Liou Cch‘-sin: Temný les

Temný les je druhá časť trilógie Spomienka na Zem, pokračovanie knihy Problém troch telies, ktorý sa zväčšuje. Nielen pre hrdinov jeho pokračovania, ale aj pre mňa ako čitateľa. Ľudstvo čelí hrozbe neľútostného vyhladenia civilizáciou Trisolaranov, ktorá sama uniká vlastnému zániku (tak a je to, ak ste nečítali prvú knihu, práve som vyzradil jej pointu).

Ak sa úvodná časť trilógie krútila okolo exaktného fyzikálneho riešenia gravitačnej interakcie troch telies, druhá sa obšmieta okolo ironickej poznámky významného fyzika – Fermiho paradoxu. Kým o prvom probléme vieme, že je neriešiteľný (hoci preň máme dostatočne dobré alternatívne postupy), druhý stále zostáva otvorenou otázkou: Vesmír poskytol dosť priestoru a času, aby v ňom vzniklo množstvo mimozemských civilizácií, tak kde všetci tí mimozemšťania sú? Temný les je autorovým pokusom o vysvetlenie tejto záhady, ba priam o filozofické zdôvodnenie fungovania vesmíru (aj keď podľa mňa nelogické a príliš šablónovité).

Nepriateľský invázny konvoj priletí o štyristo rokov, prostredná časť trilógie si z toho zaberá prvé dve storočia. Cieľ je jasný: záchrana ľudstva pred zánikom. Takáto rozsiahla téma by sa dala len ťažko vtesnať do jednej knihy (čo i šesťstostranovej), preto autor využil viacero trikov na zmenšenie objemu. Román Temný les má v podstate dve dejové línie s dvomi hlavnými postavami, ktoré sa nikde nestretnú (ani línie, ani postavy). Všetko ostatné sú epizódky sledované z rýchlika a sprevádzané vysvetľovaním, kde sme sa ocitli a čo sa zmenilo od minula. A aby tých zmien nebolo veľa, pribúdajú ďalšie obmedzenia.

Najväčšie z nich sa predstavilo už v prvej knihe: kvantové častice s umelou inteligenciou, ktoré dokážu blokovať rozvoj pozemskej vedy. Tým sa vedecký pokrok zredukoval len na dobrusovanie už predtým objavených princípov. Zároveň tieto častice – sofóny – verbujú na Zemi zradcov a riadia činnosť kolaborantov. Dokážu zachytiť všetky informácie, aké na Zemi existujú, okrem tých v ľudských hlavách. Že nerozumejú umeniu a citom, ba že nepoznajú pojem lži, to je druhá vec (hoci okrem toho, že ľudia môžu mať istotu, že im ich ničitelia neklamú, z toho v knihe nič iné nevyplýva).

Pôvodné obálky trilógie Spomienka na Zem (zdroj: casopisxb1.cz)

Príliš natesno rozostavené mantinely príbehu v knihe Temný les sa však viac hodia na kvalitnú, filozoficky ladenú poviedku než na román. A výsledok tomu zodpovedá. Zvlášť v zápletke okolo štyroch vyvolených osôb, ktoré OSN poverí vypracovaním tajných plánov na záchranu Zeme. Takých tajných, že ich pravý zmysel nesmú dať nijako najavo (jedine do mozgov im sofóny nevidia). Dostanú k tomu toľko peňazí a právomocí, o akých sa nikomu ani nesníva. Skrátka recept hroziaci fiaskom alebo nekontrolovaným karambolom. Lenže aj mimozemšťania sa projektu obávajú – či skôr hlavného hrdinu, jedného z vyvolených, ktorý sa ním stal práve preto, že ho sofóny označili za hrozbu (tento logický kotrmelec v čitateľovi vyvolá buď pocit okúzlenia, alebo znechutenia). A kniha sa všetkým peripetiám okolo projektu detailne, či skôr zdĺhavo, venuje.

Vedecký pokrok sa krotko drží vo vyznačenej ohrade. Výskumníci narážajú na sofónovú bariéru, no po úvodných neúspechoch všetci rezignujú a prijmú toto obmedzenie. Nikto ani nepomyslí na výskum sofónov samotných, na nájdenie ich slabín a podniknutie sústredeného útoku, ktorý by ich vyšachoval z hry. Celá veda v románe Temný les pôsobí depresívne a nenápadito. Vlastne to isté sa dá povedať i o kozmickej obrannej flotile. Ponúkať túto knihu pod nálepkou space opera by nebol najlepší nápad.

