Mama

Jeffrey (Dán Nikolaj Coster-Waldau – Čierny jastrab zostrelený, Hra o tróny, Oblivion: Nevedomí) práve zavraždil svoju ženu (našťastie jazvečíka nie), naložil dve dcérky do auta (nanešťastie jazvečíka nie) a naštartoval auto. A pridával plyn. A pridával. A pridával. Na klzkej, zasneženej ceste to mohlo dopadnúť jediným možným spôsobom. A aj to presne tak dopadlo. Všetci traja prekvapivo prežili, no auto skončilo v zasneženom lese, ďaleko mimo cesty. Uprostred nehostinných, zimných hôr sa trojici podarilo nájsť opustený dom, potom sa ale niečo brutálne stalo.

STRIH.

O 5 rokov neskôr. Jeffreyho brat Lucas (Nikolaj Coster-Waldau v dvojúlohe) sa nikdy nevzdal myšlienky nájsť svoje obľúbené netere (a možno aj brata). Behom posledných rokov nato vynaložil nemalé finančné prostriedky. Jeho partnerka, potetovaná rocková speváčka Annabel (o Jessice Chastain budeme budúci rok zrejme veľa počuť v súvislosti s To 2, ktoré nakrúca s režisérom Mamy), z toho nie je nadšená. Netúži po rodine, po deťoch. No berie to realisticky – aká je šanca na nájdenie živých dievčat po toľkých rokoch?

Aké je preto jej prekvapenie, keď sa ich podarí skutočne nájsť!? Lenže to, v akom stave sa po rokoch strávených v hlbokých lesoch nachádzajú, je len pre pevné nervy. A to sme si ešte nepovedali o ich fiktívnej (?) kamarátke, ktorú si vzali z lesov so sebou.

Mama má základ v namakanom kraťase z roku 2008 od režiséra Andyho Muscheittiho. O čo je jednoduchší, o to je desivejší. Neodporúčam pozerať vám ho tesne pred spánkom. O päť rokov neskôr sa Andymu podarilo v kanadsko-španielskej koprodukcii nakrútiť jeho celovečernú verziu. Dôležité je na tomto mieste poznamenať a zvýrazniť jedno meno. Meno producenta.

Je ním Guillermo del Toro.

Guillermo je síce známy režisér (Hellboy 1 – 2, Ohnivý kruh), ale na poli hororových filmov ma odjakživa zaujímala skôr jeho producentská aktivita. Ako hororový režisér predviedol tu lepšie (Mimic), tu slabšie (Blade 2) veci, ale vyslovene fenomenálny bol len v Princovi bez kráľovstva a v kultovom Faunovom labyrinte (a u oboch je otázne, do akej miery ide o horory, obsahujú síce výrazné nadprirodzené motívy, ale…). Purpurový vrch bola tragédia. No ako producent odvádza vynikajúcu prácu, medzi ktorou nechýbajú pecky ako Sirotinec a Los ojos de Julia. Jasné, nie vždy to Guillermovi-producentovi vyjde, viď jeho slabšie práce Splice a Nebojte sa tmy. Ale spravidla hneď ako v niečom úraduje ako producent a sú v tom deti, duchovia a mystická mystika, je pomerne vysoká šanca, že to dopadne super.

Mama, bohužiaľ, napriek pár úžasným záchvevom skončila uprostred. Ale začnime tým lepším. Hoci to znie neuveriteľne, fenomén divokých „lesných“ detí z rôznych dôvodov zanechaných v lese alebo džungli má základ v realite. Je to šialené, ale je to pravda. Vplyv pre deti atypického prostredia na ich psychický a fyzický stav je v Mame zvládnutý na vysokej úrovni. Nie je to dokument, ale na „len“ horor je to kvalitka. Deti vyzerajú a správajú sa plus-mínus presne tak, ako by sa mali/mohli správať v skutočnom živote, ak by boli 5 rokov ponechané ďaleko od civilizácie, v nehostinnom prostredí a nestretávali sa so žiadnym človekom.

Rázny úvod je skvelý, kreslené titulky tiež, 5-ročné hľadanie detí mrazivé a to, čo chlapi so psom objavili uprostred lesov, úprimne desivé a odporné. Je to však i dojemné, viď scéna, v ktorej sa strýko prvý raz stretáva so svojimi neterami (dioptrické okuliare). K tomu záhadný psychiater (pilot Spunkmeyer z Votrelcov!!!), prirodzené detské herečky a fajn dospelí, hoci si tak na Jessice Chastain, ako aj na Nikolajovi Coster-Waldauovi nijako zvlášť neulietavam. Treba ale férovo dodať, že Jessica dostala pekne napísanú rolu s vývojom – od nezávislej baby, čo netúži po veľkej životnej zodpovednosti, až po mladú, zrelú ženu, ochotnú obetovať sa pre dobro detí.

Mnohé scény sú fakt nepríjemné, strašidelné a režisér sa v nich s nami hrá na jednotku s hviezdičkou. Nedá mi nespomenúť jednu megarafinovanú pasáž. V nej sa mladšia zo sestier hrá tak, že sa so staršou naťahuje o deku. Staršiu síce nevidíme, logicky sa ale domnievame, že je to ona. Čiže pohodičková scéna, nie? No, ani nie. Zrazu totiž nasleduje strih na staršiu sestru… nachádzajúcu sa v úplne inej časti domu. S kým sa to teda mladšia hrá? Uff.

