Game of Thrones : The Long Night
Noc prišla. A vraj mala byť poriadne dlhá. Nieže by nebola, trvala celých 82 minút, teda aspoň toľko nám z nej ukázali v epizóde s rovnomenným názvom. V tej, na ktorú sme čakali, odkedy sme v prológu prvej časti pred ôsmimi rokmi po prvý raz uvideli jasné modré oči White Walkera.
Očakávania boli obrovské, a to nielen kvôli samotnému vrcholu jednej z hlavných dejových línií. Tej, ktorá do intrigami a politikou nasiaknutého seriálu vnášala najvýraznejšie prvky vysokej fantastiky – temného pána, ktorý chce zničiť všetok život, a jeho ohromnú armádu mŕtvych, vrátane oživených obrov či ľadového nemŕtveho draka. Mali sme aj hrdinu, Jona Snowa, o ktorom sme boli presvedčení, že tohto temného pána porazí, a jediné, čím sme si stopercentne istí neboli, bolo to, kedy a ako k tomu dôjde. Bolo totiž celkom pravdepodobné, že sa vojna s ním pri Winterfelli neskončí, ale že so svojím vojskom potiahne až ku King’s Landing. Ale sme tu a Dlhá noc je minulosťou. Dlhá noc, ktorá vraj pred ôsmimi tisíckami rokov trvala celú generáciu.
Príchod Night Kinga k Winterfellu nám, ako inak, ukázali už úvodné titulky, keď sa ľadové kocky, tiahnuce sa spoza Steny, dostali až k jeho hradbám. To vlastne bola jediná zmena. Na začiatok ešte treba uviesť, že epizódu režíroval Miguel Sapochnik, ktorý sa predtým ujal aj epizód Hardhome, Battle of the Bastards (za ktorú získal cenu Emmy) či Winds of Winter, a v tejto sérii zrežíroval aj zatiaľ nepomenovaný piaty diel. On sám sa povedal, že pred režírovaním epizódy detailne študoval Dve veže a práve s Bitkou o Helmovu roklinu je tá, ktorej sme boli naposledy svedkami, porovnávaná najviac. Svojou dĺžkou ju mala dokonca prekonať, a tak sa ujať rekordu nielen čo sa seriálovej, ale aj filmovej tvorby týka.
Že sa celý diel bude odohrávať v tme, nám bolo jasné, napokon, v Games of Thrones to nebola prvá nočná bitka. Tá predtým sa odohrala už v druhej sérii, keď Tyrion bránil King’s Landing pred vojskom Stannisa Baratheona. Vtedy sa nočnými scénami do veľkej miery šetril rozpočet, a aj keď to nepochybne malo svoj vplyv aj tentoraz, hlavný dôvod bol iný – vychádzal zo samotného deja a z podstaty Night Kinga, teda kráľa noci, ktorý ju chcel uvrhnúť na celý svet tým, že zabije posledného trojokého havrana.
Hneď v úvode sledujeme jedného z tých „bojovníkov“, o ktorých smrti by sme v tejto časti prednedávnom asi veľmi nepochybovali – Sama Tarlyho. Ženy a deti sa medzitým ukrývajú v kryptách, vraj na najbezpečnejšom mieste celého hradu. Za iných okolností nepochybne. Časti obrancov velí Lyanna Mormont, kým Tyrion, ktorý by najradšej stál na hradbách, sledoval dianie na bojisku a rozdával svoje cenné rady, sa musí na rozkaz svojej kráľovnej pobrať do krýpt. Brana zas Theon a jeho muži odvádzajú do Godswoodu a do toho všetkého hrá temná hudba, ktorá ešte umocňuje napätie. Treba uznať, že hudba patrila k tomu najlepšiemu, čo táto epizóda priniesla.
