Keď sa v kinách objavila hollywoodska adaptácia mangy Ghost in the shell, v ktorej si zahrala Scarlett Johansson, v zaneprázdnenom Multiverze vzišla otázka, kto napíše recenziu. Vzhľadom na to, že sa mi pôvodná anime adaptácia páči a mám z redakcie najbližšie k akceptovaniu japonskej popkultúry, tak som sa hrdinsky prihlásil („Hrdinové nekecaj…“).
V nedeľu som sa teda na poslednú chvíľu (lebo ja blb som na to zabudol) rozhodol ísť do najbližšieho kina. Začínajú trailery a ja začínam uvažovať. Mangu som nečítal, anime seriály som nevidel, videl som len prvý a druhý film. Hm, je to Hollywood, ak im to vyjde, otvoria sa dvere pre iné adaptácie (Dragonball je vraj zlý, dzzz… a hovorí sa o AKIRE, Cowboy Bebop, atď.!!!). Problémom podobných filmov je, že sa nikdy nevyhnú porovnávaniu fanúšikov: „Takto to v origináli nie je. Ako si dovoľujú takto przniť predlohu?!“ Ja osobne sa snažím k tomu pristupovať tak, že chcem vidieť niečo nové, a som rád, ak autori prinášajú nový pohľad na daný príbeh. Avšak napriek svojim snahám sa nevyhnem porovnávaniu. Tak ako je to s novým Ghostom? Je to len pekná schránka bez duše?
Pre neznalých predlohy (áno, aj takí sa nájdu a nie je sa začo hanbiť) – dej filmu sa odohráva pre nás už v nie takej vzdialenej budúcnosti. Rok 2029 zobrazený v Ghost in the Shell pôsobí z nášho pohľadu mrazivo (povedome?). Všade svieti holografická reklama. Ľudia už nečumia do smartfónov na ulici, namiesto toho sa priamo napájajú na sieť cez kábel v hlave. Dávajú si rôzne kybernetické vylepšováky (za povšimnutie stojí syntetická pečeň, tááákže ruka hore a ide sa do rána) a všade je samý humanoidný robot. Byť čistým človekom je vzácnosť. Hackovanie sa stáva jedným z najťažších zločinov, a preto je zriadená Sekcia 9, bezpečnostná agentúra špecializovaná na tieto zločiny. Hlavnou hrdinkou je agentka Major, prvý android/kyborg. Robot s mozgom človeka od spoločnosti HANKA, ktorá má monopol na výrobu robotov, kybernetických úprav a zákaziek pre vládu. Sekcia 9 začne vyšetrovať prípad vrážd dôležitých vedcov z HANKA. Zistia, že za tým stojí hacker s menom Kuze.
Film vyzerá vizuálne veľmi dobre. Veľké mesto s množstvom farebných neónov, členovia Yakuzy s rôznymi kybernetickými protézami a rozliční roboti. Ale dejovo je to s filmom horšie. Nesadlo mi najmä tempo. Prvá polovica pôsobí dosť rýchlo a snaží sa vám toho veľa ukázať, a dochádza tak na pár zbytočných scén. Agent Batou ma rád túlavé psy, scéna na vykreslenie charakteru zbytočná a nikam nás neposúva. Podobne ako scéna, kde si Major nájde prostitútku. V seriáli by to asi fungovalo, tu však nie. Ďalším mínusom je aj nie príliš výrazný záporak, ktorý nedostáva dostatok priestoru a vo finále po kľúčových zvratoch nastáva jeho zbytočná charakterizácia pre navodenie katarzie. Pozitívne ale hodnotím odhaľovanie minulosti Major a logického vysvetlenia, prečo nie je Ázijčanka (dozvieme sa aj, ako sa Batou dopracoval ku kybernetickým očiam).
Napriek dobrému vizuálu mi nevyhovovalo zobrazovanie akčných scén. Sú plné zbytočných (alebo asi skôr zle spracovaných) spomaľovačiek a CGI animácií (trénované oko vidí), ktoré narúšajú jej plynulosť. Škoda je aj to, že akčné scény sú prebraté z animovaného filmu, aby tak upútali fanúšikov („Áno, toto je ten Ghost in the shell!“). Po Matrixe (inšpirovaný Ghostom) nepriniesli nič nové, ani len nový pohľad na danú problematiku. Bohužiaľ, aj záverečný súboj pôsobí iba ako remeselne odkopírovaný a nevyvolá potrebné emócie. Napriek tejto výčitke sa mi však prekvapivo páčila bitka Major v temnej chodbe. Absolútne nič tam nevidíte, iba záblesky paralyzérov protivníkov, je to krátke a o to intenzívnejšie.
Hereckému obsadeniu nemám čo vytknúť. Scarlettka je v pohode a pre postavu Major ako by sa narodila. Pilou Asbæk (Euron Greyjoy) ako Batou je super, aj keď oproti pôvodnej verzii pôsobí mladšie a veselšie. Azda len Takeshi Kitano ako Arakami, šéf Sekcie 9, mal neustále kamenný vyraz (v Battle Royall mal omnoho viac charizmy, akože fakt, pozrite si to). K ostatným sa veľmi vyjadriť nedá (dá, dá sa k Juliette Binoche, ale… načo?).
Veľkou škodou je pre mňa aj nevýrazná hudba a hlavne nevyužitie známeho motívu v úvodnej scéne od skladateľa menom Kenji Kawai. Toho sa dočkáme až v záverečných titulkoch (našťastie aspoň tam). Inak nás filmom sprevádza generická, jemne orchestrálna hudba šmrncnutá elektronikou. Popravde, ani si ju nepamätám, a to je zlé. Oficiálny soundtrack, kompilácia elektronickej hudby inšpirovanej filmom, je už o niečo lepší, ale nezdá sa mi, že by bol použitý priamo vo filme okrem záveru.
Zhrnutie
Film je remeselne dobre spracovaný s pekným vizuálom. Je to také malé auto do mesta, ktoré vás neurazí, ale ten Wooooooow efekt nadupaného športiaka, ktorý nám sľubovali trailery, tam nie je. Takže pre tých, čo poznajú predlohu, je to slabé, ale pozerať sa to dá (v sobotu poobede s opicou). Pre tých, čo nepoznajú predlohu – neurazí, ale zapamätateľné to nie je.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.