Infinity War si vás získa lusknutím prsta

VAROVANIE! Recenzia je spoiler-free, gluten-free, lactose-free a samozrejme je tiež absolútne BIO!

Na úvod si v skratke povedzme, že film bol úplný odpad so zle vykreslenými charaktermi, odpornými CGI efektami, nudnou a nezáživnou prvou polovicou, zápletkou a vyvrcholením, ktoré boli maximálne neuspokojivé, a so záporákom, ktorému som neveril ani slovo. Toľko moje hodnotenie k minuloročnej tímovke Justice League, našťastie, čo sa týka Avengers: Infinity War, dostali sme kvalitatívne úplne iný film!

Ak s niečím/niekým žijeme desať rokov, znamená to, že buď z toho profitujeme, alebo to milujeme. Keďže predpokladám, že nik z vás nedostáva od Marvelu percentá zo zisku, bude za tým pravdepodobne tá láska. A prečo hovorím o láske? Tá pramení z citov. A prečo spomínam city? Pretože si pamätám, ako som vyšiel z kinosály citovo znásilnený a vyždímaný. Áno, tvorcovia vedeli veľmi dobre, kam zasiahnuť, pritlačiť či naopak ubrať. Pocity nadšenia sa striedali s pocitom radosti, strachu a smútku. Film by som nazval akousi húsenkovou dráhou na vašej citovej škále, ktorá postupne prechádza od jedného pólu k druhému.

(zdroj: Marvel.com)

Čo sa týka 149-minútovej stopáže, tá by sa na prvý pohľad mohla zdať neuveriteľne dlhá. Opak je pravdou. Od prvej minúty je film plný akcií a drží si vražedné tempo, veci sa totiž dali do pohybu a následky na seba nenechajú dlho čakať. Ani si neuvedomíte a film končí. Počas filmu som nenarazil ani na jedno hluché miesto. Režisérske duo bratov Russových využilo každú jednu sekundu filmu. Azda tí najväčší MCU fanúšikovia by mohli namietať, že film by pokojne zvládol aj ďalšiu polhodinu, mne neostáva nič iné ako súhlasiť, za predpokladu, že by si držala rovnakú úroveň ako zvyšok filmu.

(zdroj: Marvel.com)

Hovorieva sa, že film je taký dobrý ako jeho záporak. Môžete súhlasiť alebo nemusíte. MCU však 10 rokov čakalo na Thanosa, najlepšieho záporáka, akého Marvel Studios prinieslo na plátna. Dokonca si trúfam povedať, že ide o najlepšieho komiksového záporáka od čias Ledgerovho Jokera z filmu Dark Knight (2008). Neraz som sa počas filmu pristihol, že mu fandím viac ako hrdinom. Jeho pohnútky, dôvody, emócie či filozofia sú totiž zrozumiteľné a pochopiteľné pre každého z nás. Thanos nie je „zlým“ len preto, že si to scenár vyžaduje, a jeho emočné rozpätie sa neskladá len z nekonečného hnevu, ako to u záporákov býva. Okrem toho je neuveriteľne charizmatický a často až prekvapivo ľudský, pozná zľutovanie, lásku a rešpekt k nepriateľovi. Nakoniec vás zamrzí, že jeho riešenia sú také drastické.

(zdroj: Marvel.com)

Ak ste videli každý jeden film z MCU, tak viete, že na odpor Thanosovi (alebo Thanovi, keď chcete) a jeho družine stojí veľké množstvo hrdinov. Tu sa režisérske duo opäť vynašlo. Rozdelilo našich obľúbencov do menších skupín, a tým vzniklo viacero súbežne bežiacich dejových liniek, medzi ktorými sa neustále skákalo, nijakým spôsobom to však nebolo rušivé. Bol to správny krok, aj keď som nemal strach z veľkého počtu hrdinov na plátne, pretože Russovci dokázali už v Civil War, že to zvládajú. Prejdime však k samotným stretnutiam postáv. Mnohé postavy sa totiž stretli prvýkrát a iné naopak po veľmi dlhom čase. Keďže však ide o veľké množstvo postáv, často spolu prehodia len zopár viet či dokonca len nejaký vtip či ikonickú hlášku. Myslím si však, že priestoru dostali všetci akurát, niekto viac, niekto menej. Na prekvapenie s prehľadom najviac priestoru dostal Thanos! A keďže si ma táto postava na plátne získala, bol som spokojný. Ak by niekto v tomto bode nesúhlasil, zrejme by to bolo preto, lebo jeho obľúbenec nedostal taký priestor, aký očakával, čo už  je výhrada založená na osobnej preferencii.

