Cieľom tejto série je predstaviť divákovi prehliadané a menej známe, ale kvalitné horory, ktoré stoja za pozornosť, no napriek tomu sa dodnes nedostali do bežnej slovenskej distribúcie, nešli do kín, nešli na nosiče, mnohé nešli ani len v televízii.
Horory, ktoré sa bežne dostávajú do našich kín, nie sú vždy zlé. Niektoré sú dokonca perfektné. V zásade však platí, že dobrý horor sa urodí skôr na nenápadnejšom poli, v komorných podmienkach, s menej známymi hercami a od režiséra a scenáristu, ktorým štúdio nekecá do roboty a môžu si teda robiť, čo chcú. Dobrý horor im z toho pochopiteľne vyjde, len ak sú disciplinovaní, pretože čo so slobodou, keď s ňou človek nevie narábať.
Podotýkam, že rok výroby nie je dôležitý. Rovnocenne sa môže stretnúť ignorovaný dobrý horor z 2019 i dobrý prehliadaný horor z roku 1974.
Backcountry (2014)
Pekne drsná kanadská survival záležitosť. Nehrá sa tu na explicitu, ale „niečo“ tu predsa len je („žranie“, „necht“). Podčiarkuje to sympatická ústredná dvojka, ktorej držíte palce od chytľavého úvodného spevu v aute. Plusom je akiste i výprava chráneného parku (v ktorom sú ohrozeným druhom skôr ľudia než smrteľne nebezpečné zvieratá) a vcelku realistický prístup k téme. Pár logických blbostí by sa našlo (aj dieťa vie, že na medvede najviac platí krik a oheň), ale inak som spokojný, a to napriek dejovej linke s Ericom Balfourom (hixploitaton Texaský masaker motorovou pílou, šteklivosť Lie with Me), odvádzajúcej to celé trochu neželaným smerom. Scéna útoku medveďa patrí medzi najobludnejšie a najrealistickejšie, aké sa kedy vo filmoch objavili. Radšej ju nepozerajte.
Creep (2014)
Zaujímavé found footage, ktoré sa o tri roky neskôr dočkalo (už podstatne slabšieho) sequelu. Aaron prijíma čertovsky originálnu a finančne lukratívnu, ale tiež značne zvláštnu ponuku od tajuplného pracháča. Ten žije v luxusnom dome uprostred hlbokých lesov – a zomiera. Od Aarona žiada, aby mu počas posledných dní robil spoločnosť a všetko zdokumentoval na kameru. Postupne ale na povrch vyplávajú rôzne šialené okolnosti, po ktorých vám nebude všetko jedno. Snímke by som vyčítal slabšiu prácu so scenárom (polícia žiadajúca od obete, aby sama vyriešila prípad, prípadne lieky na spanie účinkujúce pár desiatok sekúnd). Našťastie, režisér veľmi dobre vedel, čo robí a s blížiacim sa koncom okolo chudáka Aarona (a nás) čoraz viac sťahuje smrtiacu slučku, znemožňujúcu dýchanie.
Black Mountain Side (2014)
Parádna kanadská záležitosť inšpirovaná Carpenterovou kultovkou Vec. Je to podstatne menej nechutné, než by ste čakali, ale i tak je tu plno nepríjemných momentov, pri ktorých vám nebude všetko jedno. Skupina archeológov na poriadne odľahlom a nehostinnom mieste nájde niečo, čo by sa síce mohlo dostať do učebníc, ale zrejme skôr, než sa to stane, ich to drasticky odprace preč z tohto sveta.
The Ritual (2017)
Onedlho by v českom preklade mala vyjsť knižná predloha. Film z produkcie Andyho Serkisa vysiela partiu starnúcich kamarátov do fajnovo hustých švédskych lesov, aby si tu uctili tragickú smrť priateľa. Uprostred krásnych, ale nič neodpúšťajúcich hôr ich však čaká nejedno desivé, odporné prekvapenie. Po nociach sa tu ozývajú čudné zvuky, a keď konečne ráno vyjde zubaté slnko, odhalí v korunách stromov znetvorené zvieracie zdochliny. A to je len začiatok. Na filme mi neprekážalo, že na konci dosť razantne uhol a stalo sa z neho niečo trošku iné, než sme čakali. Nie, to je v podstate plus, aspoň sme sa nenudili. Zato k priemerným postavám, neveľmi sympatickým hercom a menej logickému správaniu hrdinov by som bol už podstatne prísnejší. Napriek tomu príjemný ľahký nadpriemer.
Bone Tomahawk (2015)
Tohto filmu s Kurtom Russelom a jeho megafúzmi sme sa síce prekvapivo dočkali na jednej slovenskej stanici, ale určite ste to nepostrehli. Ide o režijný počin brutálneho S. Craiga Zahlera, ktorý je v prvom rade spisovateľom, hoci v našich končinách mu zatiaľ vyšla, bohužiaľ, len jedna knižka a aj to „iba“ kriminálka. V Kostenom tomahawku predstavuje Divoký západ ešte drsnejšie ako kedysi Clint Eastwood. Vysiela zopár mužov do nehostinnej prérie, aby tu vypátrali unesené ženy. Únoscovia sú však ešte drsnejší než chlapi predpokladali. Zahler možno až príliš naťahuje a šponuje atmosféru a je to dosť dlhé, pričom akcie je málo a postavy sú fajn, ale občas je s nimi nuda. O to mohutnejšie vás snímka schmatne pod krk vo finále, keď sa Zahler odtrhne z reťaze a jemne posunie hranice toho, čo sa môže ukázať pred kamerou.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.