Marián Kubicsko : Súčasní mladí toho znesú oveľa viac

Dobrodružstvá. Mágia. Fantastické svety. To definuje tvorbu a záľuby slovenského spisovateľa Mariána Kubicska. Napriek tomu (alebo možno aj vďaka tomu), že je Maroš otcom a učiteľom, často sa v ňom dá zahliadnuť chlapec unesený hrami, knihami a popkultúrou. O tomto aj mnoho inom nám porozprával v rozhovore. Jeho posledná kniha Potvorobijci, príbeh o štvorici mládežníkov, ktorí v military tábore zažijú, o čom nikdy nesnívali, zožala úspech, a preto sa vo vydavateľstve Hydra práve kuchtí jej pokračovanie.

Multiverzum: Maroš, ty si už etablovaný slovenský autor detských a mládežníckych kníh. Prezraď nám, čo ťa priviedlo práve k tomuto žánru.

Maroš Kubicsko: Počkaj chvíľu? Rozmýšľam, čo znamená etablovaný.

Človek, ktorý sa v niečom presadil.

Jaj, aha! Ja som si myslel, že je to nadávka. Takže, čo ma priviedlo ku knihám pre deti a mládež? Asi moje povolanie. Tvárim sa, že som učiteľ už dobrých, ehm… no… dobrých pár rokov. Keďže som so svojimi študentmi v kontakte deň čo deň, často sa bavíme o knihách, filmoch a podobne, jednoducho povedané o popkultúre, bol to čisto logický krok, písať pre nich. Napísal som pár poviedok i pre dospelých. Niekde v zabudnutom priečinku môjho notebooku sa nachádza aj rukopis úplne dospeláckeho fantasy románu, no viac doma sa cítim práve v mládežníckych vodách.

Myslíš si, že táto cieľovka – nazvime ju middlegrade alebo young adult – potrebuje iný, špeciálny prístup v knihách zo strany autora?

Nie. Prečo by mala? Súčasní mladí toho znesú oveľa viac než predchádzajúce generácie. Sú odolnejší voči násiliu a hrôze, lebo médiá im ich dennodenne servírujú. Našťastie, majú ešte svoje ideály. Veria v spravodlivosť a veria v lásku. V knihách nepotrebujú siahodlhé opisy ani filozofické úvahy. Stačí zaujímavý dej, dobrodružstvo a sex.

To je to, čo dokáže mladého čitateľa prilákať ku knihe?

No určite nie povinné čítanie. Dodnes nechápem, čo pozitívne si má mladý človek zobrať napríklad z diela Jozef Mak. Mne je jedno, čo u nás decká v škole čítajú, hlavne nech čítajú. Je dôležité, aby si mohli vybrať. Možno začnú dievčenskými románmi a časom zistia, že aj Anna Karenina má niečo do seba. Ale natvrdo nanútiť, že každý správny maturant musí mať prečítaného Mňačku, podľa mňa nie je správne.

Tvoja románová prvotina vznikla ako príspevok do už existujúceho sveta Pohrobka s názvom Veža elfov (Artis Omnis, 2014). V čom spočítajú výhody a nevýhody budovania príbehu vo svete, ktorý vymyslel niekto iný?

Veža elfov sa mala volať Strážna veža, ale na tento názov má už asi niekto copyright. Výhody a nevýhody? Hotový svet je výhoda. Vytvárali ho nielen Štefan Konkol (autor diela Pohrobok), ale aj Alexandra Pavelková, ktorá spolu s pánom Konkolom napísala trilógiu (ktorá sa skladá zo štyroch častí) s názvom Miešanci. Nemusel som uvažovať nad rasami, nad geopolitickou mapou a podobne. To však bola aj nevýhoda. Doteraz nechápem, prečo sa temní elfovia volajú ghúli a prečo mali niektorí trpaslíci také smiešne mená. A hlavný hrdina detto. No prijal som možnosť pokračovať v tvorbe pána Konkola, keďže on tento svet vytvoril ako tzv. zdieľané univerzum, čo znamená, že každý, kto chce, môže prispieť svojou tvorbou. Škoda, že nik (okrem mňa) v tom nepokračoval a po Veži elfov sa zdá, že je tento projekt mŕtvy. Pre mňa to bola úžasná skúsenosť.

