozornosť. Čo keby ste hru nemuseli hrať, ale budete o nej čítať. Rusko sa stalo prvou krajinou na svete, kde sa objavil nový literárny žáner LitRPG a bol oficiálne uznaný vydavateľským priemyslom. Je to literárny žáner, ktorý v sebe kombinuje prvky MMORPG s prvkami klasickej fantasy či sci-fi literatúry. Namiesto hrania hry o nej čítate, sledujete zlepšovanie postavy, rozvíjanie jej vlastností, magické súboje a keď z bossa vypadne výnimočný predmet, ste rovnako nadšení, akoby ste tým avatarom boli vy. Autori teda tvorili knihy, čoskoro sa začali prekladať aj do angličtiny a časť z nich sa už dostala aj na český trh. Jednou takou je kniha od ukrajinského autora, ale odohrávajúca sa v ruskom svete Hraju abych žil. Je to prvá časť zo siedmych kníh i keď číslo asi nie je konečné.
Kniha sa odohráva v blízkej budúcnosti (30. roky nášho storočia). Hlavný hrdina má neľahký osud, lekári mu zistia nevyliečiteľnú chorobu a predpovedajú pár týždňov života. Gleb sa nevzdáva, zisťuje informácie o tom, ako sa zachrániť, a to mu práve ponúka „vtiahnutie“ do virtuálneho sveta počítačovej hry. Gleb si vyberá hru Jiný svět, formuje si svojho avatara a necháva sa unášať vírom udalostí. Hlavný hrdina nie je žiadny začiatočník v hraní hier, preto si ho hneď obľúbite ako praktického, rozumného človeka, obdareného istou dávkou lišiackeho rozumu. Nie je to žiadny pasívny pozorovateľ, ale aktívny človek, pre ktorého sa už hra stáva reálnym svetom. Svetom, z ktorého sa nemôže logoutovať do skutočného sveta, v ktorom už jeho telo zahynulo. Gleb si zvolí ako postavu nekromanta, neskôr sa špecializuje na rytiera smrti, získa aj svojho mounta, červeného medveďa. Prvé levely sú popísané dosť podrobne, neskôr už ide dosahovanie levelov ťažšie. Gleb si svojou vychytralosťou vypestuje čoskoro veľmi dobrú, výnimočnú postavu, z množstva udalostí srší humor, dá sa dokopy s krásnou elfkou, ešte nevtiahnutou Táňou, získava si priateľov, ale aj množstvo nepriateľov. Herný svet ponúka neskutočné možnosti a Gleb ich chce všetky vyskúšať, ale dostáva sa aj do nepríjemností. A do akých? Dozviete sa v knihe. Záver nám len ponúka čakanie na pokračovanie, ktoré snáď bude čoskoro.
Knihu nájdete napríklad v ponuke Martinus.sk
IntrOvert
(Multiverzum)
Star Wars: Captain Phasma – Jorney to Star Wars: The Last Jedi (Marvel, 2017)
V minulom čísle čitateľského mesačníka som spomínal, že hype okolo značky Star Wars sa blížiacou premiérou stále stupňuje. Za následok to má skutočnosť, že je čas dočítať kanonické komiksy, ktorých sme sa tento rok dočkali. Najčerstvejšou uzavretou sériou z kanónu (posledné číslo vyšlo 18. októbra 2017) je Captain Phasma.
Vizuál postavy ma zaujal od momentu, keď sa prvýkrát objavila v druhom traileri na snímku Star Wars: Force Awakens. Čo sa týka jej účasti v samotnom filme, bol som sklamaný. Čo sa týka jej komiksovej série, bol som sklamaný tiež. Azda najväčším problémom série je podľa mňa absentujúci „Star Wars feeling„. Tvorcovia by si mali uvedomiť, že čitatelia siahnu po komikse preto, aby vyplnili čas medzi epizódami. Takže až na úvod a záver to s Hviezdnymi vojnami nemalo nič spoločné, respektíve som nemal pocit, že sa nachádzam vo svojom obľúbenom univerze. Nuž, podtitul Jorney to Star Wars: The Last Jedi bol len marketingový nástroj.