Redukcia sveta a zápletky na poviedkovú úroveň zasahuje aj postavy samotné. Aký-taký psychologický vývoj sa udeje iba hlavnému hrdinovi, aj to ten najklišéovitejší: prerod z hochštaplera na náhodného spasiteľa. Ostatné postavy sú len figúrky rozmiestnené v diorámach. Tie šťastnejšie z nich ukrývajú tajomstvo ako matriošky, v pravej chvíli sa otvoria a to skryté z nich vylezie von. Príbeh sa tým mení na sériu nerozlúšt(e/iteľ)ných rébusov a nečakaných odhalení, ktoré majú dať iný význam tomu, čo sa odohralo pred nimi. Či tomu dajú aj väčší zmysel, to je často otázne.

Protikladom hrdinov sú davy. Davy celosvetové, davy národné, davy vojakov kozmickej flotily, davy politických špičiek, konieckoncov aj davy mimozemskej invázie. Davy bojujúce i oslavujúce, poslušné i pomstychtivé, no najmä nechápajúce. Davy smerujúce k úpadku – potomkovia sú o dvesto rokov inteligenčne i emocionálne plochší, ešte horšie je to s ich vôľovými schopnosťami. Hádam majú slúžiť ako výstražný príklad predsudkov a nemyslenia, no schematickosť a konvenčnosť ich zobrazenia tomuto zámeru vôbec nepomáhajú, skôr naopak. V románovom diele by sa patrilo preniknúť hlbšie pod povrch.

Trvalým pocitom z knihy Temný les zostala depresia. Možno ju zapríčinila kultúrna vzdialenosť medzi autorom a čitateľom, možno som len starý ufrfľaný ignorant. Možno to bol jeden z autorových cieľov. Lenže v mojom prípade ju nespôsobilo poznanie, že ľudstvo nie je schopné vzdorovať osudovej výzve, ale sklamanie z neschopnosti textu postihnúť reálne schopnosti a potenciál ľudstva.

Za recenznú e-knihu ďakujeme vydavateľstvu Host.

Podrobné informácie o knihe:

  • Vydalo: Host
  • Počet strán: 600
  • Väzba: pevná s prebalom
  • Rozmer: 140 × 206 mm
  • Jazyk: český
  • ISBN: 9788075771728
  • Rok vydania: 2017

Prečítajte si ukážku z knihy Temný les.

 

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

One thought on “Liou Cch‘-sin: Temný les

  • 18. marca 2018 at 2:00
    Permalink

    No, jestli je první díl opravdu skvělý, druhý je snad ještě lepší. Ponurost, bezvýchodnost popsaná recenzentem je totiž záměrem autora a důsledkem práce Sofonů. A že se nakonec najde řešení, je opravdu originální. Jinak tak trochu román potřebuje vstoupit do čínského světa a myšlení a nezavrhovat krásnou poetiku, kterou východní národy opravdu umí popsat a žít. Samozřejmě, rubem poetiky je krutost, která je také rysem těchto civilizací. No, obého se zde dočkáme vrchovatě. A raději užívat, ne odsuzovat. Ono obé totiž do románu patří.
    No, možná jsem trochu ovlivněn tím, že Čínu jsem tak trochu prožil na vlastní kůži. A to tu před 55 lety a také tu před lety pěti. To dnes je síla číny. Sebevědomý národ neuvěřitelně pilných lidí kteří teď mají konečně zase po staletích vytyčen cíl. A ten je … být nejlepší. Asi tak, jak byla Čína po tisíce let.
    No, stejně, nejkrásnější bylo z těch dvou dílů … ta hra na skutečnost, nebo naopak. Opravdu jsem si to užíval. Lidské počítače, ekologie planety, úvahy a jednání mudrců či hráčů… Četl jsem hodně Scifi, opravdu. Začal jsem Mlhovinou Andromedy, kterou si přečtu rád i dnes. A to bylo před 60 lety…
    Ale jistě, máme každý jiný vkus. Názor můj je názor můj, nejen. Prostě jsem si tu knihu velmi užil.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
14 + 21 =