Jon a Daenerys odlietajú s drakmi do bezpečia a k šíkom obrancov sa pridávajú posledné oddiely. Vpredu vidíme mnoho z našich obľúbených postáv, povedal by som, že tých najodvážnejších – Podrick, Brienne, Jamie, Grey Worm, Tormund, Beric Dondarrion, pridáva sa k nim Sandor Clegane a Gendry, je tam veliteľ Night’s Watch (alebo toho, čo z nej ostalo) Edd Tollet a konečne prichádza aj Sam. Ako sme z mapy bojiska vyčítali už v minulej epizóde, prvú líniu tvoria Dothrakovia, ktorým velí Jorah Mormont. Internet už zaplavili komentáre, podľa ktorých to nebolo práve najrozumnejšie riešenie, navyše sa zdá, že samotní Dothrakovia ani nemali zbrane, ktorými by mŕtvych či White Walkerov porazili, len svoje zahnuté arakhy. Tie im síce v bojoch neraz pomohli, ale v tejto chvíli im boli prakticky na nič. Napokon sa k Jorahovmu boku stavia aj Jonov snehobiely zlovlk Ghost.
Jon s Daenerys už zaujali taktické postavenie na neďalekej skale, kde s drakmi čakajú na príchod Night Kinga. Majú pritom výhľad na celé temné bojisko, na ktorom však dokážu rozoznať len ohne Winterfellu a obrancov. A pri tom všetkom, čo sme doposiaľ videli, je od samého začiatku epizódy stále mŕtvolne ticho.
Vtom však prichádza prvá neočakávaná udalosť a na scéne sa objavuje postava, ktorú sme naposledy videli na začiatku siedmej série – Melisandre, červená kňažka Pána svetla. Moc svojho pána ukáže krátko po príchode, keď požiada Joraha, aby Dothrakom zavelil vytasiť meče. Tí tak urobia a Melisandre ich po krátkom zaklínaní nechá vzbĺknuť podobne, ako to robieva Beric Dondarrion. Nastane fascinujúco veľkolepá scéna, ktorá postavám i divákom dodá štipku nádeje, že predsa len nie je všetko stratené. Keď potom Melisandre prichádza do Winterfellu, osloví Grey Worma, ktorému venuje známy valyrijský pozdrav – Valar Morghulis, na čo on odpovedá Valar Dohaeris. V hrade ju už víta Davos, ktorý s ňou má nevyrovnané účty, odkedy upálila Stannisovu dcéru Shireen. Melisandre ho však ubezpečuje, že poprava nebude potrebná, lebo ona túto noc určite neprežije. Svoj pohľad však Melisandre upiera na inú postavu – Aryu.
Medzitým sa už Dothrakovia vedení Jorahom púšťajú vpred. O tom, či to malo taktický zmysel a či to nebolo len hlúpe obetovanie prakticky celej jazdy, už môžeme len polemizovať. No všetci vieme, ako to dopadlo – efektný útok sprevádzaný typickými dothrackými pokrikmi sa končí na hraniciach lesa, kde narazia akoby na temnú stenu. Ohnivé strely z katapultov narobia len pramálo škôd a my z diaľky sledujeme, ako ohnivé meče Dothrakov pomaly zhasínajú a nastane úplná tma. Až po chvíli odtiaľ pribehne zopár splašených koní bez jazdcov a hŕstka utekajúcich Dothrakov, medzi ktorými je aj Jorah.
Dvíha sa vietor, napätie stúpa, Grey Worm si nasadzuje helmu a z tmy sa zrazu vyrútia mŕtvi. A že ich je celá horda, na oddiely Nepoškvrnených sa vrhajú ako kobylky. Nijaká taktika, nijaké šetrenie síl, jednoducho sa na nich vyvalili v tisícoch s cieľom prevalcovať ich svojím počtom. Následné zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Bojové scény sú v celej epizóde priam dokonalé. Odzrkadľuje sa v nich jednak Samochnikovo majstrovstvo, ako aj rozpočet, ktorý od prvej série astronomicky narástol. Len si spomeňte na bitku v Šeptajúcom lese. Nespomínate si? Jasné, to preto, že pre nedostatok financií nám ju vtedy tvorcovia priamo neukázali, vnímali sme ju len z pohľadu Catelyn Stark dívajúcej sa na onen les, z ktorého zrazu vybehla skupinka jazdcov (naozaj ich bolo len zopár) na čele s Robbom Starkom. A teraz? Za zábery, ktoré nám nám tvorcovia dopriali, by sa veru nemusel hanbiť ani Pán prsteňov, i keď väčšina z nich bola taká tmavá, že sme mnohokrát videli len obrysy.