Poďme k Potvorobijcom. Viem, že je to tvoj srdcový projekt a dobrodružstiev máš pre našu obľúbenú partiu deciek pripravených ešte mnoho. Ako sa podľa teba za ten čas vyvinuli hlavné postavy?

Áno, Potvoráci, ako ich familiárne volám, sú moja srdcovka. Chcel som napísať niečo jednoduché, ľahké a prázdninové. Existuje pojem „prázdninové čítanie“, no Potvoráci sú aj prázdninovým písaním. Keďže my učitelia máme cez letné prázdniny more času (a každý nám ich závidí oveľa viac než naše tučné bankové kontá), dokázal som počas jedného leta spáchať celú knihu. Zväčša som vychádzal z vlastných zážitkov. Boj s démonmi, akčné prestrelky a podobne, však to poznáš. Alebo tá avarská svätyňa. Tam som chodieval každé leto, keď som bol mladý. Samozrejme, iba v snoch. A ako sa moje postavy zmenili? Vy by ste sa nezmenili, ak by ste prežili všetko to, čím moji chudáci museli prejsť v Potvorobijcoch 1? Veď im tam neustále išlo o život. No, dobre, zažili aj trocha tej mládežníckej romantiky. Vy by ste sa nezmenili, ak by ste konečne zažili trocha tej mládežníckej romantiky?

Prečo si myslíš, že by mali tínedžeri čítať Potvorobijcov?

A prečo nie? Zaradíme ich do povinného čítania? Haha! Ak radi čítajú dobrodružné romány, ak sa im páči fantasy, nevadí im trocha mystiky a štipka histórie, prípadne, ak chcú zažiť dobrodružstvá, lenže nemôžu, lebo trebárs majú nohu v sadre, možno si nájdu cestu k Potvorobijcom. Zaujímavé je, že mnohí čitatelia Potvorobijcov nepatria práve medzi tínedžerov. Medzi mojimi fanúšikmi sú aj rodičia, ktorí svojim deťom kúpili knihu, aby si ju sami mohli prečítať. Úžasní zážitok som zažil minulé leto, keď som na túre v Prosieckej doline stretol 9-ročného chlapca, ktorí ma nielenže poznal, ale vedel toho o Potvorobijcoch viac než ja sám.

Spoločne sme sa dopracovali k vydaniu ich druhej časti a…

Ó, dvojka bude minimálne taká dobrá ako jednotka. To mi ver! Vlastne, ty si to už čítala, keď si mi opravovala chyby. Bolo ich veľa?

Ohromne.

Neverím.

Potvorobijci sú značne vizuálna kniha. Vidíš v prepojení vizuálu a textu výraznejší dopad publikácie na čitateľa, najmä mladého?

Áno, je to pekná kniha. Jakub Šimjak (ilustrátor) odviedol úžasnú prácu. Veď kresby sú aj vnútri! Videla si tú nahú slečnu s penou na…

Videla.

No, ehm, dobre. Myslím, že mladý človek si vyberá knihy aj podľa výzoru. Preto tak málo mladých využíva čítačky kníh. Kniha nie je len text. Potrebujú si ju ohmatať, cítiť jej vôňu a (v prípade kníh typu Pieseň ľadu a ohňa od G. R. R. Martina aj váhu) vidieť. V Potvorobijcoch je na čo sa pozerať.

Predaj nám pár vetami Potvorobijcov 2.

Tí budú skvelí. Bude tam hrad a hradisko, zombi-srnčiatko aj zombi-veverička, budú tam Avari, Slovania i erotika. Možno.

Ty si ale aj nadšenec stolového a počítačového hrania. Ako to ovplyvňuje tvoju tvorbu?

