Comics Salón 2019 – Najlepší ročník najväčšieho festivalu

Tak, ako to už býva v tomto období roka zvykom, opäť sa konal Comics Salón, alebo ako si ho ja osobne volám „jesenný Istrocon“. O tom, čo sa organizátorom nie práve podarilo som už písal v blogu a preto to tu nechcem viac rozmazávať. Riešiť nebudem ani dvojhodinové čakanie na predaj lístkov a hodinové čakanie na otvorenie areálu, lebo stať sa môže všetko. A už vôbec sa mi k tomu nechce vracať z jedného dôvodu, že napriek rozpačitému úvodu, som zažíval samé pozitívne momenty. A v konečnom účtovaní vyhrali s enormným náskokom pred tými negatívnymi. Na nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsim vysvetliť, prečo bol uplynulý Comics Salón najlepší za posledné roky, ak nie aj celkovo.

Organizácia

Nie je to tak dávno, čo Comics Salón a Animeshow balancovali nad priepasťou. Odrazili sa však od dna a to, čo pred pár rokmi zaznelo ako prísľub, sa už po niekoľkýkrát splnilo. Každý ročník sa snaží vymyslieť niečo nové a lepšie. A čo je ešte chvályhodnejšie, snaží sa riešiť problémy, ktoré vznikli a na ďalšom podujatí im predchádzať.

Prvou organizačnou novinkou bol už samotný vstup, respektíve výstup. Do areálu sa vstupovalo a vystupovalo na iných miestach a tak táto, na prvý pohľad triviálna vec, veľmi zvýšila celkový komfort. Stretol som sa už s podobným riešením v zahraničí a aj napriek tomu, že niektorí ľudia frflali, je pri jeho realizácii nutné nerobiť kompromisy. Lebo už jedna výnimka môže znamenať nebezpečný precedens a domino efekt by na seba nenechal dlho čakať. Po pár omyloch, keď človek vychádzal na zlom mieste, sa na to dalo zvyknúť a vôbec mi neprekážalo, že som niekedy prešiel o pár desiatok metrov viac. Aspoň som 10 minút v rade nečakal, kým sa cez vchod prepchá Pikachu alebo nejaký komplikovaný cosplay, ktoré to tam vedeli pri obojstrannej prevádzke kvalitne zapchať.

Ďalšou pozitívnou vecou bola mobilná aplikácia. Tá síce nie je nová, ale bola opäť o niečo lepšia a verím, že na ďalšej akcii ju ešte o niečo posunú, keďže priestor na zlepšenie by sa iste našiel. Som rád, že úplne absentovali nepraktické papierové programy, ktoré do dnešnej doby absolútne nepatria. O niečo sa opäť posunulo aj stravovanie. Už to nie je o jednom stánku s cigánskou. Jedál bolo na výber viac než dosť a myslím, že vybrať si mohol naozaj každý. O cene a kvalite sa síce baviť môžeme, ale to je skôr na nejaké gastronomické okienko. Každopádne, ja som hladný nebol a ani ma to nezruinovalo. A šetril som čas, keďže som nemusel chodiť jesť niekde mimo.

Veľmi kvitujem aj fakt, že sa jedna z prednáškových miestností „vytiahla“ von. Cez deň tak aj vonkajší priestor získal na atraktivite a popri vysedávaní mohol človek len tak mimochodom sledovať prednášku, na ktorú by normálne možno nešiel.  Čiže plus aj pre prednášajúcich, ktorí tak často zaujali aj náhodných okoloidúcich. Večer zase niektoré debaty získali na atmosfére a určite aj na atraktivite. Vonku to teda, aj vďaka veľkej obrazovke, podstatne ožilo a človek mal pocit, že je na žánrovom festivale, aj keď sa nenachádzal priamo v budove DK Ružinov.

Program

Program vnímal určite každý návšetvník veľmi individuálne. Okrem dvoch top momentov, ktoré budem rozoberať neskôr, sa toho dialo v rámci programu veľa zaujímavého. Osobne ma neskutočne bavila partia, ktorá prišla z vydavateľstva Epocha. Z osobných dôvodov síce neprišiel František Kotleta, ale krst jeho novinky Stalingrad aj tak prebehol a bola to neskutočná nálož zábavy. Rovnako zábavná bola nedeľná beseda s názvom „Jak sexovat s Kristýnou Sněgoňovou“. Prišiel som o niečo neskôr a asi nikdy nezabudnem na Kristýnin výraz, keď som pri príchode zachytil dosť nechutnú vetu absolútne vytrhnutú z kontextu. Odľahčene, s nadhľadom a bez tabu. Takto si predstavujem debatu na túto tému.