Už pomerne skoro vstupuje do boja aj Daenerys na Drogonovi a chvíľu po nej Jon na Rhaegalovi, bez ktorých by sa celý boj skončil pomerne rýchlo. Dračí oheň však medzi hordami mŕtvych narobil poriadnu paseku a nám poskytol pohľad na bojisko v plameňoch. Jon si nato vyhliadol White Walkerov zoradených pred lesom, no skôr, než na nich stihne zaútočiť, využije Night King jednu zo svojich najsilnejších zbraní – zimu. Lepšie povedané, poriadnu snehovú víchricu, do ktorej chytí najprv Jona a neskôr aj Daenerys, ktorí sa tak nemôžu zapojiť do obrany Winterfellu. Zábery na draky chrliace oheň, za ktorými zúri snežná búrka, sú však doslova úchvatné. Arya nato vyzýva Sansu, aby sa ukryla v kryptách, a do rúk jej vkladá dýku z dračieho skla. Keď jej Sansa povie, že netuší, ako ju používať, Arya odvetí rovnako, ako kedysi Jon, keď jej daroval meč Needle – bodaj špicatým koncom.
Snežná búrka krátko po tom zasiahne celé bojisko, kde sa na všetky strany oháňajú Jorah, Brienne, Tormund, Jamie, Podrick, Sandor, Gendry, Beric… Dokonca i Sam, ktorý by v tejto scéne umrel, nebyť Edda Tolleta, ktorý pri jeho záchrane položil život. A Sam, ktorý nikdy neoplýval veľkou odvahou ani bojovným duchom, sa dáva na útek.
Sansa medzitým vstupuje do krýpt, kde všetci čakajú na nejaké správy z bitky, no jej pohľad neveští nič dobré. Hneď nato sa však presúvame späť do snežnej búrky, kde Jon s Rhaegalom narazia do vrcholkov stromov a potom sa zrazia s Drogonom. Obrancovia sa medzitým sťahujú za hradby Winterfellu, no situácia sa komplikuje. Celý ústup kryjú Nepoškvrnení, no valiace sa hordy sú obrovské, a tak sa Grey Worm rozhodne vydať rozkaz na zapálenie barikády, aj keď tým obetuje množstvo svojich mužov. Lenže o to sa mal postarať niektorý z drakov, no Jon s Rhaegalom sú už medzitým v Godswoode pre prípad, že by sa objavil Night King a Daenerys na Drogonovi pre snežnú búrku nevidí signál. Skúsia použiť zapálené šípy, no tie hneď zhasínajú.
Na scénu však opäť prichádza Melisandre, ktorá vysloví podobné zaklínadlo ako v úvode, keď zapálila meče Dothrakov. Samozrejme, teraz jej to trvá o čosi dlhšie, aby sme boli v napätí do poslednej chvíle, no napokon barikáda okolo celého Winterfellu vzbĺkne a aspoň na chvíľu zadrží postup mŕtvych. Obrancovia tak získavajú čas na zoskupenie síl. Keď však Sandor zbadá oheň, z ktorého má asi najväčší strach, stiahne sa a odmieta bojovať. V krypte Tyrion bedáka, že netuší, čo sa deje nad nimi, a že by sa im možno hodila jeho rada. Až Sansa mu musí na rovinu povedať, že tam hore by aj tak nič nezmohol. Dokonca začne ohovárať dračiu kráľovnú, ktorej sa musí zastať urazená Missandei.
Nato sa dostávame k jednej zo scénok, ktoré poznáme už z traileru na tretiu sériu. Nakoniec sa však ukázalo, že Bran svoje slová „všetko, čo si dosiaľ vykonal, ťa priviedlo sem, kde si teraz, domov,“ neadresuje Jonovi, ale Theonovi, ktorý sa ujal jeho ochrany. A hneď nato mu povie, že musí ísť a wargne sa do kŕdľa vrán na strome neďaleko Winterfellu. Ten potom preletí bojiskom až do snežnej búrky, kde konečne zočíme Night Kinga na nemŕtvom Viserionovi. Ten dá povel svojej armáde, ktorej časť sa zrazu obetuje v ohnivej barikáde, aby umožnila priechod zvyšku mŕtvej hordy. A nám je jasné, že skutočný problém ešte len nastáva.
