Site icon Multiverzum

Michal Smolek – Machinatempus kniha prvá: Nosferatu

Miro

Sprvu som sa veľmi potešil, keď som sa pred pár mesiacmi dozvedel, že z môjho rodiska – Baťovky – vyšiel autor (i keď pôvodne Bošanec), ktorý píše fantastiku. Ale ako sa to vraví: predčasná radosť…? Mimo iných aj Janko Iša sa v diskusii na FB, kde som zdieľal odkaz na fan page knihy, vyjadril, že existuje „život“ mimo fandom. Áno, existuje, ale…

Predtým, ako začnem, ľudia, ktorí fandíte autorovi a veríte v jeho spisovateľské schopnosti (pozn. áno, sám autor sa od 23. 4. tohto roku označuje za spisovateľa, síce teraz ja už jeho FB profil nevidím, lebo ma blokol – a to ešte pred dopísaním tejto recky), ďalej ani nečítajte. Budem sa snažiť, aby to bola recenzia, i keď mnohým to môže vyznieť ako „hejt“.

Autor si vydal knihu sám. Sám si navrhol obálku, sám si robil korektúry atď., atď. Český spisovateľ Míla Linc nedávno publikoval blog o nepodporovaní crowfundingu začínajúcich autorov. Síce kniha Nosferatu nebola financovaná týmto spôsobom, no v mnohých bodoch sa ňu dajú aplikovať Lincove názory. Vráťme sa ale späť k Nosferatu, ako nazval autor prvú knihu plánovanej trilógie Machinatempus. Apropo, čo poviete na názov? Je v ňom čosi symbolické, lebo podľa mňa je neoriginálny – ako celá kniha.

(zdroj: FB Knihy-MACHINATEMPUS)

Obálka? Súhlasím, že je pútavá – na prvý pohľad. Takže splní primárny cieľ, že zaujme oko potenciálneho čitateľa. Na druhý pohľad ale pôsobí akosi predimenzovane. Font písma nie je zvolený ideálne a človek má problém prelúštiť názov série a aj prvej knihy. V knihe akosi chýba obsah kapitol a medailón o autorovi. Čo je škoda. Namiesto toho nás uvítajú „Pravidlá Nosferatu“ (zas zvolený ťažko-čitateľný font), ktoré, ako autor priznáva, odkopíroval z Draculu. Zapamätajte si toto priznanie zdroja, lebo neskôr sa k tomu ešte vrátim.

Nasleduje text románu rozvrhnutý do 25 kapitol. Dej sa odohráva v roku 1939 a čiastočne v 15. storočí. Na začiatku románu sa nás autor snaží zoznámiť s hlavnou postavou. No posúďte sami moje zhrnutie: André Montet má 29 rokov a je univerzitným profesorom vo Francúzku?! Nemá veľa času na knihy?! Veľmi často ho prepadáva strach, trasie sa neustále od strachu. Strach v ňom prebúdza telekinetické schopnosti. Trávi dva mesiace v roku na vykopávkach v Egypte. Nevie latinsky (univerzitný profesor v roku 1939), pretože si nevie domyslieť, čo asi tak môže napríklad znamenať machina tempus… etc.

Neuveriteľná postava však? A ostatné sú na tom, žiaľ, podobne. Scény v celej knihe sú tak pritiahnuté za vlasy a infantilné, že sa nemáte kedy a ako báť – síce má ísť o upírsky horor, kde sa budete (podľa autora) zaručene báť. Ja som len nechápavo krútil hlavou (a nie preto, aby som zahnal myšlienky premávajúce sa v hlave – ako píše autor). Uvediem len príklad zo začiatku prvej kapitoly: Hrdina cestuje zo Štrasburgu do Káhiry vlakom (asi cez Stredozemné more :D) a teraz zacitujem:

Cesta zo Štrasburgu do Káhiry bola príliš dlhá nato, aby sa celý čas pozeral len z okna. Na stanici si kúpil knihu, aby mu čas rýchlejšie ubiehal. O románe Brama Stokera počul už veľa, no nemal na knihy veľa času. Vedel aj o filmoch, ktoré sa o Draculovi natočili, ale do biografiu často nechodil. Ešte mal pred sebou poriadny kus cesty a tak knihu otvoril. Bola dosť hrubá a netušil, či ju prečíta celú, kým príde do Káhiry. Ak to nestihne teraz, tak už nikdy, pretože po príchode do Egypta na ňu nebude mať čas. Neponáhľal sa v čítaní, pretože mu nezáležalo na tom, či sa dozvie, čo sa nakoniec s grófom Draculom stalo…

ČDP?! Are you serious? A takýchto WTF momentov je v každej kapitole habadej.