Vyrastal som v dobe, keď Duna 2 bola pre mnohých modlou a kvôli Diablu 1 sme boli ochotní zriecť sa prvej noci s dievčaťom. To nadšenie vo mne ostalo a doteraz nasávam fantastiku všetkými možnými spôsobmi. Hrám fantasy online hry (za Hordu som už viackrát život položil), túlam sa po stole množstvom stoloviek, pred pár rokmi som dokonca objavil krásy hier na hrdinov. To bolo tak. Potreboval som do jedného dlhšieho textu opis, ako mladí ľudia hrajú niečo ako Dračí doupě. Predtým som nikdy nič podobné neskúsil, aj keď som vedel, že hry typu Dungeons and Dragons existujú. Jeden môj dobrý známy ma zobral na RPG posedenie a už som tam zostal. Bolo to úchvatné. Doteraz ma toto nadšenie neopustilo.

Vraj robíš dungeonmastera detským hráčom, najmä svojej dcére. Priniesol tejto typ storytellingu nový pohľad aj na tvoj beletristický prejav?

Áno, robím. Dokonca sme vymysleli vlastný systém určený najmä mladším hráčom. Raz za čas k nám prídu decká zo sídliska. Už majú vytvorené svoje vlastné postavy a zažívame neskutočné dobrodružstvá. Všímam si, ako sa u nich rozvíja fantázia. Ako rozprávač som nútení reagovať na požiadavky, ktoré mi kladú do príbehu, vytváram pre nich fantastický svet. Možno sa časom rozhodnem a pustím sa do tvorby diela práve z tohto sveta. A možno nie. Ostane iba nám.

Máš skúsenosti z menších aj z väčších vydavateľstiev, tento rok sa bude jeden tvoj rukopis pretavovať do publikácie v Albatrose. V čom je to pre teba iná skúsenosť?

Poslal som do Albatrosu rukopis a páčil sa im. Ozvali sa veľmi rýchlo a hneď som vedel všetky možné informácie. Viem, aké bude mať moja kniha rozmery, kto bude editorom, redaktorom, kto to bude ilustrovať, v akom náklade vyjde a pod. Nie, nič z toho vám však zatiaľ neprezradím. Menšie vydavateľstvá tiež majú výhody. Je z nich cítiť takú fajnovú rodinnú atmosféru. Vydavateľka ma pozve na pivo a podobne.

Poďme na obligátne otázky. Aké sú tvoje najobľúbenejšie knižné a herné tituly?

Mám ich veľa. Veľmi veľa totiž čítam, tak je ťažké rozhodnúť sa, ktoré sú naj. Nezabudnuteľná je Legenda od Davida Gemmella, Trhlinové vojny od Feista, no neviem, či by sa mi páčili tak, ako v dobe, keď som sa k nim dostal. Doslova roky som putoval po krajinách online hry Lineage 2. No na počítač už nemám tak veľa času. Vedeli ste o tom, že v Lineage 2 ste mohli stretnúť Janka Išu, autora Kladiváka?

A na záver – tvoje plány do budúcna?

Doladím systém detskej RPG hry pre moju dcérku, dopíšem rozprávku o morskom prasiatku pre moju dcérku a potom sa uvidí. Nespomínala si, že by si si rada prečítala aj tretích Potvorobijcov?

Marián Kubicsko je večný tulák po všetkých možných aj nemožných fantastických svetoch. V detstve sa dostal ku knihám a odvtedy ho láska k literatúre neopustila. Je víťazom literárnych súťaží Poviedka IstroConu (2010, 2016) a Poviedka zo sveta Pohrobka (2011). Pri osobnom stretnutí so Štefanom Konkolom, autorom románu Pohrobok, sa dohodli, že bude pokračovať v jeho diele, a tak dal život voľnému pokračovaniu s názvom Veža elfov (Artis Omnis, 2014). O dva roky neskôr sa na pulty kníhkupectiev dostali jeho Potvorobijci (Hydra, 2016), dobrodružno-fantastický román pre mládež, ktorí boli kladne prijatí nielen mladšími čitateľmi. Aj preto sa rozhodol pokračovať v písaní napínavých a tak trocha strašidelných zážitkov štvorice mladých ľudí. V tomto roku vychádzajú Potvorobijci 2. Je veľkým fanúšikom stolových a počítačových hier, ako aj klasických hier na hrdinov. Vyučuje na strednej škole slovenský jazyk a históriu a okrem iného vtĺka študentom do hláv, že Darth Vader a Anakin Skywalker boli jedna a tá istá osoba.

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.