Zdá sa, že najväčšou slabinou celého dielu je taktika obrancov. Až teraz Davos vydáva rozkaz na obsadenie hradieb, takže sa opäť všetko deje na poslednú chvíľu. A to aj napriek tomu, že veľká časť obrancov bola už dávno za hradbami. Niekedy to vyzerá, akoby boli všetci v šoku a nevedeli, čo majú práve robiť. Možno by sa im tam práve vtedy zišiel Tyrion.
Jon však zbadá Night Kinga a vyrazí za ním. A aj keď sa už na hradby začínajú šplhať mŕtvi (trochu to pripomína zábery zo Svetovej vojny Z), my vieme, že najepickejší súboj nás ešte len čaká a odohrá sa práve na oblohe. Než však k nemu dôjde, dostaneme ešte zopár záberov na vydeseného Sandora a na Aryu, ktorá prechádza mŕtvymi ako nôž maslom.
Potom sa však cez bránu prebíja nemŕtvy obor a za ním zvyšok Night Kingovej armády, čo dostane do úzkych aj Aryu. Lyanna Mormont, odhodená obrom, je zranená. Bericovi sa napokon podarí presvedčiť Sandora, aby sa vrátil a bojoval, keď mu ukáže Aryu bojujúcu na streche o prežitie. Vtom prichádza hrdinský moment Lyanny Mormont, ktorá doráňaná vstáva zo zeme a s dýkou z dračieho skla sa rozbehne na nemŕtveho obra, ktorý ju schytí do ruky a takmer rozmliaždi, dokonca sa zdá, že sa ju pokúša zjesť, keď mu zabodne dýku do oka, po čom obaja padajú na zem – mŕtvi.
A vtedy sa konečne začína boj na oblohe. Súboj drakov je asi tým, na čo sme sa tešili najviac. A začína sa majestátne, keď Viserion zaútočí na Drogona v stĺpe modrého ohňa, aby sa po chvíli opäť stiahol a skryl. Arya sa medzitým pred mŕtvymi ukrýva v knižnici, kde ju prezradí jej vlastná krv. Našťastie má za sebou sériu celkom užitočných tréningov. Nakoniec ju zachránia až Beric so Sandorom, pričom je Beric vážne zranený a krátko po tom, ako sa dostanú do bezpečia, zomiera. Naposledy. Melisandre, ktorá je v tej istej miestnosti, Aryi vysvetlí, že pominul dôvod, pre ktorý ho Pán svetla držal nažive.
Keď sa tie dve dajú dokopy, Melisandre Aryi pripomenie slová, ktoré jej kedysi dávno povedala, že zatvorí mnohé oči, hnedé, zelené, a po krátkej pauze dodá, že aj modré. A až v tom momente sa zdá, akoby Aryi docvaklo, čo je jej skutočným poslaním, nad čím sa Melisandre pousmeje. A kým sa na zatvorené dvere valia desiatky či stovky mŕtvych, spýta sa jej otázku, ktorú jej kedysi kládol prvý učiteľ, Syrio Forel, ešte v časoch, keď ju trénoval v King’s Landing: „Čo hovoríme bohu smrti?“ Na čo Arya odpovie: „Nie dnes.“ A rozbehne sa von.
Do Godswoodu sa už medzitým dostávajú mŕtvi a blíži sa aj Night King, ktorého Viserion zničí časť hradieb, no vtom opäť prilieta Jon a jeho Rhaegal sa so svojím mŕtvym bratom púšťa do priameho boja. Jon, keď vidí, že Viserion jeho draka zranil, kričí na Rhaegala, aby ho nechal, no ten nepoľavuje a zúrivo bojuje ďalej. Viserion sa pokúša chrliť svoj modrý oheň, no nedarí sa mu to. Ani Night King nedokáže po Rhaegalovi vrhnúť svoj ľadový oštep a navyše sa tu zjaví Drogon, vrhne sa na Viseriona a Night Kinga zhodí. Zápas na oblohe však ešte chvíľu pokračuje, no zranený Rhaegal klesá na zem a Jon padá vedľa neho.
