Čitateľský mesačník XII.

Rok 2017 je za nami. Je tu teda priestor na bilancovanie a vyhodnocovanie. Pre čitateľský mesačník ide o úspešný rok. Dokázali sme vám priniesť 12 čísiel a možno sa teraz smejete, ale pre nás ide naozaj o skvelé číslo. Často mal totiž namále. Stáli proti nemu organizačné, technické, zdravotné a ešte neviem aké iné problémy. Okrem toho ma teší pohľad na štatistiky, ktoré som si pri tejto príležitosti urobil. Však kedy, ak nie teraz. 😉 Celkovo sa s vami so svojimi čitateľskými zážitkami podelilo 26 ľudí. Nájdu sa medzi nimi spisovatelia, jazykoví redaktori, ilustrátori, redaktori Multiverza, prípadne iných spriatelených portálov, organizátori rôznych podujatí, prípadne priamo vy, naši fanúšikovia. A vďaka nim ste si mohli prečítať názory na 50 komiksov, 48 kníh a dve audioknihy. Myslím, že aj vďaka týmto číslam nie je nutné zdôrazňovať, aká pestrá zmes to bola. Teraz tu ale máme rok 2018 a my všetci, ktorí sa tomuto projektu venujeme dúfame, že Čitateľský mesačník prežije ďalší, možno ešte úspešnejší rok.

Janko Iša

(autor knihy Temnota z Pressburgu)

Zima udrela do bratislavských ulíc silno a nekompromisne ako exekútor v Rimavskej Sobote, čo okrem iného znamená, že človek nebude za debila, keď zostane sedieť doma. Deti prestanú pod hrozbou mrazu dávať opakovane otázku „Kam pôjdeme von?“ a budú tíško čušať zrolované na pohovke. Pre mňa tento čas znamenal prehrabať staré knihy a komiksy, aby som si mohol zalistovať v spider-manoch od Semicu. Tie roky 90… ale o tom som nechcel, lebo po ceste k spíďovi som narazil na sériu Grimnoirské kroniky od Larryho Correiu a opätovne sa ponoril do tohto fantastického príbehu v troch knihách. Alternatívna Amerika tridsiatych rokov minulého storočia. Ženy vždy elegantné, chlapi v stetsonoch a dokonale sediacich oblekoch, akurát tak, aby sa pod nich vošiel Thomson či aspoň Colt.

Prvý diel, Drsná magie, čitateľa rovno vtiahne do deja ako najsilnejší hovnocuc a už ho nepustí, kým to nedočíta, ani keby chcel. Hlavná postava, vojenský veterán, detektív a aktuálne väzeň Jake Sulivan, je Zvedák, gravitačný usmerňovač. Hore je dolu, dvojtonové auto vie byť v jednom momente ľahké ako stredoškolská roztlieskavačka. Ale bude to stačiť proti najväčším zabijákom japonského impéria? Nie je na to sám a spolu s ďalšími Magicky aktívnymi sa snažia, bojujúc do posledného muža, zachrániť svet pre obyčajných ľudí. Vzducholode, heroické výkony, masové bitky, fantastické a perfektne spracované „špeciálne schopnosti“, assasini, búchači či obrovský kus alternatívnej histórie, to celé v chrumkavom, oloveno-napalmovom kabátiku!

Magické pouto za jednotkou nijak nezaostáva, ba naopak, šliape ešte viac na plyn. Čitateľ sa dozvie niečo viac o Moci, sile, ktorá vytvára Magicky aktívnych, a spolu s tým na svet prichádza nová hrozba. A kto bude všetkému čeliť? Testosterónový sympaťák Jake Sulivan so svojimi rytiermi. Bohužiaľ, viac sa o knihe, bez vyspoilovania jednotky, napísať nedá.

To isté platí aj o trojke, Okovy války. Dej nás zavedie do dávno zničeného a betónovým múrom zakonzervovaného Berlína, kde prežíva už len hŕstka naozaj živých ľudí. A spolu s nimi tam je milión zombií. Berlín, cena, ktorú Nemecko muselo zaplatiť vo Veľkej vojne. USA sa snažia zaregistrovať všetkých Magicky aktívnych (podobnosť s X-menmi je v tejto sérii od začiatku do konca) a niekde nad Tichým oceánom sa vzducholoďou plnou pirátov trmáca Jake Sulivan, aby si to rozdal na päste s… niekým naozaj zlým a silným.

