Čitateľský mesačník XV.

Marec, mesiac knihy je za nami. Prečo vzniklo toto označenie ste sa mohli dozvedieť v minulom čísle. Čo nám ale priniesol tento mesiac? Konala sa Animeshow, na ktorej síce knihy nemajú na ružiach ustlané, ale aj napriek tomu sa tam vyskytlo hneď niekoľko krstov. Tituly to vyzerajú byť zaujímavé, určite sa o nich u nás dočítate, či už v rámci recenzií alebo najbližších mesačníkov. Posledný marcový deň patril Hugo Award, ktorá predstavila svoje nominácie. Pre našinca asi nie je toto literárne ocenenie až také ostro sledované, ale veríme, že naši lokálni vydavatelia zalovia aj v rybníku nominovaných. Keď už sme pri vydavateľoch, tí sa pomaly prebúdzajú z krátkej hybernácie a niektorí sa dokonca vracajú medzi živých (zdravíme Laser books). Proces vydávania noviniek sa tak pomaly rozbieha a vy budete mať stále viac možností ako minúť vypolievané peniaze. A zopár tipov, ako vždy, prihodíme aj my. Vaša peňaženka nás nenávidí, ale vaše ja plné fantázie si tu určite niečo nájde.

Ivan Kučera

(Multiverzum, autor hororových kníh Kozí ľudia, Obchádza nás temnota)
Jean Van Hamme, Grzegorz Rosiński – Thorgal: Mezi zemí a světlem (Egmont, 2017)

Jeden z najfamóznejších a najkultovejších európskych komiksov k nám prvý raz zavítal v roku 1990 (paradoxne išlo o o siedmy diel v rámci série Dieťa z hviezd). Odvtedy ubehlo veľa rokov a veľa vydavateľov. Thorgal prechádzal od jedného k druhému, momentálne je zabývaný v českom Egmonte a treba dodať, že ten sa parádne činí – minulý rok vydal troch Thorgalov a hoci je rok 2018 iba na svojom relatívnom začiatku, už stihli za ten krátky čas pribudnúť ďalšie dva zošity.

Dnes sa pozrieme na zošit pomenovaný Medzi zemí a světlem. Nejde o samostatný príbeh, ale o zavŕšenie štvordielneho cyklu známeho pod súhrnným názvom Země Qaa. Patria sem Země Qaa, Tanatlokovy oči, Město ztraceného boha a Mezi zemí a světlem. Áno, v podstate ide o sériu v sérii, ale nebojte sa, iba to komplikovane znie, inak ide o prehľadnú vec.

Thorgal je miláčik. Tá postava je super a jej univerzum ešte suprovejšie. Ja ho čítam od začiatku deväťdesiatych rokov a stále ma to baví, ale faktom je, že séria Země Qaa zaznamenala svoj predčasný vrchol v predchádzajúcom zošite a Mezi zemí a světlem je už skôr len akýmsi epilógom, bez ktorého by sme sa zaobišli.

Pripomína mi Tolkienov Návrat kráľa, kde sa Frodo po neuveriteľných epických dobrodružstvách vracia domov a tam musí vybojovať ešte jednu menšiu bitku. Už to však proste nie je ono. Mezi zemí a světlem je na tom podobne. Pritom pracuje s pozoruhodnou myšlienkou, týkajúcou sa Thorgalovho malého syna. Ten je zachránený a naspäť u rodičov, lenže sláva mu napršala do hlavy. To, že si ho jeden národ vybral ako mystického panovníka ho zmenilo. Myslí si, že môže každému rozkazovať, aj svojim rodičom. Arogancia sa stala jeho druhým menom. To je v podstate parádny nápad. Lenže nestačí na celý zošit. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že sa to dalo skrátiť a „nejako“ to zakomponovať do Mesta strateného boha. Tým pádom by sme mali síce len trilógiu, ale plnokrvnú. Takto máme štyri časti, pričom ale posledný troška… nudí. Nepomáhajú ani nesympatické náhody, keď si postavy náhodou vypočujú rozhovor, ktorý mal byť ich ušiam utajený.

Napriek tomu Mezi zemí a světlem odporúčam fanúšikom série, ktorí sú dobre oboznámení s predchádzajúcimi dielmi. Je to krásne nakreslené, Thorgal je Thorgal, scény z „úst slnka“ vyzerajú fenomenálne (viď obálka), páčil sa mi pomerne otvorený koniec s Kriss z Valnoru a ako som spomínal, nápad rozpracovať postavu Thorgalovho syna je určite zaujímavý, hoci nakoniec spracovaný možno trocha inak, než mal byť.