Daenerys si chvíľu po boji s Viserionom vyhliadne Night Kinga, ktorý práve vstáva zo zeme, a pokúsi sa ho udracarysovať. A veru, Drogon ohňom nešetrí, réžia nám dokonca pustí oslavnú hudbu, ktorú poznáme práve z momentov Daenerysiných víťazstiev, len aby sme krátko nato uvideli nezabudnuteľný Night Kingov úsmev, ktorému môže konkurovať snáď len sám Thanos. Night King sa ešte pokúsi zostreliť Drogona, no buď dlho netrénoval hod oštepom, alebo sa Drogon naučil kľučkovať, a tak pred ním Daenerys s drakom dokážu ujsť.
Jon je však v tesnom závese za svojím úhlavným nepriateľom, tasí Longclaw a kráča za ním. Night King si ho však všimne, zastaví sa, a ten, ehm, zmrd, namiesto toho, aby bojoval, začne dvíhať ruky, aby tak oživil stovky mŕtvol okolo nich. Jon sa síce k nemu snaží dostať, no nakoniec sa mu to nepodarí a ocitne sa v desivom obkľúčení. Škoda. Slovák Vladimír Furdík, ktorý hrá Night Kinga, je okrem všeličoho iného aj skvelý šermiar a ich súboj by bol akiste lahôdkou.
Mŕtvi sa začínajú prebúdzať aj po celom Winterfelli, vidíme niekoľko známych postáv, ktoré v scénkach predtým zahynuli, ako vstávajú s modrými očami, medzi nimi aj Lyanna Mormont, Edd Tollet či Qhono, veliteľ Dothrakov. Jonovi neostáva nič iné, len bojovať proti presile. Na scéne sa však konečne objavujú aj ostatní White Walkeri, ktorí už vstupujú na hrad.
My sa však presúvame do krýpt, kde sa začína ozajstný horor. Samozrejme, všetci sme to tušili. Čo môže byť horším miestom na úkryt pred armádou týpka, ktorý dokáže oživiť mŕtvych?
Jona z pazúrov mŕtvych zachráni Drogon, no Daenerys urobí hlúpu chybu a s drakom zosadne. Doslova ako roj kobyliek sa naňho vrhnú mŕtvi, čo Danerys hodnú chvíľu šokovane sleduje, miesto toho, aby rýchlo letela do bezpečia. Napokon z odlietajúceho Drogona, pokúšajúceho sa zo seba striasť mŕtvych, spadne. Daenerys je tak sama, teda až do okamihu, keď sa na scéne objaví jej najlojálnejší ochranca Jorah Mormont.
Jon sa medzitým prebíja do Godswoodu, kam má namierené aj Night King. Cestou vidí bojovať posledných, ktorí prežili, medzi nimi aj Sama obklopeného mŕtvymi. No namiesto toho, aby mu šiel na pomoc, chápe, že ich jedinou nádejou je zabitie Night Kinga. V Godswoode medzitým Theonovi muži podliehajú presile a jemu samotnému dochádzajú šípy. Jorah a Danerys sa z posledných síl bránia a v kryptách nastávajú jatky. Sansa s Tyrionom sa za jedným zo sarkofágov pripravujú na smrť a Jon sa dostáva na nádvorie, kam prilieta Viserion rozosievajúci skazu všade navôkol. Jamieho, Brienne, Grey Worma či Tormunda už chráni len ich plot armor.
Pomedzi to, za ultratemnej hudby, vchádza Night King so svojimi generálmi do Godswoodu a blíži sa k Branovi, ktorého chráni už len Theon s oštepom v ruke. Jorah padá zranený na zem a v úzkych sú aj ďalšie hlavné postavy. Útok na Brana však zrazu ustane, Night King je pri ňom a sám Bran konečne otvorí oči, aby sa svojmu nepriateľovi pozrel do jeho ľadovo modrých. Theonovi ešte venuje posledné utešujúce slová: „Si dobrý muž.“ Poďakuje sa mu a sám Theon sa s kopijou v ruke vyrúti na Night Kinga, aj keď vie, že nádej na úspech je menšia než mizivá. Hrdinsky zomiera a Night King si tak môže ísť za svojím cieľom. Jon sa ešte pokúša prebojovať do Godswoodu, ale bráni mu v tom Viserion. Jorah dostane niekoľko ďalších zásahov, no naposledy vstáva.