Grimnoirské kroniky sú výborná trilógia, akčné, s prepracovaným príbehom, perfektne napísanými postavami a zároveň, čo ocení asi každý, sú aj celkom hrubé, takže vydržia o niečo dlhšie, ako je človek pri takýchto rýchlospádových jednohubkách zvyknutý. A to je k*rva dobre!

Knižná séria je dostupná napr. vo Funtasticu.

Efken

(Multiverzum)

The Wicked + The Divine (Image, 2014)

Po komikse The Wicked + The Divine som pokukovala už nejaký čas a nakoniec musím povedať, že to bolo lepšie, než som dúfala. Božstvá a kulty prevrátené naruby. Bohovia v modernom svete nie sú nijakým prevratným motívom, no tentoraz sú z nich popkultúrne hviezdy! Áno, počujete dobre – aj keď to nie je celkom to, čo je dôležité. Tieto božstvá sa každých 90 rokov zrodia vo vybraných mladých ľuďoch, aby 4 roky pôsobili na Zemi a rozdávali svoju žiarivú auru a potom… zomrú. Posledná božská „vlna“ sa však zrodila v našom súčasnom cynickom svete – tínedžeri svoje hviezdy milujú, ich performance, či už mainstreamové koncerty, alebo undergroundové eventy, sú pre nich neopísateľným zážitkom. Vytvoril sa okolo nich kult taký silný, až ho môžeme považovať za masové šialenstvo. Na druhej strane sa nájdu takí, ktorí celému tomuto „vystúpeniu“ neveria. Čo ak je to len marketingový ťah a celý Panteón nie je nič iné ako kopa rýchlokvasných hviezdičiek, ktoré si postavili kariéru na tom, že tvrdia, že vedia konať zázraky.

So svojou božskou podstatou (a s tým spojeným prerodom) sa každý z bohov a bôžikov musel vysporiadať po svojom. Niektorí to poňali ako dobrodružstvo, niektorým je všetko jedno, niektorí si poctivo budujú kariéru. Väčšina z nich je jednoducho nezvládnuteľná, prchká, bezohľadná… a to sa im môže vypomstiť. Najvýraznejšou postavou prvej knihy The Wicked + The Divine je Lucifer, nazývaná (áno, ona) Luci. Jej kardinálny prešľap skomplikuje život celému Panteónu a z hry sa stáva boj o slobodu a o život. Do božských záležitostí (ktoré inak pripomínajú skôr dianie v Smotánke mixnutej s High school musical) sa pripletie, ako ináč, obyčajná smrteľníčka, veľká fanúšička, ktorá chce Luci zachrániť. Tínedžeri sú ťažko zvládnuteľní bežne, nieto ešte aby mali božské schopnosti…

Skvelý scenár dopĺňa naozaj krásna kresba. Občas som mala síce pocit, že je statickejšia, než by mala byť, no vynahradzovali mi to peknučké tváričky, skvelé farby a naozaj dobrý delíriový trip s komiksom.

Komiks si môžete zakúpiť napríklad v Komiksovom raji ako TPB alebo HC.

Ivan Kučera

(Multiverzum, autor hororových kníh Kozí ľudia, Obchádza nás temnota a ďalších príbehov)

Stínadla. Kto by ich nepoznal? Už ten názov. Mocný. Silný. Cvendží ako čepeľ meča, ktorá narazila o Aragornovu hlavu. Fascinujúce, atmosféricky famózne miesto. Temné tajomstvá, kľukaté uličky, hlboké pivnice a ešte hlbšie gigantické podzemné priestory, záhadne vedúce pod mestom. Od zvyšku sveta odrezané dvory a iné miesta, ktoré poznajú len starí obyvatelia. A nakoniec, po dobrodružstve hladní chlapci, túžiaci objavovať nové (najlepšie zakázané) veci.