Čo teda príbeh? Ten bol skutočne jednoduchý a začína v čase útoku jednotiek odboja na najsilnejšiu zbraň First Order, základňu Star Killer. Vo filme Star Wars: Force Awakens sme mohli vidieť, ako Han Solo, Chewbacca a Finn prinútili kapitánku Phasmu vypnúť obranné štíty základne a následne ju zavreli do odpadovej šachty. A teraz vážne, čo myslíte, čo čaká kapitánku Phasmu, ak by sa vedenie First Order dozvedelo, že práve ona je zodpovedná za vypnutie štítov? Vojenský súd a následná poprava. Práve preto sa Phasma dostáva z odpadovej šachty a začína zametať dôkazy o svojom zlyhaní. Ak existuje svedok tohto jej pochybenia, musí byť odstránení tiež. To prinúti Phasmu vydať sa na výpravu, ktorej, ako som písal, chýba ten pravý „Star Wars feeling„.
Na záver by som len dodal, že som zástancom toho, čo Disney urobil s väčšinou príbehov zo Star Wars Expanded Universe, ale takéto dojenie značky zarmúti aj mňa.
Komiks je v TPB možné zatiaľ iba predobjednať, ale dostupný je zošitovo na stránke Komiksový raj.
Drackula
(Multiverzum)
X-men Gold Vol. 1: Back To The Basics (Marvel, 2017)
Prečo ľudia stále nenávidia mutantov? Po svete sa úplne bežne prechádzajú Asgarďania, ľudia môžu stretnúť Inhumanov, po stene loziacich hrdinov s pavúčimi schopnosťami, prípadne ľudí ovládajúcich mágiu, a ani mimozemšťania nie sú výnimkou. Prečo sú teda mutanti vnímaní tak negatívne? Je to jednoduché. Nevytvoril ich experiment, nehoda a ani neprileteli z kozmu. Sú výsledkom evolúcie, ktorá ide neustále vpred. Kedysi Homo sapiens vytlačili neandertálcov a prispeli k ich vyhynutiu. A ľudia sa boja, že sa bude história opakovať. Sú tu totiž Homo superior.
Po udalostiach v evente Inhumans vs X-men dostali X-Meni čas na chvíľkové vydýchnutie. Už im nehrozí pomalé umieranie, keďže hrozba terrigen mist je zažehnaná. Preskupili sa, vytvorili nové tímy a pre Marvel Comics to znamenalo aj nové série. Jednou z nich bola X-Men Gold, ktorá sa stala spolu s X-Men Blue v rámci ResurrXion hlavnou mutantskou komiksovou líniou. Už pri pohľade na tím Gold je evidentné, že na rozdiel od mladej Blue zostavy sledujeme ostrieľanejšiu partiu. Storm, Colossus, Nightcrawler, Old Man Logan a Kitty Pryde sú doslova veteráni, vhodne doplnení postavou Prestige, dcérou Cyclopsa a Jean Grey z alternatívnej reality. Prestige ale tiež nie je zelenáč.
V prvom volume sledujeme dva príbehy. Kým v Back to the Basics sledujeme doslova návrat ku koreňom, v Techno Superior sa odohráva demonštrácia toho, že ľudia nie sú od mutantov až takí odlošní. V oboch príbehoch je ale evidentné to, čo som sa snažil vyjadriť v úvode. Strach, nedôvera, prípadne otvorená nenávisť zo strany obyčajných ľudí je niečo, čomu musia mutanti čeliť aj pri snahe zachrániť niekomu život. Frustrácia našich hrdinov sa následne odzrkadľuje aj v ich súkromných vzťahoch a v problémoch, ktoré každodenne riešia. Celkovo hodnotím tento prvý book pozitívne. Je to naozaj návrat k základom toho, prečo sú X-Meni stále populárni. Ich osud sa totiž dá aplikovať na mnohé situácie dneška, v ktorých sú potlačované práva nejakej menšiny alebo čo i len trochu odlišnej skupiny ľudí. A tento pocit je v tomto komikse prítomný na každej strane. Je preto ironické, že práve na stránkach tohto komiksu, ktorý sa snaží demonštrovať, aké nepríjemné a nebezpečné je mať predsudky, si indonézsky kreslič Ardian Syaf dovolil do niektorých panelov vložiť nenávistné odkazy. Viac sa o tomto morálnom zlyhaní môžete dočítať v staršom čísle Marvel News.
