Začalo sa leto, čas oddychu a večerných premietaní v letných kinách a Netflix nám v piatok predstavil jedného z čiernych koní svojho júla – prvý diel filmovej hororovej trilógie Fear Street. V priebehu nasledujúcich dvoch týždňov, vždy v piatok, nás čaká zverejnenie ďalších dielov.
Hneď na začiatku je potrebné uznať, že Fear Street, inšpirovaný knižnou trilógiou, je program ako vyšitý na horúce leto. Film pod režisérskou taktovkou Leigh Janiakovej (manželky jedného z bratov Dufferovcov) hrá na podobnú strunu ako Stranger Things, hoci sa žánrovo pohybuje v trochu iných vodách. Spomínaniu nášho seriálového miláčika sa však zrejme napriek tomu nevyhnem – to sa však týka aj viacerých ďalších seriálových hitov, ktorými sa Fear Street zjavne formálne inšpiruje.
Príbeh skupiny tínedžerov: Deeny, jej expriateľky Samanthy, brata Josha a dvojice Deeniných priateľov, sa rozbieha po tom, čo sa v miestnom nákupnom stredisku odohrá brutálna vražda. Hoci médiá hovoria o vrahovi ako o chlapcovi, ktorému proste „preplo“, miestny folklór naznačuje čosi iné. Mestečko Shadyside má s takýmito úkazmi dlhoročnú skúsenosť, ktorá sa údajne tiahne až k čarodejníckemu procesu v roku 1666. Duch čarodejnice, ktorá počas neho bola usmrtená, má vždy raz za čas posadnúť niekoho z miestnych a vydať sa na krvavú cestu za pomstou naprieč mestom. Nuž, hádajte, po kom pôjde tentoraz.
Fear Street Part 1 sa odohráva, ako aj názov uvádza, v roku 1994 a 90. rokmi rámcuje nielen svoju príbehovú prítomnosť, ale aj celkovú estetiku. Na rozdiel od „osemdesiatkových“ Stranger Things, ktoré sa sústredili na prvky sci-fi a mystery, Fear Street nám ponúka revival slasher hororov. Keby to niekomu nebolo jasné, do obrazu ho dostane hneď úvodná scéna v nákupnom stredisku, ktorá sa otvorene a úplne zjavne hlási k filmu Vreskot z roku 1996 – a to nielen samotným stvárnením, ale aj prácou s hercami. Viete, ako to bolo s Drew Barrymore? Tipnite si, čo sa stane s Mayou Hawke.
V praxi teda vieme, čo presne máme čakať: večné prenasledovanie skupiny tínedžerov vraždóznym a prakticky nezastaviteľným antagonistom, striekajúcu krv a temné, uzavreté priestory, z ktorých zdanlivo niet úniku. Otázka znie – naozaj to aj dostaneme?
Áno – pokiaľ hovoríme o technickom spracovaní. To si drží kvalitu netflixovských ťahákov, či už ide o farebnosť, prácu s kamerou, alebo vizuálne efekty. Mäkkosť a kontrast farieb, hra so svetlom a tmou či zvolené prostredie pripomínajú ďalšie tínedžerské seriálové hity: Riverdale alebo Sabrinu.
Áno – ak hovoríme o základnej premise príbehu. Je presne taký, aký v slasheri potrebujeme: jednoduchý, aby dal vyniknúť tomu zaujímavejšiemu. A áno pri atmosfére. Nepotrebujeme ťahať napätie do nebeských výšin, ale chceme sa báť otvorených okien a nezamknutých dverí, keď na trávniku pred domom uvidíme stáť postavu v maske.
A potom aj nie – hoci hrdinovia ani v pôvodných slasheroch veľa logiky nepobrali, vo Fear Street máte niekedy pocit, že sú vypatlaní viac než zvyčajne, a hoci by mali byť outsiderské postavy našimi miláčikmi, v tomto prípade jednoducho nie sú schopné získať si divácke sympatie ani ony, ani ich vzájomné vzťahy.
Navyše, to sa naozaj nikto nepozastaví nad tým, že skupina tínedžerov dorazila (došoférovala) na policajnú stanicu v sanitke? Že je otcom hlavnej hrdinky prakticky Colombova žena? Toto a niekoľko ďalších drobností môžeme pripísať na vrub obmedzenej stopáži a dúfať, že sa podobných nápadov ďalšie dva diely vyvarujú – je to však otázne, keďže nás druhý diel prenesie do roku 1978 a tretí do roku 1666.
Ale – oplatí sa Fear Street vidieť? Určite. Potrebujeme nenáročnú zábavu na júlové piatky a predsa len sa chceme dozvedieť, ako to bolo s tou nešťastnou čarodejnicou bez ruky. Tak hurá do Shadyside!
Zhrnutie
Film na jednej strane zdarne plní úlohu, ktorú si vytýčil – priniesť pukancovú zábavu na leto, zviesť sa na retro vlne, oživiť žáner slasher hororov pre aktuálne tínedžerské publikum. Na druhej strane sa občas možno až príliš snaží začleniť úspešné prvky iných seriálových hitov, chýbajú mu sympatickejšie postavy a niekedy proste tá logika uletí.