Stínadla strašne dávno vymyslel Jaroslav Foglar. Umiestnil do nich príbehy legendárnych Rýchlych šípov. O pár desaťročí neskôr, konkrétne v roku 2017, dostal Brňák Josef Blažek ponuku napísať scenáre k novej stínadlovskej komiksovej trilógii, odohrávajúcej sa pred príchodom Rýchlych šípov. Josefa poznám dvesto miliónov rokov, takže viem o jeho posadnutosti Stínadlami. A dokážem si teda predstaviť, čo to s ním muselo urobiť. Určite dostal slabší infarkt.

O kresbu sa postaral Jiří Filípek. Vytvoril zaujímavý kontrast voči kresbe Marka Čermáka, ktorý kedysi do komiksu previedol napríklad Chatu v Jazernej kotline. Hoci má Filipova kresba aj svoje mínusy, mne v konečnom efekte sadla viac ako Čermákova. Odpustite (kvázi) rúhanie, ale je to tak. Možno na tom mali podiel aj scenáre, ktoré sú svižné a rýchle, čiže sa (na rozdiel od Čermákových komiksov) netopia v absurdnom množstve textu. Predsa len sme v komikse, nie v románe. Komiks sa musí, česť výnimkám, vyjadrovať predovšetkým vizuálne.

Josefov príbeh je rozdelený na tri časti: Hlavolam ze Stínadel, Povstání Vontů a zatiaľ nepomenovaného záveru sa dočkáme na jar 2018. Nejde o samostatné príbehy, ale o jeden, rozdelený do troch dejstiev.

Áno, má chyby. Postáv je zbytočne veľa, občas niektoré splývajú, raz za čas je to prehnane stručné, inokedy to má menej prehľadný „strih“ (napr. čakáte, ako sa daná situácia vyvinie, otočíte list na druhú stranu a tam sa odohráva už niečo úplne iné) a po vizuálnej stránke to malo byť temnejšie. Sú to Stínadla, pre mňa HOROROVÁ lokalita (viď mnohými zosmiešňovaný, no pre mňa bravúrny film Záhada hlavolamu z r. 1993).

Kto chce psa biť, palicu si nájde. Ako celok sa mi to ale veľmi páčilo. Atraktívny A4 formát, pekný lesklý papier, sexy vôňa, pekná kresba a, ako som už spomenul, „tak akurát“ textu – ilustrácie sa v ňom určite netopia, čo je len a len dobre. V neposlednom rade oceňujem „typicky“ stínadlovské mená, priezviská a prezývky.

 

Filip Darida

(fanúšik Multiverza)

Thomas Olde Heuvelt – HEX (Argo, 2017)

Thomas Olde Heuvelt je holandský hororový autor, ktorý vo svojej domovine vydáva romány od roku 2002 (prvý mu vyšiel už ako 19-ročnému) a za svoje poviedky a novely bol niekoľkokrát nominovaný na Huga (s jednou novelou ho aj vyhral) či World Fantasy Award. HEX je jeho prvá kniha vydaná medzinárodne, najprv v angličtine a neskôr v ďalších jazykoch, vďaka vydavateľstvu Argo aj v češtine. Ale nie je to len obyčajný preklad. Autor totiž vyštudoval americkú literatúru a pri príležitosti prekladu sa rozhodol, že román prerobí a priblíži anglo-americkým čitateľom.

Dej sa teda neodohráva v holandskom mestečku Beek, ako v pôvodnej verzii, ale v pomerne malom zapadákove Black Spring pri rieke Hudson v štáte New York. Prispôsobenia sa dočkali aj iné veci, ako napríklad mená postáv a história čarodejnice/prekliatia, ale v jadre ostáva román, samozrejme, rovnaký. S jednou podstatnou výnimkou – a tou je koniec. Posledné dve kapitoly boli kompletne prepísané a záver vyznel úplne inak (podľa autora výrazne lepšie) ako v pôvodnej verzii.