Komiks má v ponuke napríklad stránka Komiskový raj.
Efken
(Multiverzum)
Luke Pearson – Hilda a kamenný les (Paseka, 2017)
Začať čítať sériu od tretej časti je u mňa taká klasika. Na Hildu som sa však chystala už dlhšie, preto som zobrala prvú, na ktorú som siahla, a užasla som nad ňou. Hilda je nádherný a ohromne milý komiks s hlavnou hrdinkou, ktorá má najradšej dobrodružstvá. Celé dni sa túla po okolitých kopcoch a lesoch, zachraňuje pidiľudí, objavuje nové miesta, dostáva sa do problémov, z ktorých vždy akoby zázrakom vyviazne. Z čoho sa však vyvliecť nevie, je hnev jej mamy. Tá je neoblomná a dala Hilde domáce väzenie za neustále úteky z domu. No pri ďalšom pokuse o útek sa s mamou, ktorá ju načape, ocitnú na mieste plnom hrôzostrašných trolov. Zisťujú však, že nie každý trol je úplne zlý.
Hilda má fascinujúci vizuál. Oproti prvej časti (nebojte sa, dočítala som si aj prvé dve knihy) je vidieť autorov posun. Vycibril si štýl, postavy sú oblejšie, sympatickejšie a ešte viac cute, aj keď som myslela, že to sa nedá, práca s panelmi veľmi hravá, typické farby, ktoré autor používa, milujem. Pozerala som si stránky stále dokola a nikdy ma to asi neprestane baviť. Jednoznačne odporúčam ako potechu pre oko, príbeh možno zaujme mladšie ročníky.
Hildu nájdete bez problémov vo Funtasticu.
Kati Närhi – Agnes a sedmý host (Paseka, 2017)
Fínske fantastično v komikse? To bola jednoznačná voľba. A bolo to… divné, neviem, či v správnom slova zmysle. Agnes prichádza so svojou tetou do divného domu na divnom ostrove s divným hostiteľom a divnými hosťami. Všetko, čo sa tam deje, je divné, aj keď charaktery sú viac či menej klasicky divné – spisovateľ alkoholik, stroskotaná herečka, ževraj-úchylný kňaz, príjemne ma prekvapila postava Agnesinej tety, ktorá podniká rôzne expedície, je dobrodružka, a jeden hosť neustále zavretý vo svojej izbe. Agnes rieši dávne zmiznutie svojich rodičov, podivnosti, ktoré stvárajú dospeláci okolo nej, svoju crash v podobe záhradníka, ktorý bol čisto náhodou jej spolužiak…
Agnes je podivnosť sama o sebe. Autorka akoby zobrala mnoho absolútne rôznych a nesúvisiacich motívov a tieto puzzle chcela zložiť nasilu. Ohla preto jednotlivé dieliky a vo výsledku obraz nevyzerá až tak dobre. Vyriešenie všetkých „záhad“, ale najmä zmiznutia jej rodičov, je prinajmenšom rozpačité. Kresba je milá, jednoduchá, farby ladené do modro-čierna len občas naruší (zámerne a účinne) agresívna červená. Za vizuál to má u mňa plus, no príbeh mi jednoducho nesadol, napriek tomu, že fínske podivno je môjmu srdcu veľmi blízke.
Agnes má v ponuke napríklad aj Funtastic.
Peter Bajzik
(čitateľ Multiverza)
Štěpán Kopřiva – Asfalt (Crew, 2009)
Po minulomesačnej absencii si ma Drackula vzal bokom a hodil so mnou reč. Dobrá správa je, že mi nechal ukazováky nezlomené, aby som mohol napísať túto recenziu.
Knižka Asfalt od Štěpána Kopřivi sa ku mne dostala až prednedávnom, aj keď bola vydaná v roku 2009 v Crew v spolupráci s Rigor Mortis (limitovaná edícia viazaná v koži Anastázie Pildebrandtovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru).