Komiks si môžete kúpiť napríklad vo Funtasticu.

Efken

(Multiverzum)

Scott Snyder, Jock – Wytches (Image, 2015)

Snyder, Snyder, Snyder. Sú ho teraz plné internety. Keďže ma však veľmi nezaujíma DC komiksový svet, siahla som po jeho srdcovom projekte Wytches, na ktorom spolupracoval s rovnako ospevovaným Jockom a mnou milovaným Mattom Hollingsworthom, ktorý komiks coloroval. A aj keď to nebolo sklamanie, deklík mi to neodstrelilo. Klasický príbeh o zlých a nechutných bosorkách z lesa pretvorený do niečoho, čo by naozaj mohlo existovať a fungovať u súčasného čitateľa.

Sailor a jej rodina si prešli drámou, ktorá dievča, už dovtedy dostatočne bojazlivé a úzkostlivé, poznačila na celý život. Otec, ktorý neraz svoju rodinu sklamal, sa ju snaží zachrániť útekom na iné miesto. To, čo sa Sailor stalo, je však pravda do bodky a oni s tým nepočítali. Začne sa boj o dcéru, po ktorej idú odporné stvorenia vládnuce tmavým lesom. A ak im je raz niekto prisľúbený ako obeta, nikdy sa ich nezbaví.

Čo sa mi naozaj páčilo, boli menšie drámy v inak čistom hororovom príbehu. Nikoho život nie je dokonalý a každého z nás sa už dotklo niečo, čo na nás zanechalo jazvy. To, ako sa s tým vyrovnajú rodičia, ako v tom svoje dieťa podporia, no najmä ako sa popritom všetkom vyrovnať s vlastnými démonmi, to boli pre mňa nosné motívy príbehu. Napriek tomu to však bol nefalšovaný „lesný horor“ s obludnými stvoreniami, ktorých existenciu si môžeme vysvetliť aj ako to, čo príde po nás. Alebo to, čo sa v evolúcii nevydarilo?

Napriek tomu, že nie som veľkou fanúšičkou Jocka a za iných okolností by sa mi to, ako je komiks nakreslený, nepáčilo, ale koniec koncov sa tento vizuál skvelo hodil k príbehu. Niekedy však bola pre mňa kresba neprehľadná a žmúrila som do panelov o dušu. Tiež bol pre mňa prekvapením coloring. Pri Mattovi som zvyknutá na neskutočné farby a tie najkrajšie komiksové stránky, pri Wytches však zvolil úplne iný prístup ako pri všetkom, čo som doteraz od neho videla. A popravde, neviem. Napriek tomu, že farby sú úžasne výrazné a šokujúce, často používal rôzne rušivé štruktúry, poltóny či fľaky nedbajúce na ink. Ale tiež je to funkčné, veľmi agresívne a vyvoláva to dojem nepokoja, nestálosti, rušivosti. Otázka je, či to nie je na úkor čitateľnosti. Wytches teda nie je komiks na ľahké prelistovanie, kto chce, nájde si v ňom oveľa viac.

Komiks si môžete kúpiť napríklad na Bookdepository.

Drackula

(Multiverzum)

Bendis, Marquez – Defenders vol. 1: Diamonds are forever (Marvel, 2017)

Seriáloví Defenders na Netflixe nedopadli práve slávne. Zlý scenár a uplakaný Iron Fist spôsobili, že na záver som už vyslovene trpel. Samozrejme, v období, keď sa dostal seriál do ponuky, zviezla sa na vlne hypu aj komiksová časť Marvelu. Bol som fakt zvedavý, či mi prvý príbeh tejto série napraví chuť.

Daredevil, Luke Cage, Jessica Jones a Iron Fist sa postupne stávajú terčom nemilosrdného útoku. Kto ale môže mať odvahu zaútočiť na superhrdinov? A rovno na štyroch? Odpoveďou je Diamondback, ktorý sa na scénu vracia vo veľkom štýle. Chce sa dostať na vrchol potravinového reťazca, ktorý uvoľnil Kingpin, a to sa mu podarí len vtedy, keď na to pôjde razantne. A preto útočí, plánuje, kšeftuje, zabíja a získava tak stále väčšiu a väčšiu moc. Okrem chladného kalkulu je však z Diamondbacka cítiť aj štipku šialenstva, ktorá z neho robí skvelý záporný charakter. Je to všetko jeden veľký plán alebo len impulzívna vojna jedného blázna? Je sám, alebo má nejakého mecenáša? Ako ožil a ako to, že je taký silný?