Zopár ďalších príkladov (prepísaných do písmena)

Prečo mu nepovie podstatné veci, ktoré ho mätú?

Andrého už nič iné nezaujímalo, len prastaré dokumenty, ktoré ho čoraz viac zaujímali.

Nemohol zabudnúť na zabudnutého faraóna, ktorého pomocou pergamenov odhalí.

Gróf sa na archeológa zamračil, kým sa usmieval na spoločnosť.

„Samozrejme, že to bude kliatba, drahá Angélique. A nie len taká,“ usmial sa na ňu pán domu a mrkol na ňu. „Jean!“

Kliatba, ktorej meno je bezmenné sa nesmie nikdy vysloviť nahlas, dokonca ani v mysli. Faraón sa čoraz viac snaží dostať z pút a každý záchvev zvitku mu pomôže dostať sa z väzenia…

Schytil kurátorku za ruku a vytrhol ju spoza archeológovho chrbta aby ju hodil do náruče sluhu, ktorý sa objavil za ním.

„Asi by ste si mali ísť oddýchnuť, monsieur Montet.“ Aj gróf si všimol, že mu nie je veľmi dobre. „Nebol by som rád, keby ste sa zosypali na podlahu.“  

„Nič mi nie je!“ zvolal a dupol nohou, aby hostiteľa presvedčil. Lenže to robiť nemal. Noha sa mu pošmykla a spadol na podlahu.

Do očí mu padol most. Bol zdvihnutý a myseľ sa mu znovu otvorila.

„Moja briadka je jediný mužná črta na mojom tele,“odvetil.

André si rýchlo vymenil oko, aby mu nič neuniklo.

André zbadal profil starého grófa a otvoril oči doširoka tak veľmi, až ho zabolela hlava.

Vôbec netušil, ako sa mohol tak rýchlo vrátiť do svojej komnaty. Odrazu našiel tú správnu cestu, ktorú hľadal už niekoľko hodín.

Kľučka sa mykala ako šialená a ku kľúčovej dierke sa prilepilo oko.

André si hrýzol v kúte nechty. „Nie, nie!“ Skriňa sa čoraz viac hojdala, až sa odkotúľala o kúsok ďalej… Dvere sa otvárali celkom pomaly a ich desivé vŕzganie sa zabodávalo do Andrého kostí.

André mal veľa otázok, ale akosi si na ne nemohol spomenúť.

Keď už budete šťastný až po okraj svojej duše, nechajte to tak… André nevychádzal z úžasu. Hľadel na grófa, ako na Boha, nič nehovoriac.

Mŕtvola neprestajne vrieskala a mykala sebou. Napriek bolesti, ktorú cítila sa dokázala vymaniť z truhly, ktorá ju celé roky držala v záhrobí. Vyskočila z rakvy neprestávajúc stále vrieskať a len čo sa návrat na svet dokončil, mladý muž, ktorý bol ešte pred chvíľou mŕtvy, prevrátil oči a zvalil sa bezvládne na zem.

Niečo sa stalo a on usúdil, že už je neskoro. Tak to bolo!

Vstal, že sa vráti ihneď do zámku, keď sa zrazil s druhou živou mŕtvolou a zviezol sa s ňou na zem. Mysľou mu preletel blesk s myšlienkou, že toto je naozaj skutočne! Hltal hlinu, snažiac sa vstať. Vzkriesený sluha sa taktiež pozviechal a bez akýchkoľvek zmätkov sa pobral k zámku.

Podistým si jeho hrdlo začalo zvykať na sucho a samo sa zvlhčovalo.

André už vedel, že ho dostal a preto ho chcel už celkom vystrašiť. „Samozrejme, že toto všetko, čo som ti teraz prezradil, nemusíš grófovi prezradiť…“ „A neprezradíš mu to ani ty!“

Ozvena jeho krokov sa odrážala od okrúhlych stien, uvedomujúc si, že to môže gróf začuť.

Musí tu biť nejaká iné možnosť.

Vtom kovové tyče zastonali. André si chytil ústa, aby nezačal hysterický vrieskať a nemohol do vlčieho netvora odtrhnúť oči.