Night King sa pomaly blíži a s Branom si vymenia pohľady. Jon sa napokon predsa len odhodlá a postaví sa Viserionovi, a keď sa už-už zdá, že Night King siaha po svojom ľadovom meči, zozadu sa naňho vrhá Arya. Tú síce chytí pod krkom spolu s rukou, v ktorej drží valyrijskú dýku, no Arya ju pustí, chytí druhou rukou, zabodne ju do Night Kinga a ukončí Veľkú vojnu. Najprv padnú White Walkeri a po nich postupne všetci mŕtvi, vrátane Viseriona. Napokon k zemi padá aj Jorah a krátko nato zomiera.
Zaujímavé je, že napokon tým prisľúbeným Azorom Ahaiom nebol ani Jon, ani Daenerys, ani žiaden iný veľký hrdina, ale Arya. Nie, že by hrdinkou nebola, no očakával to málokto. Je to zvláštne aj preto, že Jon je ústrednou postavou celej Piesne ľadu a ohňa, ktorá je vlastne po ňom ako po potomkovi Targaryenov a Starkovcov pomenovaná. Videli sme, ako vstal z mŕtvych, aj pohľady, ktoré si v Hardhome vymenili s Night Kingom, keď sme si už boli istí, že sa tí dvaja raz stretnú v boji o budúcnosť sveta. Jasné, bez jeho iniciatívy by k nijakej bitke ani len nedošlo. Night King a jeho armáda by sa jednoducho prehnali Severom a postupne celým Westerosom, až by neostal nik nažive. Ale očakávali sme predsa len niečo iné, čo však na druhej strane presne korešponduje s celou filozofiou Game of Thrones, že nijaké očakávania nie sú na mieste a všetko sa nakoniec môže skončiť úplne inak, ako sme si mysleli.
Zaujímavé je aj to, že Arya svoju dýku získala od Brana na tom istom mieste, aj to, že to bola dýka, ktorou sa pred rokmi pokúsili zabiť jej brata. Môžeme len hútať, či to všetko bola len náhoda alebo osud. Každopádne, je jasné, že Melisandre už na začiatku vedela, že Night Kinga zabije práve Arya. Tam sa skončila aj jej úloha vo veľkej vojne, a tak odišla cez bojisko k východu slnka, sňala si svoj náhrdelník, zostarla a zomrela.
Svet živých je teda zachránený, i keď za cenu ohromných obetí. Desaťtisíce sú mŕtve a na Winterfelli ostala len hŕstka ľudí, ktorú čaká ešte jedna veľká úloha – zraziť na kolená Cersei, dobyť King’s Landing a zmocniť sa Železného trónu. Podľa Emilie Clark nás najepickejšia epizóda ešte len čaká, má ňou byť piaty, teda predposledný diel, ktorého réžie sa taktiež ujal Miguel Sapochnik. Z traileru na štvrtú epizódu však už teraz vieme, že boj prežili Rhaegal s Drogonom a dokonca i Ghost. Daenerys má stále k dispozícii svoju flotilu, no zostalo jej primálo vojakov. Záhadou stále ostáva obetovanie Dothrakov, pretože sa zdá, že tí na boj neboli vôbec pripravení, a nebyť Melisandre, nemali by ani potrebné zbrane na porazenie mŕtvych. Napokon, Ghost, ktorý s nimi šiel do útoku v prvej línii, prežil, i keď ho neskôr v boji nebolo vôbec vidieť. Avšak ktovie, stále je tu možnosť, že tvorcovia seriálu sa s nami iba zahrávajú a v traileri nám opäť ukazujú zábery, ktoré sa od skutočnosti budú opäť líšiť. Uvidíme.
Long Night je teda zvláštna epizóda, ktorá na jednej strane ukázala veľkolepú epickú bitku plnú úžasných efektov, desivých a dramatických záberov a hrdinských činov, a na strane druhej akoby nedostatočný scenár, nepremyslené taktické ťahy vyznievajúce skôr ako hlúpe detinské chyby, ale tiež nečakanú hrdinku, ktorá napokon porazila Night Kinga. Ako to celé nakoniec dopadne, sa však ukáže až v ďalších troch, posledných, častiach.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.