A čo naši hlavní hrdinovia? Vytvorenie tímu je trochu zrýchlené, ale technicky sa všetci poznajú v rámci univerza už dlho, takže to asi ani nebolo nutné. Interakcia medzi nimi funguje, je tu dostatočná chémia a vtip. Scény, v ktorých sa rieši Daredevilova civilná identita, keďže ju ako jediný stále skrýva, boli skvelé. Pokiaľ ale ide o akčné scény, správajú sa v nich ako lavína. Trochu ma otravovali vedľajšie postavy, ktoré sa tam občas zjavili. Blade bol úplne zbytočný a jeho deux ex machina príchod ma vyslovene pobavil. Rovnako Damian Hellstrom slúžil len ako vtipná vsuvka a ani výskytu Punishera veľmi nerozumiem. Ale možno sa to časom vysvetlí. Naopak skvele tu funguje na hrane dobra a zla balansujúca Black Cat a Night Nurse, ktorej úloha je asi všetkým jasná. Dávať dokopy zničených a zranených hrdinov.

Celkovo je to teda dobrá priamočiara jednohubka, s niekoľkými zaujímavými zvratmi a kvalitným záporákom. Diamondback a otázky okolo neho ostanú dosť otvorené, a preto aj vďaka nemu pokračovanie určite nevynechám. Ak si chcete napraviť chuť zo seriálu, odporúčam.

Komiks môžete kúpiť napríklad na Bookdepository.

IntrOvert

(Multiverzum)

Robert Kirkman , Cory Walker, Ryan Ottley – Invincible: The Ultimate Collection, Vol. 1 (Image, 2008)

Séria Invincible od vydavateľstva Image Comics má na svojom konte 144 čísiel. Nikdy som sa netajil tým, že mi superhrdinský žáner v komiksoch skutočne šmakuje. Preto som sa neraz stretol s odporúčaním práve na túto sériu. Robert Kirkman si v nej totiž zobral na paškál práve superhdinský žáner. A vôbec ho nešetril!

Mám za sebou 13 dielov (3 story-arcy) a môžem potvrdiť, že pokiaľ ste čítali prvý story-arc, tak táto séria sa odvďačí vytrvalcom. Prvý story-arc má totiž byť akýmsi sitom na tých, ktorí to so sériou myslia alebo nemyslia vážne. Od druhého story-arcu nás čaká skutočná jazda. Postupne sa predstavuje univerzum, ktoré ma pohltilo.

Mark je hrdina, ktorého nestretnete na každom rohu. Prežívate s ním prvé kroky superhrdinskej kariéry, školské problémy, lásky, trapasy, kamarátstva, ufónov, strety hrdinov, zradu či jeho životné poslanie… všetko, samozrejme, s veľkou dávkou humoru a zveličovania!

Komiks môžete kúpiť napríklad na Bookdepository.

Filip „Tayshren“ Darida

(Multiverzum)

Peter McLean – Drake, séria Spálený muž (Host, 2017)

Drake je prvotinou britského autora Petera McLeana. U nás ju vydalo vydavateľstvo Host. Ide o výbornú svižnú a akčnú urban fantasy v štýle Butcherovej série o Harrym Dresdenovi či Hearneho cyklu o Železnom Druidovi. Oproti spomenutým sériám je Drake o niečo temnejšia záležitosť, ale, samozrejme, nezabúda sa ani na v rámci žánru štandardný humor. Hlavný hrdina Don Drake je totiž nájomný vrah. A nie obyčajný – zabíja pomocou vyvolaných démonov. Jeho najnovšia práca sa ale trochu skomplikuje a Don je vhodený do víru udalostí s postavami omnoho silnejšími, než je on sám. Nemožno sa teda čudovať, že sa uchýli k starému dobrému všelieku, pivu s whisky. Máločo sa ale dá vyriešiť na dne pohárika.