Na obálke knihy nájdeme citáty od Stephena Kinga a G. R. R. Martina, ktorí román chvália najmä za originalitu. A v tomto prípade nejde iba o plané reči, osobne si nespomínam, že by som niekde videl podobne spracovaný klasický príbeh o prekliatom meste. Situácia je jednoduchá. Mestečko Black Spring je prekliate. Prekliala ho čarodejnica Katherine van Wylerová, ktorá bola v roku 1664 odsúdená za čarodejníctvo. V dôsledku kliatby nemôže žiadny obyvateľ Black Spring opustiť na dlhší čas, pretože už o pár dní začne pomýšľať na samovraždu. Potiaľto viac-menej klasika.

Pomerne originálny twist spočíva v tom, že všetci obyvatelia Black Spring o tejto kliatbe vedia. A nielen o kliatbe. Čarodejnica totiž naďalej chodí ulicami Black Spring, zjavuje sa v domoch obyvateľov a… stojí a nič nerobí. Po smrti jej zašili oči a ústa, takže nie je schopná robiť viac. Ale pokiaľ sa k nej priblížite, začujete jej šepot. Počúvajte ho dostatočne dlho a obesíte sa na prvom strome, ktorý nájdete. Preto sa existenciu čarodejnice snažia utajiť pred Ľuďmi zvonku. Priamo v Black Spring je na to dokonca zriadená organizácia HEX, ktorá je taká utajená, že o jej existencii vie len pár ľudí v armáde. Má za úlohu skrývať existenciu čarodejnice pred Ľuďmi zvonku a tiež dávať pozor, aby ľudia v mestečku absolútne dodržiavali pravidlá ohľadom nulovej interakcie s čarodejnicou. Kamery po celom meste, keyloggery v elektronických zariadeniach, cenzúra internetu, pošty a vlastne všetkého. Mladým ľuďom v mestečku sa to vôbec nepáči, v dobách internetu a slobodnej Ameriky je niečo takéto absolútne nemysliteľné. Ale odhaliť storočia staré tajomstvo, navyše paranormálne, nie je jednoduché a nič nepôjde tak, ako by malo.

Pri čítaní tejto knihy som si spomenul najmä na dva komiksy. Wytches od Scotta Snydera sú jasné. Pracuje sa s podobnou tematikou, atmosféra je hlavne v druhej polovici knihy takmer identická. Tým druhým je The Walking Dead od Roberta Kirkmana. Veľmi podobný počin z iného hororového žánra. Kirkman zobral zombíkov, ale nechal ich len ako pozadie, nejakú hrozbu, pričom to celé bolo hlavne o ľuďoch a o tom, čo s nimi narobí zombie apokalypsa. To isté spravil Heuvelt s klasickým príbehom o posadnutom meste. Čo s ľuďmi urobí jedna kliatba, čarodejnica, utajovanie, večná paranoja, strach… V tomto je HEX skutočne dobrý a odporúčam ho ako horor, ktorý možno nie je úplne strašidelný (aj keď má svoje momenty), ale vie byť veľmi znepokojivý a nesie posolstvo o tom, že ľudské zlo môže niekedy byť horšie ako to prastaré, ktorého sa všetci boja.

Knihu si môžete kúpiť napríklad vo Funtasticu.

Drackula

(Multiverzum)

Superman Earth ONE (DC Comics,2010)

Clark Kent prichádza do Metropolisu. Nie je to ale vysmiate slniečko. Je to chalan, ktorý hľadá svoje miesto vo svete. Vie dokázať čokoľvek, čo mu napadne. Mohol by byť vedcom alebo športovcom a zarábať viac peňazí, ako dokáže do konca života minúť. Nič z tohto ho ale neláka. Chýba tomu nejaká pridaná hodnota. Nevie tiež, čo so svojimi schopnosťami. Ukázať ich svetu? Alebo sa ďalej skrývať, ako to robil prakticky celý život? Mimozemská invázia v duchu Dňa nezávislosti mu v rozhodovaní značne pomôže.

Toto nie je klasický Supermanov origin. Je to svet Earth One. Dalo by sa veľmi zjednodušene povedať, že ide o niečo podobné ako Ultimate Marvel, len v DC Comics, s tým rozdielom, že v rámci Earth One vychádzajú komiksy ako grafické novely a nie zošitovo. Superman bol prvý, nasledoval ho Batman, Wonder Woman, Teen Titans a dovedna je aktuálne vonku 8 príbehov z tohto univerza. Najbližšie náš čaká Green Lantern.