(zdroj: Marvel.com)

Ako som už spomínal, film si drží vražedné tempo a divák nemá čas si vydýchnuť. Akcia je všade a je krásne prehľadná. Stret armád či osobné súboje hrdinov s Thanosom sú dokonale vystavané a krásne nasnímané. Choreografia súbojov je uspokojivá aj napriek tomu, že mnoho postáv bolo dorábaných CGI. Čo sa týka samotných CGI efektov, tak tu sme zvyknutí na vysoký štandard, ktorý ani pri tomto filme nie je žiadnou výnimkou. Mnohé ikonické scény zo stránok komiksov som si nevedel predstaviť na plátne, ale na prekvapenie to páni z Marvel Studios zvládli s prehľadom na jednotku. A keď už hovorím o komiksoch, tu sa podľa mňa odzrkadlila 10-ročná cesta. Mal som totiž pocit, že na pochopenie filmu a jeho odkazov nemusí mať divák načítane roky komiksových eventov. Naopak, stačí mu vidieť všetky filmy MCU. Dokonca aj pri tomto tvrdení preháňam, pretože stačí viac-menej vidieť posledné filmy. Pokiaľ ste však posledné roky strávili čítaním komiksov, dostanete skutočný komiksovo-geekovský orgazmus (ten sa však môže dostaviť aj bez toho).

(zdroj: Marvel.com)

Hudba, respektíve hudobný sprievod je vo filmoch veľmi dôležitý. Pri Marvelovkách to však nie je bod, pri ktorom sa treba nejako veľmi zastavovať. Vo väčšine prípadov sa používajú známe melódie, ktoré pre diváka nie sú nijak zapamätateľné. Medzi svetlé výnimky patrí Black Panther, ktorého africky ladená hudba sa divákom dostala skutočne pod kožu, ale aj posledný Thor. Tvorcovia evidentne našli správnu cestu a šli po nej aj v Infinity War. Obzvlášť experimentovanie, keď hudba úplne stíchla, čo dodalo vážnosť a osudovosť mnohým scénam. Ale aj samotný soundtrack od Alana Silvestriho je záležitosť vhodná aj na samostatné počúvanie (počúval som ho pri písaní recenzie) a určite vo filme nevyprchala do stratena.

(zdroj: Marvel.com)

Ale aby som len nechválil. Áno, dej ma svoje muchy, chyby, ako aj logické nezrovnalosti. Lenže tieto negatíva sú len smietkou oproti obrovským pozitívam a divák ich je ochotný ignorovať alebo dokonca prepáčiť. Z vlastnej skúsenosti poviem, že som si ich nestíhal všímať počas samotného pozerania, ale mnohé sa dostavili až na ceste domov alebo pri rozjímaní doma. Film vám na to jednoducho nedá čas. A vôbec, ukočírovať taký masívny ansámbel hercov a postáv jednoducho nejde bez menších prešľapov.

(zdroj: Marvel.com)

Nakoniec si povedzme, čím sa film vlastne snaží byť? Luxusne vyzerajúcim, nekresťansky drahým blockbusterom, ktorý je vyvrcholením desaťročnej jazdy, ktorá neskutočne hrá na city divákom, ako aj osudovosť hlavných postáv. A nech to znie akokoľvek neuveriteľne, ono sa to podarilo! Film sa podaril v takmer všetkých smeroch a v tých, v ktorých nie, šlo len o malé zakopnutia, ktoré ale skutočných fanúšikov nemôžu odradiť. Ak ste však čakali vysoko sofistikovaný film, plný hlbokých a dlhých dialógov, zrejme budete sklamaní, ale to by ste boli pri hociktorom z osemnástich doposiaľ natočených filmov MCU. Vážení, toto je komiksovka, veľmi dobrá najlepšia komiksovka!

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

IntrOvert

"Keď dáš snom priestor, svet sa stane viac farebným."

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
25 × 16 =