Judge Dredd #1 – Recenzia

V zásobníku ostalo štyridsaťpäť nábojov. Lokalita je neznáma. Nehlási sa centrála a ani iný sudca. Vo viditeľnom okolí žiadny človek. Test na drogy je negatívny. Ostávať na mieste nemá zmysel. Sudca Dredd sa tak vyberie hľadať odpovede na svoje otázky.

Notorickým problémom legendárnych postáv a sérií je fakt, že sa do nich veľmi ťažko „naskakuje“. Niekedy sa urobí masívny event, ktorý zmetie zo sveta všetko, čo dlhoročný čitateľ pozná, aby sa chytal aj nováčik. Prípadne sa postava zabije a nahradí inou. V IDW si ale povedali, že to urobia úplne inak. Nepovedia nič a nechajú nových či starých, aby tápali v neznámom svete, čase a situácii rovnako. A spolu s nimi tápe aj Dredd. Teda aspoň z úvodu. Postupne je to presne tá postava, ktorú sme si všetci tak obľúbili.

Úvod v duchu reštartu sa podaril na výbornú. Dreddova chladnokrvnosť sa prejavuje v plnej paráde aj s prihliadnutím na fakt, že je veľmi ďaleko od svojej komfortnej zóny. Spravodlivosť sa snaží nemilosrdne dodržiavať aj v takejto chvíli a okamžite ako sa objavia prví ľudia, ktorí by mu teoreticky mohli pomôcť z tejto šlamastiky, cituje literu zákona. To je vec, ktorá bude možno niektorých čitateľov iritovať, ale Dredd je skrátka taký. Bez nemilosrdného vyžadovania dodržiavania spravodlivosti by to skrátka nebol on.

Príbeh sa ale vyvíja zaujímavo a Dredd zisťuje, že zabásnuť mladých delikventov je asi posledná vec, ktorú bude musieť zariadiť. Scény, v ktorých máme možnosť uvidieť aj Dreddovo akčné ja, fungujú a je skvelé sledovať, ako si sudca v istých momentoch priam vybíja svoju frustráciu. Nevidíme úsmev, nevidíme tvár, jediné, čo nás neustále sprevádza, je výrazná brada a zbraň, ktorá efektívne rieši zbytočné otázky a komplikácie. Ak máte radi skôr diplomatov a siahodlhé existenčné monológy, vykašlite sa na tento komiks. Nie je pre vás.

Dvojica scenáristov Ulises Farinas a Erick Freitas to na úvod rozohrala zručne. Prvé číslo bude podľa mňa baviť nových aj zabehnutých čitateľov. Veľmi dôležité ale bude, aby sa im podarilo prísť s nejakou uveriteľnou, zaujímavou a dostatočne originálnou verziou toho, čo sa stalo s Mega City One a aby dokázali jednotlivé diely skladačky rozumne dávkovať. Ak nezvládnu toto, môže sa im bez problémov stať, že ich čitatelia začnú ignorovať po treťom čísle a sľubnej sérii bude koniec.

Kresba Dana McDaida je správne „apokalyptická“. Presne taká je totiž potrebná a k základnej premise sa skvele hodí. Krvou a obrovskými zábleskmi pri výstreloch sa nešetrí, temné zákutia sú dostatočne záludné a nepredvídateľné. V neposlednom rade funguje aj Dredd a jeho „mimika“. Kresbu som si naozaj užil.

Celkovo teda ide o podarený štart, ostáva len dúfať, že si udrží svoju kvalitu.

 

(zdroj: comicbookresources.com)

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách!

Drackula

Beneath this mask there is more than flesh. Beneath this mask there is an idea, Mr. Creedy, and ideas are bulletproof. (V for Vendetta)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
10 + 17 =