Pätica hlavných hrdinov, štyria profesionálni žoldnieri (starší dorastenci) a jeden… informatik, sa dostanú do pekla. Nenatrafili na čarovné dvere, iba mali smolu a priplietli sa do intríg medzi Nebom a Peklom. Ale Peklo nie je miesto, kde sa vás hneď ujme váš osobný čert, aby vás mučil až do posledného súdu. Peklo je vysoko industrializované miesto, ktoré sa dá prirovnať k Poľsku v roku 1943. Ako základný stavebný materiál na všetko sa používa asfalt. A keďže v Pekle sa nič neťaží, bane ani vrty neexistujú, asfalt sa získava z jedinej suroviny, ktorej je v pekle dostatok. Áno, z ľudí. Či už ako voda (krv), benzín (krv), autá, oblečenie alebo nábytok (kreslo potiahnuté nádherne tetovanou kožou člena jakuzy má niečo do seba). Nešťastníkov, ktorí sa dostanú do Pekla, čakajú iba dve možné večnosti: ako sluhov alebo stavebný materiál. Samozrejme, človek je už mŕtvy, takže po rozomletí je stále pri vedomí.
Do tohto Pekla sa dostane naša pätica hrdinov. Aj keď hovoriť o nich ako o profesionáloch je možno trochu prehnané. Čo môžete od Asfaltu čakať? Predstavte si kríženca Expendables, Doom a Rambo, sem-tam líznuté Mission Impossible. Hlavní hrdinovia sa so súčasným stavom neuspokoja, tak sa vydávajú krížom cez Peklo za svojím cieľom.
Peklo niečo také ešte nezažilo.
Ďalej nebudem spoilerovať, aby som niekoho neukrátil o zážitok (aj to mi Drackula vysvetlil).
Očakával som všeličo, ale nie to, čo som čítal. Kniha pekne napreduje a keď si myslíte, že už viac neprekvapí, práve vtedy vás chytí a nepustí. Postavy sú uveriteľné a ich správanie tiež. Kto by čakal iba bezduchú akciu, kde je po kolená mŕtvych… tak sa dočká, ale kvalitných dialógov a logických plánov tiež nie je nedostatok. Za seba môžem s dobrý pocitom dať 8/10.
Knihu si môžete zakúpiť napríklad vo Funtasticu.
Michal Belička
(ilustrátor)
Katherine Addison – Goblin Emperor (Tor Books, 2015)
Maia je štvrtým synom elfského cisára Varenechibela a keď Varenechibel a jeho prví traja synovia zahynú pri leteckej nehode, mladý Maia sa stáva Cisárom Elfov, zhosťuje sa úlohy, na ktorú nikdy nebol pripravený. Najzaujímavejšie je, že Maia je spolovice goblin, jeho matka bola Varenechibelova štvrtá žena a ich manželstvo malo iba politickú úlohu. Preto Varenechibel Maiu nenávidel a poslal ho žiť ďalej od cisárskeho dvora.
The Goblin Emperor je kniha úplne odlišná od iných fantasy kníh, ktoré som kedy čítal. Zápletka takmer neexistuje, aj keď niektoré intrigy pocítite, kniha jednoducho opisuje prvých niekoľko mesiacov Maiovej vlády a jeho interakcie s jeho poddanými.
Maia nie je klasický outsider. Ak by som ho mal porovnať s niektorou inou knižnou postavou, predpokladám, že by to bol Charlie z The Perks of Being a Wallflower. Je naivný a sociálne nešikovný. Verí, že každý by mal dostať šancu robiť práve to, čo chce. Jeden z dôvodov, prečo som si túto knihu rýchlo obľúbil, je práve to, že v štýle kultových SF kníh poukazuje na nelogickosti a neférové situácie v našej spoločnosti a predstavuje neagresívny spôsob, ako také veci vyriešiť.
Knihu má v ponuke napríklad Bookdepository.
Ak hľadáte ďalšie tipy na čítanie, odporúčame vám aj naše knižné alebo komiksové recenzie.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.