V literárnej línii hrali samozrejme prím slovenské vydavateľstvá a autori. Svoje novinky pokrstilo vydavateľstvo Hydra, konkrétne tituly Zbierka poviedok Istrocon 5 a Táto krajina nie je pre slabých. O svoje novinky sa podelilo aj vydavateľstvo Art Floyd a do bohatej literárnej ponuky patril aj krst pokračovania fantasy série Knihy Lysanthis, ktorej autorom je Stano Fatul. Zaujímavý workshop zrealizovala Valentína Sedíleková o svojej sérii Pokrvní. Z trochu iného súdka bola napríklad prednáška o videoherných reláciách v Česku a na Slovensku od roku 1986 (Marek Čabák) alebo beseda s Michalom Hvoreckým o jeho novinke Tahiti – Utópia. Štandardne natrieskané bolo počas Comedy Dungeonu a kopec, miestami až bizarnej zábavy, priniesli v nedeľu admini satirickej facebookovej stránky Zomri. Bolo toho skrátka veľa a nie všetko sa dalo stíhať. A to som praticky úplne obchádzal Anime, Japan a Manga sekciu, keďže tieto témy idú mimo mňa.

A keďže počasie fakt vyšlo, bojové umenia, lukostreľba, šerm a všetko ostatné, čo sa odohrávalo vonku, sa mohlo predviesť v plnej kráse. Skrátka program bol nesmierne široký a neverím, že existoval niekto, kto si v ňom nenanašiel niečo zaujímavé.

Nastal Čas hrdinov

Top momentom literárnej línie, ale zároveň jedným z najzaujímavejších momentov celého festivalu, bol krst antológie slovenskej fantastiky Čas hrdinov II. Novinku z vydavateľstva Artis Omnis najskôr predstavili jej zostavovatelia Martin „Roger“ Králik a Alexandra Pavelková. Moderátor besedy Dado Nagy následne predstavil a vyspovedal autorov jednotlivých poviedok, medzi ktorých patril napríklad aj ostrieľaný Juraj Červenák. Celkovo to bola zaujímavá zmes či už autorov alebo ich diel a Čas hrdinov II. tak ambíciu predstaviť to, kam sa posunula slovenská fantastika v celej svojej rôznorodosti, určite naplní. Prítomný bol aj autor obálky Michal Ivan, ktorý okrem iného prezradil, že pripravuje reprezentačnú knihu svojich prác Beštie a bojovníci. Celá beseda sa niesla vo veľmi pozitívnom duchu a po nej mali fanúšikovia jedinečnú šancu nechať si knihu podpísať od všetkých prítomných autorov. Beseda dokonale navnadila na pokrstenú zbierku a ak vám náhodou jej vydanie ušlo, sledujte Fantasy knihy a prečítate si o nej všetko potrebné, vrátane pripravovanej recenzie.

Natalia Tena

Hlavnou hviezdou festivalu bola herečka Natalia Tena. Tú si môžu fanúšikovia popkultúry pamätať zo série Harry Potter, zo seriálu Game of Thrones alebo najnovšie z traileru na pripravovaný seriál Mandalorian. Prvá debata sa konala vo veľkej sále, ktorá sa zaplnila do posledného miesta. Väčšina času bola venovaná otázkam z publika a tak zazneli zaujímavé, ale často aj bizarné otázky, na ktoré ale Natalia odpovedala vždy pohotovo a často s nutným nadhľadom. Prezradila, že nie je fanúšik hier, mangy a ani anime, ale priznala sa, že má rada komiksy. Medzi jej najobľúbenejšie série patria Transmetropolitan, Preacher, Sin City a Walking Dead. A samozrejme, vyznala sa aj zo svojej lásky ku knihám. Nasledovala autogramiáda, ktorá sa odohrávala v Japan salóne a s trochou trpezlivosti sa dal bez problémov získať autogram alebo fotka. Rad síce vyzeral zo začiatku hrozivo, ale postupoval vcelku rýchlo. Sám som prišiel zhruba polhodinku od začiatku podpisovačky a do 20 minút som bol vnútri. Druhá Q&A sa konala v nedeľu vo vonkajších priestoroch a vzhľadom na príjemné počasie to bol veľmi dobrý nápad. Nasledovala samozrejme aj druhá podpisovačka a tak mohol podpis alebo fotku získať každý, kto ju naozaj chcel.

Snažil som sa byť stručný, lebo ak by som mal opísať všetko zaujímavé, tento report by bol niekoľkonásobne dlhší a do konca by ho určite nikto nečítal. Ako som už spomenul v úvode, bol to podľa môjho názoru jeden z najlepších, ak nie najlepší ročník v nedávnej histórii týchto podujatí. Ak sa do budúcnosti eliminujú drobné nedostatky organizátorov, môžeme sa tešiť na stále lepší a kvalitnejší festival. Uvidíme, čím nás toto podujatie prekvapí najbližšie.

Drackula

Beneath this mask there is more than flesh. Beneath this mask there is an idea, Mr. Creedy, and ideas are bulletproof. (V for Vendetta)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
11 × 6 =