Michal Smolek – Machinatempus kniha prvá: Nosferatu
Sprvu som sa veľmi potešil, keď som sa pred pár mesiacmi dozvedel, že z môjho rodiska – Baťovky – vyšiel autor (i keď pôvodne Bošanec), ktorý píše fantastiku. Ale ako sa to vraví: predčasná radosť…? Mimo iných aj Janko Iša sa v diskusii na FB, kde som zdieľal odkaz na fan page knihy, vyjadril, že existuje „život“ mimo fandom. Áno, existuje, ale…
Predtým, ako začnem, ľudia, ktorí fandíte autorovi a veríte v jeho spisovateľské schopnosti (pozn. áno, sám autor sa od 23. 4. tohto roku označuje za spisovateľa, síce teraz ja už jeho FB profil nevidím, lebo ma blokol – a to ešte pred dopísaním tejto recky), ďalej ani nečítajte. Budem sa snažiť, aby to bola recenzia, i keď mnohým to môže vyznieť ako „hejt“.
Autor si vydal knihu sám. Sám si navrhol obálku, sám si robil korektúry atď., atď. Český spisovateľ Míla Linc nedávno publikoval blog o nepodporovaní crowfundingu začínajúcich autorov. Síce kniha Nosferatu nebola financovaná týmto spôsobom, no v mnohých bodoch sa ňu dajú aplikovať Lincove názory. Vráťme sa ale späť k Nosferatu, ako nazval autor prvú knihu plánovanej trilógie Machinatempus. Apropo, čo poviete na názov? Je v ňom čosi symbolické, lebo podľa mňa je neoriginálny – ako celá kniha.
Obálka? Súhlasím, že je pútavá – na prvý pohľad. Takže splní primárny cieľ, že zaujme oko potenciálneho čitateľa. Na druhý pohľad ale pôsobí akosi predimenzovane. Font písma nie je zvolený ideálne a človek má problém prelúštiť názov série a aj prvej knihy. V knihe akosi chýba obsah kapitol a medailón o autorovi. Čo je škoda. Namiesto toho nás uvítajú „Pravidlá Nosferatu“ (zas zvolený ťažko-čitateľný font), ktoré, ako autor priznáva, odkopíroval z Draculu. Zapamätajte si toto priznanie zdroja, lebo neskôr sa k tomu ešte vrátim.
Nasleduje text románu rozvrhnutý do 25 kapitol. Dej sa odohráva v roku 1939 a čiastočne v 15. storočí. Na začiatku románu sa nás autor snaží zoznámiť s hlavnou postavou. No posúďte sami moje zhrnutie: André Montet má 29 rokov a je univerzitným profesorom vo Francúzku?! Nemá veľa času na knihy?! Veľmi často ho prepadáva strach, trasie sa neustále od strachu. Strach v ňom prebúdza telekinetické schopnosti. Trávi dva mesiace v roku na vykopávkach v Egypte. Nevie latinsky (univerzitný profesor v roku 1939), pretože si nevie domyslieť, čo asi tak môže napríklad znamenať machina tempus… etc.
Neuveriteľná postava však? A ostatné sú na tom, žiaľ, podobne. Scény v celej knihe sú tak pritiahnuté za vlasy a infantilné, že sa nemáte kedy a ako báť – síce má ísť o upírsky horor, kde sa budete (podľa autora) zaručene báť. Ja som len nechápavo krútil hlavou (a nie preto, aby som zahnal myšlienky premávajúce sa v hlave – ako píše autor). Uvediem len príklad zo začiatku prvej kapitoly: Hrdina cestuje zo Štrasburgu do Káhiry vlakom (asi cez Stredozemné more :D) a teraz zacitujem:
Cesta zo Štrasburgu do Káhiry bola príliš dlhá nato, aby sa celý čas pozeral len z okna. Na stanici si kúpil knihu, aby mu čas rýchlejšie ubiehal. O románe Brama Stokera počul už veľa, no nemal na knihy veľa času. Vedel aj o filmoch, ktoré sa o Draculovi natočili, ale do biografiu často nechodil. Ešte mal pred sebou poriadny kus cesty a tak knihu otvoril. Bola dosť hrubá a netušil, či ju prečíta celú, kým príde do Káhiry. Ak to nestihne teraz, tak už nikdy, pretože po príchode do Egypta na ňu nebude mať čas. Neponáhľal sa v čítaní, pretože mu nezáležalo na tom, či sa dozvie, čo sa nakoniec s grófom Draculom stalo…
ČDP?! Are you serious? A takýchto WTF momentov je v každej kapitole habadej.