Bol špinavý a s niekoľkodňovým strniskom, čo mu pripisovalo nádych dobrodruha.

Už nevedel čo si počať. Strach ho zrazu upustil, pretože ho už nebavilo sa stále báť…

Netrvalo dlho a znovu nastalo hlasné ticho.

Strach mu zachvátil telo, keď si uvedomil čo sa stne po jeho smrti. Až teraz ho premkol skutočný strach a preto si uvedomil, ako mu strach môže pomôcť… Oveľa viac sa bal a pritom teraz je vo väčšej kaši, ako vtedy. Prečo sa nebojí viac? Načo ešte čaká? Horšie to snáď ani nemôže byť.

Nielen scény, ale gro dejového rámca je prvoplánové a poukazuje na to, že autor sa príliš nad logikou príbehu nezamyslel. Veľakrát považuje čitateľa za primitívneho idiota a vysvetľuje, čo už čitateľ musel dávno pochopiť. Zaujal ma jeden jediný moment, a to, keď hlavný hrdina nechá upíra, aby mu sám ukázal skrýšu – ale to je všetko. Viac tam nie je.

Kniha je písaná štylistikou absolventa základnej školy. Často sa opakujúce slová (napr. slovo kniha na strane 7 je sedemkrát). Často používané príčastia a slovesá mať a byť (niekedy aj biť), nepočítam, častice až, už, len, predsa, ešte, možno; zámená svoj, tvoj, jeho, jej… Dokonca sa opakujú aj celé vety. Súvetia sú mnohokrát veľmi dlhé a popisné. Toto všetko kričí na čitateľa, že autorova slovná zásoba je nehorázne skromná a veľa toho asi vo svojom živote neprečítal. Respektíve, možno viac toho napísal, ako prečítal…

Autor nám dokazuje, že neovláda pravopis – priemerne na stranu nájdete 2 – 3 chyby, hrubice, preklepy, chybnú diakritiku. Autor nevie, kedy a ako používať čiarky, nevie písať priamu reč a uvádzacie vety k nej (často zbytočné a redundantné). Nechápem, keď autor o tomto svojom hendikepe vie, prečo si nevzal na pomoc, keď už nie editora, tak aspoň redaktora?! Dialógy sú umelé, nasilu, veľakrát sa opakujúce (postavy aj na tej istej strane prechádzajú z vykania do tykania a naopak).

Rovnako aj samotné konanie postáv nemá hlavu ani pätu a pôsobí, akoby všetci ušli z blázinca a konajú bez akejkoľvek logiky či plánu. Úvahy hlavného hrdinu a antihrdinu sú príliš detinské. Popisy zápasov, bitiek a sexu sú doslova tragické.

A teraz príde „perlička“ (spomínate si na uvedenie zdroja na začiatku knihy?).

Kapitola Diabolský Barón mi prišla podozrivá, lebo 90 % z nej je písaných úplne iným štýlom. Tak som si hodil pár viet do Googla a ajhľa! Táto kapitola je miestami doslova prevzatá (dokonca aj s chybami) z blogov (Gilles de Rais 1. časť, Gilles de Rais 2. časť), a tu už autor zdroj neuvádza, takže ide o plagiát. OMG.

Záver knihy je akože open ended, aby autor mohol písať pokračovanie. OMG.

Dalo by sa toho ešte napísať veľa, veľmi veľa a kritika by nemala konca kraja, ale považujem to za zbytočné a redundantné ako celý tento „román“. Mimochodom, séria kníh má aj vlastnú fan page na FB, kde autor čitateľov požiadal o recenzie, citujem: 

Čitatelia, ktorý prečítali aspoň jednu kapitolu, môžu písať recenzie pod obrázky k jednotlivým kapitolám. Veľmi sa na ne tešíme. Píšte čokoľvek, všetko nás zaujíma…

No neviem, či autora táto moja súhrnná recenzia poteší… Na fan page je aj upútavka a ďalšie kvázi marketingové pokusy, ktoré sa vám snažia ponúknuť tento literárny brak – či odpad. Medzi nami – bez servítky – Sračku s obrovským S. A to má autor v pláne samovydať ďalšie dve časti… OMG. O, prosím, nieeeeeeeeee! Lebo čitateľ začne trpieť triaškou ako André Montet.

Podrobné informácie o knihe:

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.