Site icon Multiverzum

Královská krev – Alejandro Jodorowsky

Jozefa "Joja" Pevčíková

Vydavateľstvo Crew tento rok prinieslo ďalší komiks podľa scenára Alejandra Jodorowskeho, tentoraz s kresbou čínskeho umelca Dongzi Liu. Dvojdielny príbeh Královská krev rozpráva o kráľovi Alvarovi, ktorý kvôli zrade prišiel o trón i pamäť. O tom, že keď neskôr to druhé získa späť, začnú sa diať krvavé veci, sa snáď ani nemusíme baviť.

Prvé, čo vás po otvorení knihy uchváti, je kresba. Už predsádka ponúka panely s epickými výjavmi z bojového poľa, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Peter Jackson, keby mu raz napadlo urobiť z Pána prsteňov komiks. Liu čiastočne zachováva ázijskú štylizáciu, čo vidieť najmä pri kresbách tvárí a bojových pózach postáv.

Vo všeobecnosti sú to však práve ľudia, na koho sa kresba sústredí. Tradičné radenie panelov osviežuje nesmierne dynamicky zobrazený pohyb postáv, ktorý všetko okrem hrdinu rozmazáva a odsúva do pozadia. Užijete si aj štedrú porciu telesnosti, či už ide o krv striekajúcu z rôznych rán, alebo o vášeň nahých tiel. Liu vám dokáže, že na ľudskom tele nie je nič posvätné a nedotknuteľné, zobrazuje rovnako presvedčivo krásne krivky, ale aj zmrzačenia a nedokonalosti v ich surovej prirodzenosti.

Paradoxne je to práve Jodorowského príbeh, ktorý hrá v Královské krvi druhé husle. Literárne ho môžeme bez zaváhania zaradiť k drsnej epickej fantasy a v tomto smere sa podarila absolútna súhra medzi príbehom a kresbou. Približne takto by to vyzeralo, keby ste vzali Aragorna, Boromira a Eowyn do Westerosu a hodili ich do Hry o tróny.

Svojou surovosťou a krutosťou pripomínajú Jodorowskeho hrdinovia práve druhé menované a škoda relatívne krátkeho rozsahu knihy; niektorí z nich by si zaslúžili viac priestoru, aby vynikli všetky povahové črty, ktoré autor naznačil. Ukážku toho, ako by vyzeralo viac priestoru, môžeme vidieť na postave Alvara, ktorý prechádza určitým vývojom a osobnostnými zmenami. Práve na jeho plecia kladie Jodorowsky bremeno osudovosti a ukazuje, že kráľovská krv ostáva stále rovnaká a niektoré veci sú večné.

Pri tvorbe príbehu a scenára sa však nie všetko podarilo. Hneď na začiatku udrú do očí príliš strojené prehovory postáv. Neskôr síce tento neduh zmizne, no niektoré z nich necháva Jodorowsky hrať svoju stereotypnú rolu až dokonca, čo napríklad pri duchovi hrbáčky vyslovene otravuje.

Královská krev možno nepatrí k najlepším Jodorowskeho počinom. Úroveň jej zrážajú rôzne drobné klišé a najmä v prvej polovici značne predvídateľný dej. Druhá časť prevažnú väčšinu chýb napráva a práve tu sa ukazuje Jodorowskeho schopnosť ukázať nevyhnuteľnosť osudu, ako aj človeka so všetkou jeho (ne)ľudskosťou. Knihu však drží nádherná kresba, ktorá sa k surovej epike dokonale hodí a predstavuje splnený sen milovníka fantasy.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Crew.