Doomboy – mládež, metal, melanchólia

Doomboy od Tonyho Sandovala prináša intímny príbeh o strate, priateľstve, mladej láske a metale. Držíme v rukách dojímavý surrealistický príbeh písaný zo srdca? Alebo ide len o ďalšiu nezmyselnú zlátaninu, ktorá používa „metafory“ ako výhovorky, prečo nič nedáva zmysel?

Príbeh komiksu sleduje osudy mladého chlapca menom ID, ktorý pri nehode prišiel o svoju priateľku. Pri pokuse zmieriť sa so stratou pomocou predstavivosti a hudby sa z neho náhodou stane miestna legenda. Čoraz viac ľudí sa snaží zistiť, kto je onen mysteriózny Doomboy

Keď sa autor rozhodne vytvoriť dielo s neuveriteľnými (v tomto prípade surrealistickými) prvkami, je dobré si pripomenúť trojuholník prostredie-postavy-príbeh. V ideálnom prípade totižto bude najväčšiu časť onej nereálnosti predstavovať len jeden z vrcholov trojuholníka, maximálne dva. Až na výnimky totižto čitateľ potrebuje čo najviac oporných bodov, aby sa v príbehu nestratil. Tejto teórie sa drží aj Doomboy, ktorý nemá príliš komplikovaný príbeh a často svoje metafory vysvetľuje na tej istej strane, ako ich predstaví. Načo teda takýto komiks čítať?

Doomboy totižto využíva všetok priestor, ktorý týmto priamočiarym prístupom ušetril, na rozvinutie celkového dojmu z komiksu. Okrem vizuálnej stránky tým pomáha aj príbehovej, scény majú čas dýchať a každá maličkosť je dôležitá. Aj keď príbeh nemá príliš veľa prekážok či napínavých zvratov, ide skôr o úprimne pôsobiace rozpovedanie intímneho príbehu. O mladej umeleckej duši, o tom, ako sa vyrovnať so stratou. Klišé, ktoré boli zle spracované tak často, že mnohí zabudli, prečo boli kedysi populárne. Avšak Doomboy ukazuje, ako sa tieto klišé robia správne.

A k vizuálnej stránke, ktorá tiež dostala dostatok priestoru – bez nej by tento komiks rozhodne nefungoval. Komiks je jedným z tých diel, ktoré, podobne ako napr. Malý princ, plne využívajú silu obrazu. Tam, kde by opis čohosi zabral pol strany a vlastne nič nepovedal, venuje komiks pokojne celú stránku len na znázornenie jedného dôležitého momentu. Áno, aj iné komiksy majú celostránkové panely, Doomboy s nimi však pracuje spôsobom, ktorý sám posúva príbeh dopredu, namiesto toho, aby „len“ určoval scénu.

Samotný štýl komiksu pripomína, najmä dizajnom postáv animované MTV videá z konca 90. rokov (tie lepšie). Táto estetika však nielenže pôsobí dobre pre metalové zasadenie komiksu, ale aj skvelo pracuje s onými surreálnymi prvkami.

Dokopy teda máme komiks, ktorý vie, ako povedať príbeh, čo si predsavzal rozpovedať. Doomboy je zvláštny, svojský, úprimný a viac než raz dokonca nádherný. Hovoriť, čo by mal komiks spraviť inak, je v tomto prípade nepochopenie podstaty príbehu, ktorý sa snaží povedať.

  • Vydavateľstvo: Comics Centrum
  • Formát: pevná väzba
  • Jazyk: český
  • Scenár, kresba: Tony Sandoval
  • Preklad: Ladislav Niklíček

Adam Olejár

Fanúšik hororu, RPG hier a šialenej vedy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Solve : *
4 + 15 =