Späť k Supermanovi. O tento prepis jeho začiatkov sa postaral J. Michael Straczynski. Oveľa viac ako na superschopnosti a akciu dal dôraz na vnútorný súboj, ktorý som načrtol v úvode. Depresívne stavy, ktoré Clark prežíva, sú uveriteľné, logické a neexistuje na ne jednoduchá odpoveď alebo návod. Záverečná akcia je trochu slabšia, ale JMS to opäť dobehol záverečným epilógom, v ktorom sa stalo presne to, čoho sa Superman obával. Mnohí ľudia sa ho boja. Vnímajú ho ako hrozbu. Čo nie je to klasické plácanie po chrbte, na aké sme vo väčšine superhrdinských komiksov zvyknutí. Čo sa kresby týka, Shane Davis odviedol úžasnú prácu. Skvele sa na to pozerá. Keď to potrebuje dynamiku, tak je tam. Ak ide o hĺbavú, depresívnu scénu, je to tam cítiť. Ak máte teda náladu na naskočenie do zaujímavého sveta, v ktorom je to trošku inak, možno by sa dalo povedať, že depresívnejšie, Superman v rámci Earth One je skvelá voľba.

Komiks si môžete prečítať v preklade, ktorý je dostupný napríklad vo Funtasticu.

 

IntrOvert

(Multiverzum)

Pacific Rim: Tales From Year Zero (2013, Legendary Comics)

A teraz vážne, kto si nešiel Pacific Rim z roku 2013? Obrie stroje, v ktorých dvojica ľudí dáva na frak bande obrích emzákov, ktorí ale neprišli zhora z oblohy, ale naopak zdola – trhlina z inej dimenzie. Perfektné obsadenie, dokonalé efekty a veľkolepé bojové scény nenechali nikoho chladným. Guillermo del Toro nám opäť všetkým ukázal, že je kráľom svojho remesla.

Priznávam, že ku komiksu Pacific Rim: Tales From Year Zero som sa dostal ako slepé kura k zrnu. Keďže som si ho neskutočne užil, stal sa tak horúcim adeptom do nového Čitateľského mesačníka. Čo ma zaujalo ako prvé? Prekvapivo cover od Alexa Rossa. Záujem však neklesol ani po otvorení komiksu. Príbeh sleduje novinárku Naomi Sokolov, ktorá sa na základe oznámenia o zrušení projektu Jaeger chystá vydať článok s názvom „Prečo bojujeme“. Práve preto spovedá tie najpovolanejšie osoby. Hneď prvým pánom na holenie je Tendo Choi – vedúci technik projektu Jaeger, ktorého poznáme aj z filmu. Ten opisoval deň, keď cez trhlinu prišiel prvý Kaiju. Aký to malo dopad na ľudí mesta San Francisko, ako aj jeho samého. Dr. Schoenfeld nám naopak opísal, ako sa dostal k nápadu Jaeger a aké komplikácie boli pri tvorbe prvých modelov či dokonca, aké následky mali pokusy na prvých pilotoch. Tretí rozhovor s maršálom Stackerom Pentecostom (Idris Elba) nazrel do čias svojej mladosti, respektíve čias, keď sám ovládal Jaegera. Postupne sme sa však presunuli do čias, keď bol projekt Jaeger naplno spustený a Pentecost sa venoval verbovaniu a výcviku nových regrútov.

Komiks som zhltol na jedno posedenie, ani som sa nenazdal a bol som na konci. Ostalo nadšenie a komiks môžem vrelo odporučiť všetkým. Ide o kúsok, ktorý veľmi príjemne a nenásilne dokreslí udalosti odohrávajúce sa pred filmom z roku 2013. Zároveň nás nahypuje na pokračovanie, ktorého sa dočkáme už tento rok!

Komiks nájdete v digitálnej verzii napríklad na Comixology.

 

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Solve : *
24 − 10 =