Prostredie veľkého domu má, samozrejme, tiež niečo do seba a hneď ako zavítame do hlbokých, temných lesov, tvorí sa hororová atmosféra sama. Skutočným psychom sú ale až deti. Nocou sa ozývajú ich absolútne šialené pazvuky. Vidíme ich tiene, ako sa štvornožky (!) zakrádajú po dome. Skvelá hra kameramana s tmou, šerom a náznakmi. Hlavná hrdinka má vskutku pevnejšie nervy než T-800, pretože byť na jej mieste, určite by som s hystericky-rozšafným ujúkaním o jednej ráno vybehol z domu a zastavil by ma až skok do priepasti. Toto ozaj nie sú žiadne rozkošné detičky, ale bytosti, z ktorých sa pominiete na zdravom rozume. V tomto ohľade bez debaty musím spomenúť geniálne spracovanú prvú noc, ktorú Jessica strávi s deťmi bez svojho partnera.

Absurdné nanešťastie je, že toto je stokrát strašidelnejšie a hororovejšie než samotná mama. Tá sa síce väčšinou objavuje iba v náznakoch, čo je dobre, ale i tak jej ide CGI von ušami. To už strašidelné rozhodne nie je. Plus režisér nás občas lacno šokuje zvresknutím hudby/zvukového efektu v hrobovom tichu, čo nie je úplne najšťastnejší spôsob desenia diváka. No a ku koncu už sa to úplne odtrhne z reťaze a ponúkne to pre mňa značne neuspokojivé finále na útese. Hmmm.

Neuspokojivý je aj bleskový prerod dievčat zo zvierat na ľudské bytosti. Tak ale OK, boli X mesiacov v odbornej psychiatrickej starostlivosti, čiže až také nereálne to nie je. No aspoň v mozaikovo zostrihanej pasáži mohli ukázať, ako scivilizovanie prebiehalo. Tak ale čo už, život je drsné miesto a divák nie vždy dostane to, čo by mal. Bohvieako ma nebavilo ani (oproti kraťasu) výrazné rozšírenie sveta mamy, rôzne halucinogénne pasáže, pátranie po jej pôvode atď. Chápem, že ak z toho režisér chcel mať celovečerák, musel logicky mnohé veci pridať, aby sa mu to natiahlo na celovečernú minutáž. A ak by to tam nedal, asi by som frflal, že prečo to tam nedal. Ale tak, ako to poňal on, je to proste trochu nuda.

Záporne vnímam aj občasnú bezradnosť viditeľnú prevažne v tom, že sa vykráda každý, kto práve príde pod ruku. V scéne, kde panuje čierno-čierna tma a v nej sa okrem potenciálnej obete pohybuje aj monštrum a obeť miestnosť osvetľuje fotoaparátom, som videl už v niekoľkých filmoch. Síce to na mňa zakaždým funguje, ale originálny prístup to nie je. Originálna nie je ani hore spomenutá hláška, ktorá pripomína obdobnú hlášku zo Sirotinca („Keď sa na nejakom mieste stane niečo strašné, často zostane stopa. Zranenie. Ktoré slúži ako uzol medzi dvoma časovými líniami. Je to ako donekonečna sa opakujúca ozvena. Čaká, kým ju niekto začuje.“).

V neposlednom rade scenár nielenže je neoriginálny, ale aj plný čudných vecí ohľadom logiky. Prečo mama nezlikvidovala dvojicu chlapov, ktorá dom našla a ktorá jej vzala deti? Predtým nemala problém likvidovať ľudí na počkanie. Prečo tak dlho tolerovala náhradných pestúnov? Jasné, ak by ich zabila v prvých piatich minútach, nebol by film, ale chcelo to vysvetliť, prečo vražedný prízrak robí výnimky zrovna u postáv, u ktorých sa to hodí scenáristom. Je síce vidno, že začal byť naštvaný až po tom, čo si „jeho“ deti našli vzťah k Jessice, ale aj tak je čudné, že ich prízrak neuniesol naspäť do lesa.

Nesedela mi ani ústredná myšlienka: proste neverím, že polícia nebola schopná 5 (!) rokov nájsť dievčatká. V takýchto prípadoch sa robia pátracie megaakcie s desiatkami ľudí a psov. Nepomáhajú ani hororové klišé typu „príšera sa pohybuje bleskovo a brutálne zabíja, ale keď naháňa hlavnú hrdinku, je pomalá a nikoho nezabíja“. Toto sú drobnosti, ktoré žánru ubližujú.

Napriek tomu je Mama vydarený horor s niekoľkými perfektnými momentmi, ktoré však tvorcovia nedokázali dostatočne zručne vybalansovať a popri nich ponúkli divákovi aj plno priemerných.

P. S. – Jednu z neterí si zahrala Megan Charpentier, ktorú sme videli v menšej úlohe v už spomínanom To, ale v jednotke. Vyplýva z toho, že je dobré poznať režiséra Andyho Muschattieho a jeho manželku Barbaru, ktorá sa podieľa na jeho filmoch ako producentka a scenáristka.

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.