Luna Nera – Fantastike pristane aj európsky nádych

Rok 2020 a okolnosti, ktoré so sebou priniesol, nahrali do karát streamovacím službám. Rušný život sa z kín presunul na obdobné platformy, čo využíva aj Netflix. Miestami mám pocit, že streamujú absolútne všetko – zlé, dobré, nepozerateľné -, je to jedno, len nech majú diváci dostatočný výber. Už som sa pristihla, že ani po hodine rolovania som si nedokázala vybrať. Napokon som počas novembrového voľna siahla po talianskom fantasy seriáli Luna Nera, po ktorom som dlhšie hádzala očkom.

 

Ide to aj bez pompy a pozlátka

Rokmi „maniačenia“ pri televízii, v kine a po novom aj pri notebooku som si už urobila aký-taký prehľad o filmoch a produkcii jednotlivých krajín. Už prvé zábery mi vedia odhaliť, či stojí za filmom alebo seriálom Amerika, Ázia alebo Európa. V prvých dvoch menovaných prípadoch mi čoraz viac prekážajú pompa a flitre, ktoré tlačia do celej svojej tvorby. To, čo chýba príbehu, nahradia efektmi, pozlátkom a CGI. Veľké produkcie často natáčajú aj tie najjednoduchšie zábery na zelenom plátne a ani sa nesnažia hľadať krásu okolo seba. Naopak európska tvorba čo nedokáže uhrať s CGI a efektmi, dobieha kulisami, kostýmami a prekrásnou prírodou. Je skromnejšia, no pre moje oko prepracovanejšia a uveriteľnejšia. Podobnú racionalitu a skromnosť považujem v európskej filmovej tvorbe za devízu. Je to aj prípad talianskeho fantasy z produkcie Netflixu – Luna Nera (Black Moon).

O šesťdielny bosorácky seriál sa postaralo tvorivé kombo Francesca Manieri a Laura Paolucci (na konte má napr. seriál Geniálna priateľka podľa knižnej predlohy Eleny Ferrante). Režisérsky sa pod neho podpísali opäť dámy Francesca Comencini, Susanna Nicchiarelli a Paola Randi. V Taliansku sú to pomerne známe mená, hoci nám veľa nehovoria. Okrem kamery bolo všetko pod taktovkou ženskej partie. Možno aj preto vyznieva seriál ako óda na ženstvo, miestami priam feministický manifest. Záleží na divákovi, či mu obdobná nálož silných a bojovných žien imponuje, alebo naopak odrádza.

Zdroj: Netflix

Talianky fantastike neublížili

Prvá séria dostala šesť epizód, čo sa ukázalo ako dobrá voľba. Jednotlivé diely majú od štyridsať do šesťdesiat minút. Potiahla som si maratón a seriál ma milo prekvapil. Bolo veľmi osviežujúce započúvať sa do iného ako slovenského, českého alebo anglického jazyka. Keďže pochádzam z východného Slovenska a večne ma kritizovali za prízvuk na prvej slabike, mám veľmi rada spevavú melódiu taliančiny. Čo mi naopak trhalo uši, bol soundtrack seriálu. Bohužiaľ, vôbec mi nesedel k obdobiu a príbehu. Na titulnú pieseň som si časom zvykla a dokonca sa mi zapáčila (takým čudným spôsobom), ale zvyšok hudobného podmazu bol pre mňa rušivým elementom. Očakávala by som viac talianskej hudby, skôr ľudové melódie, a nie modernú hudbu 21. storočia a ešte aj v angličtine.

Hlavná hrdinka Adelaide (Ade) žije so svojou babičkou a s chorľavým bratom. Hneď v prvých obrazoch seriálu sa jej život mení po tom, čo sa pri jednom pôrode prejavia jej magické schopnosti. Nanešťastie pre mladú ženu, odhalia sa na zlom mieste v ešte horšom čase. Jej babička vezme vinu na seba, a keďže sa seriál odohráva v 17. storočí, je jasné, aká bude odpoveď inkvizície. Ade sa stretáva s inými čarodejnicami, odhaľuje postupne babičkine tajomstvá a svoju minulosť. Samozrejme, proti zlým a skazeným strigám stojí cirkev, ktorej predĺženou rukou je v Taliansku skupina lovcov čarodejníc Benandanti. Ich veliteľom je otec hlavného mužského predstaviteľa – Pietra. Ten prichádza z Ríma a ako mladý medik verí, že všetky choroby sa dajú vysvetliť a čarodejnice či mágia sú len výplodom fantázie. Ade a Pietro sa musia postaviť nielen volaniu krvi svojich predkov, ale aj budúcnosti, v ktorej by sa rovnako ľahko mohli stať milencami, ako aj nepriateľmi.

Zdroj: Netflix

Pietra si zahral Giorgio Belli, ktorý je stelesnením „italiano originale“. Svoj vnútorný boj prežíva veľmi uveriteľne, no zbytočne rýchlo mení názory a ľahko sa dá ovplyvniť okolím. Hlavnému hrdinovi to nepokazil herec, skôr tvorcovia filmu, ktorí mu napísali niekoľko absolútne nezrozumiteľných až nelogických rozhodnutí. Od začiatku som mala veľmi vlažný pocit z herečky Antonie Fotaras, ktorá stvárnila hlavnú hrdinku Ade. Do seriálu mi typovo nesadla. Keďže sa príbeh odohráva v 17. storočí, pôsobí mladá čarodejnica až príliš exoticky, čo predpokladám bolo zámerom producentov. Neoslovil ma ani jej prejav, ani precítenie postavy. Viac ma zaujalo tajomno okolo jej brata. Valente je celkom zaujímavou postavičkou, ktorá si príbehom „pláva“ nenápadne, o to viac sa chcete dozvedieť, prečo si v tranze kreslí čierny mesiac.

Taliansky seriál Luna Nera ma milo zaskočil. Napriek tomu, že bol opakovane predvídateľný a nemal príliš originálny nápad, dokázal ma zaujať natoľko, aby som ho nevypla. Posledný diel priniesol veľa otázok a taký „šokantný“ koniec, že ma autorky napokon navnadili aj na druhú sériu. Veľmi pozitívne hodnotím kulisy a výber lokalít pre natáčanie. Uveriteľné a prepracované kostýmy sú jednou z vecí, ktoré treba dostatočne oceniť lebo seriálu dodávajú dôveryhodnosť. Prekvapivo dobré boli aj efekty. Nebolo ich zatiaľ veľa, ale autori ich zvládli kvalitatívne dobre a boli efektné. Paradoxne dúfam, že v druhej sérii sa bude viac čarovať a menej rozprávať. Odporúčam sledovať bez väčších nárokov, ako ľahší dramaticko-historický seriál s fantasy črtami. S týmto prístupom nebudete sklamaní.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
30 ⁄ 3 =