Iain M. Banks: Pomysli na Fléba

Román Pomysli na Fléba prináša na pulty kníhkupectiev malé vydavateľstvo Planeta9, no treba povedať, že prvý preklad do češtiny prišiel už pred 18 rokmi. Ak však počin vydavateľstva Classic Books v tej dobe vzbudil nejaký ohlas, bol vyslovene negatívny a „ďakovať“ za to mohol jedine svojmu tragickému prekladu.

Druhý, aktuálny preklad od Richarda Podaného nám konečne prináša text aj s jeho pôvodnými kvalitami. Banksov štvrtý román (pôvodne z roku 1987) je úvodom k sci-fi textom tvoriacim cyklus Kultúra a predstavuje nám galaxiu zmietanú začínajúcou vojnou medzi už spomenutou Kultúrou a Idirskou ríšou.

S hlavným hrdinom románu sa stretávame v momente, keď mu po odhalení hrozí smrť vo väzení. Bora Horza Gobuchul, patriaci k Chameleónom schopným meniť podobu, je však v poslednej chvíli vyslobodený plavidlami Idirskej ríše, pre ktorú sa rozhodol pracovať, pretože Kultúru nenávidí. Idirský veliteľ ho vzápätí poverí úlohou získať z planéty Scharov svet zatúlaný Mozog – vysokovýkonný stroj s inteligenciou tisícnásobne presahujúcou tú ľudskú, vynález Kultúry, ktorý obe strany konfliktu túžia získať.

Než sa však Horza stačí na Scharov svet dostať, strhne ho vír udalostí. Ocitne sa na palube žoldnierskej lode a s Kraiklynovou slobodnou rotou sa zúčastní útoku na (údajne bohatý) Chrám svetla. Neskôr sa pokúsi vyrabovať odstavenú megaloď, padne do rúk fanatickému kultu, zúčastní sa partičky hry Zkáza, ukradne Kraiklynovu loď, a to všetko na tom istom vesmírnom orbitále, ktorému medzitým bežia posledné hodiny existencie, než ho lode Kultúry vymažú z galaktického priestoru. A keď sa neskôr na ten Scharov svet dostane, tiež to nie je prechádzka ružovou záhradou.

Mohlo by sa zdať, že Banksov román je akčný beh na krátku trať pod taktovkou Michaela Baya. Teda, určite v ňom výbuchy, streľbu a kolosálne kolabujúce tony kovu a inej hmoty nájdete, ale rozhodne to nie je len o tom. Banks vytvoril pôsobivú space operu, v ktorej majú svoje miesto akčné scény, vzťahy medzi postavami, ale aj štipka filozofického presahu. Všetko je to zasadené do sveta s premysleným historickým pozadím, o čom svedčia aj texty Dodatkov.

(zdroj: eruditorumpress.com)

Dej najmä v prvej časti pozostáva z niekoľkých, na prvý pohľad samostatných epizód, čím pripomína napríklad najnovšieho Zaklínača, a klasickú linearitu získava až v momente, keď Horza (spolu s Rotou) po druhý raz zamieri k Scharovmu svetu. Naopak, zatiaľ čo v prvej polovici románu sledujeme dianie len prostredníctvom Horzu, v druhej časti sa v úlohe rozprávačov vystrieda viacero postáv a v jednom momente práve toto striedanie neuveriteľným spôsobom zvyšuje napätie a dynamiku textu.

Síce sa nájde aj niekoľko dejových zvratov, ktoré sa dajú predvídať (najmä s ohľadom na „vek“ románu), no kompenzáciou nech vám sú originálne nápady (napr. samotné správanie Mozgov), trochu zdravého megalomanstva (rozmery väčšiny lodí a vesmírnych telies udáva autor v kilometroch) a vnútorné svety nie tak celkom čiernobielych hlavných postáv.

Pomysli na Fléba nie je úplne oddychová kniha. Nepreletíte ju rýchlo a nezabudnete na ňu do ďalšieho dňa. Flébas chce, aby ste sa doň ponorili, pochopili súvislosti, vnímali nuansy. Počínajúc názvom autor starostlivo volí slová, formuluje vety a fakty. Naozaj nemôžeme, podobne ako Horza, vystáť Kultúru a ich hedonistický prístup k životu? Nedokážeme prehltnúť fakt, že si vytvorili utópiu, kde je všetkého nadbytok, a navyše si to aj verejne priznali? Ale v čom je lepšia Idirská ríša, militatné a silne náboženské zoskupenie, ktorého jediným cieľom sa zdá byť ovládnutie všetkých „primitívnejších“ spoločenstiev? A prečo vôbec Kultúra v tej vojne je?

Spočiatku môžu byť informácie o pohnútkach Kultúry a Idiranov, ako aj o motivácii či pozadí postáv, pre čitateľa mätúce. Banks z nich však  postupne skladá pestrú mozaiku, ktorej dieliky do seba zapadajú, umožňujú človeku stotožniť sa s hlavnými postavami a prežiť skvelé vesmírne dobrodružstvo.

Pomysli na Fléba však nie je dokonalý román. Okrem niekoľkých postáv točiacich sa okolo Horzu sa v texte nájde aj veľké množstvo takých, ktoré by si zaslúžili viac priestoru (napr. Balveda(!), Xoralundra), alebo takých, ktoré v podstate žiadny priestor nedostali a slúžia len ako dvojrozmerné figúrky, ktoré postupne škrtáte zo zoznamu (prakticky takmer všetci členovia Kraiklynovej slobodnej roty). Ak sa niektorým z nich rozhodne autor dať ku koncu príbehu viac priestoru, je to len ťažko uveriteľné.

Ani druhá verzia českého textu nie je bezchybná. Preklad je zásluhou Richarda Podaného na vysokej úrovni, o čom sa môžete presvedčiť aj pri porovnaní s týmto textom, no kniha by si zaslúžila o trochu pozornejšie oko redaktora, ktoré by zachytilo viacero preklepov, občas zvláštny slovosled, skloňovanie či chýbajúce slovo.

Napriek tomu Pomysli na Fléba určite nezavrhujte a pekne si ho zadovážte. Je to výborná space opera s originálnou akciou, zaujímavými postavami a hlbokou myšlienkou. Počas zimných večerov, ktorých nás ešte pár čaká, ju z ruky nepustíte, a určite ju neprečítate len raz.

Navyše, začiatkom leta (5/2019) a na jeseň (10/2019) nás čakajú aj ďalšie romány z cyklu: K čemu jsou zbraně a Hráč. Tak sa tešme.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Planeta9

Základné informácie o knihe:

  • Vydavateľstvo: Planeta9
  • Počet strán: 606
  • Väzba: brožovaná
  • Rozmer: 210 x 297 mm
  • Jazyk: český jazyk
  • Rok vydania: 2018
  • ISBN: 978-80-906985-8-1

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Joja Pevčíková

"V knihe Čarodejníkov synovec od CS Lewisa je jeden z najkrajších fiktívnych svetov, o akých som kedy čítala; je to svet medzi svetmi, miesto v lese s množstvom jazierok, pričom každé jazierko, do ktorého skočíte, vás vezme do iného sveta. A toto pre mňa vždy bola knižnica." (JK Rowling)

    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

    Solve : *
    14 × 19 =