Priznám sa, pred prečítaním som o tejto sérii nič nevedel. Dostal som sa k nej na odporúčanie Mareka z Funtasticu, ktorý hovoril, že ľudia, ktorí ju čítali, boli veľmi spokojní. Zároveň som chcel niečo, čo ma zabaví, kým sa český vydavateľ rozhodne pokračovať s prekladom Harryho Dresdena (alebo konečne podľahnem a zoženiem si ho v angličtine). Kniha ma naozaj bavila a celkom som sa čudoval, že som o nej predtým nepočul. Pozrel som sa aj na zahraničné fóra, ktoré navštevujem, a ani tam o tejto sérii takmer vôbec nediskutujú. Na jednu stranu je to škoda, na druhú to chápem, nie je to žiadny úžasne napísaný príbeh, plný zvratov a mnohovrstevných charakterov.

A toto nemôžem dostatočne zdôrazniť. Po Drakovi siahnite, pokiaľ chcete nejaké záchodové čítanie. Jednoduchá záležitosť, plná akcie, sem-tam trochu humoru a občas nejaký zaujímavý nápad. Zabaví vás rovnako, či ju budete čítať desať minút denne v MHD, alebo ju dáte celú za jedno poobedie. Ale skutočne je to len jednoduchá zábava. Napríklad taký Malaz by vás mohol zabaviť na dostatočne dlhý čas. 😉 Inak ešte spomeniem, že vonku už je aj druhá kniha menom Dominion. Tá pokračuje v trende z prvého dielu, ale podľa mňa je o niečo lepšie napísaná. A predpokladám, že Host chystá aj tretí, zatiaľ posledný diel.

Knihu si môžete kúpiť napríklad vo Funtasticu.

Alberto

(zberateľ, Multiverzum)

Kniha X-O Manowar bola mojou prvotinou z produkcie Valiantu a musím sa priznať, že keď som knihu prvýkrát otvoril a prelistoval, tak som nijak nadšený nebol a skončila v polici, kde prečkala pár mesiacov, až nadišiel jej čas. Na obálke je týpek v oranžovom overale, v póze, akoby sa práve skydol zo svojej Yamahy. Kresba mi prišla nezaujímavá a pri pretočení niekoľkých strán sa mi zdalo, že sa colorista snažil dostať na každú stranu všetky dostupné farby spektra (mám rád ak komiks „dýcha“ atmosférou, ktorú často umocňuje dominujúca farba alebo kombinácia 2 – 3 farieb).

Toto všetko môže inklinovať k tomu, že kniha za veľa nestojí, no opak je pravdou. Hneď ako som sa začítal, nevedel som knihu odložiť, kým som nedorazil aspoň 1. arc (4 issues). Musím pochváliť uvedenie do deja knihy, kde už pred prvým zošitom je na to určená samostatná strana a každý zošit začína obálkou a titulnou stránkou s miniatúrou všetkých zošitov v danom arcu.

Úvod knihy je zasadený do začiatku 5. storočia, kde sledujeme bitku medzi Rimanmi a Vizigótmi. Tvrdohlavý Aric (syn kráľa Vizigótov) svojou arogantnosťou pripraví vojsko o výhodu a Rimanom sa podarí zajať rodiny bojovníkov. Aby toho nebol málo, počas noci sa na neďalekej lúke objavia mimozemšťania vo forme humanoidných tarantúl, ktorí zostávajúcich bojovníkov zajmú a prenesú na ich planétu, aby im v otroctve obrábali záhrady…

Celkovo ide o príjemnú sci-fi/akčnú jazdu, ktorá je síce predvídateľná ale napriek tomu ide o veľmi zábavné a pútavé čítanie. Jednotlivé zložky príbehu tu už síce boli, ale v tomto podaní ide o vydarený mix postáv, nápadov a svetov, ktoré splnia základný účel komiksového titulu – zabaviť.

Kniha obsahuje dokopy 3 arcy (4 – 4 – 6 zošitov) a je tu toľko akcie, že hlavní hráči amerického mainstreamu by udalosti z tejto knihy roztiahli do minimálne 30+ issues. Tempo odsýpa, akcie je tu kopa vrátane celostránkovych panelov a aj dialógové pasáže sú dostatočne pútavé na to, aby ste knihu hltali rýchlosťou zošit/10 – 12 minút. Už mám na ceste DLX vol. 2 a veľmi sa naň teším.

Komiks kúpite napríklad na Bookdepository.

 

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

 

 

Efken

"Nolite te bastardes carborundorum."

    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

    Solve : *
    1 × 10 =