Nielen scény, ale gro dejového rámca je prvoplánové a poukazuje na to, že autor sa príliš nad logikou príbehu nezamyslel. Veľakrát považuje čitateľa za primitívneho idiota a vysvetľuje, čo už čitateľ musel dávno pochopiť. Zaujal ma jeden jediný moment, a to, keď hlavný hrdina nechá upíra, aby mu sám ukázal skrýšu – ale to je všetko. Viac tam nie je.
Kniha je písaná štylistikou absolventa základnej školy. Často sa opakujúce slová (napr. slovo kniha na strane 7 je sedemkrát). Často používané príčastia a slovesá mať a byť (niekedy aj biť), nepočítam, častice až, už, len, predsa, ešte, možno; zámená svoj, tvoj, jeho, jej… Dokonca sa opakujú aj celé vety. Súvetia sú mnohokrát veľmi dlhé a popisné. Toto všetko kričí na čitateľa, že autorova slovná zásoba je nehorázne skromná a veľa toho asi vo svojom živote neprečítal. Respektíve, možno viac toho napísal, ako prečítal…
Autor nám dokazuje, že neovláda pravopis – priemerne na stranu nájdete 2 – 3 chyby, hrubice, preklepy, chybnú diakritiku. Autor nevie, kedy a ako používať čiarky, nevie písať priamu reč a uvádzacie vety k nej (často zbytočné a redundantné). Nechápem, keď autor o tomto svojom hendikepe vie, prečo si nevzal na pomoc, keď už nie editora, tak aspoň redaktora?! Dialógy sú umelé, nasilu, veľakrát sa opakujúce (postavy aj na tej istej strane prechádzajú z vykania do tykania a naopak).
Rovnako aj samotné konanie postáv nemá hlavu ani pätu a pôsobí, akoby všetci ušli z blázinca a konajú bez akejkoľvek logiky či plánu. Úvahy hlavného hrdinu a antihrdinu sú príliš detinské. Popisy zápasov, bitiek a sexu sú doslova tragické.
A teraz príde „perlička“ (spomínate si na uvedenie zdroja na začiatku knihy?).
Kapitola Diabolský Barón mi prišla podozrivá, lebo 90 % z nej je písaných úplne iným štýlom. Tak som si hodil pár viet do Googla a ajhľa! Táto kapitola je miestami doslova prevzatá (dokonca aj s chybami) z blogov (Gilles de Rais 1. časť, Gilles de Rais 2. časť), a tu už autor zdroj neuvádza, takže ide o plagiát. OMG.
Záver knihy je akože open ended, aby autor mohol písať pokračovanie. OMG.
Dalo by sa toho ešte napísať veľa, veľmi veľa a kritika by nemala konca kraja, ale považujem to za zbytočné a redundantné ako celý tento „román“. Mimochodom, séria kníh má aj vlastnú fan page na FB, kde autor čitateľov požiadal o recenzie, citujem:
Čitatelia, ktorý prečítali aspoň jednu kapitolu, môžu písať recenzie pod obrázky k jednotlivým kapitolám. Veľmi sa na ne tešíme. Píšte čokoľvek, všetko nás zaujíma…
No neviem, či autora táto moja súhrnná recenzia poteší… Na fan page je aj upútavka a ďalšie kvázi marketingové pokusy, ktoré sa vám snažia ponúknuť tento literárny brak – či odpad. Medzi nami – bez servítky – Sračku s obrovským S. A to má autor v pláne samovydať ďalšie dve časti… OMG. O, prosím, nieeeeeeeeee! Lebo čitateľ začne trpieť triaškou ako André Montet.
Podrobné informácie o knihe:
- Vydavateľstvo: 1000knih.sk
- Počet strán: 382
- Väzba: mäkká
- Jazyk: slovenský
- ISBN: 978-80-972983-7-1
- Rok vydania: 2018
Dávam 0 bodov zo 100.
Autor má pravdu, že napísal horor. Súhlasím, je to štylistický horor (hotové Waterloo či Biela Hora) plný logických dier bez náboja, ktoré sa autor snaží zapchať klišé a pátosom. Nič hroznejšie - rozumej - horšie som v živote nečítal a dúfam, že už ani nebudem. Ale ak ste masochisti a dáte za toto čitateľské martýrium 12 eur, nech sa páči... Potrápte sa.
Autor si týmto počinom u mňa vykopal svoj literárny hrob. Tak nech z neho už nevylieza, lebo mu naň položím ružu.
Amen...
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.
