Site icon Multiverzum

Miskatonic #1 – Lovecraft Light

Adam Olejár

Miskatonic od Aftershock Comics už menom napovedá, že nás zavedie do temného, atmosférického sveta H. P. Lovecrafta. Ide o kreatívny, nový pohľad na ikonické hororové príbehy? Alebo len pokus zviesť svoj neoriginálny príbeh na známej značke?

Prvý diel sa odohráva v americkom mestečku Innsmouth (The Shadow over Innsmouth, H. P. Lovecraft, 1931), do ktorého bola v 20. rokoch 20. storočia vyslaná mladá agentka FBI Miranda Keller. Má za úlohu vyšetriť prípad bombových útokov. Rýchlo však zistí, že jej vedecký prístup a pragmatické videnie sveta v Innsmouthe dlho neobstojí… alebo predsa? Spoločníka jej robí detektív Malone (The Horror at Red Hook, H. P. Lovecraft, 1925), ktorého predchádzajúce skúsenosti presvedčili o existencii nadprirodzena.

Takže máme klasický príbeh dvoch partnerov-vyšetrovateľov. Jeden je skeptik, druhý je naopak o existencii nadprirodzena pevne presvedčený. Spoločne sa dopĺňajú a ich kombinované špecializácie pomôžu zachrániť situáciu… by som napísal, keby to bola pravda. Nasledujúce riadky sú náročné, keďže ako casual fanúšik Lovecrafta som sa na tento komiks tešil.

Príbeh samotný má niekoľko problémov. Prvý, ako už bolo naznačené, sú postavy. Nejde o to, že by boli vyslovene nesympatické, práve naopak. Ani o to, že jedna vedľajšia postava sa volá „Zadok“. Ide skôr o to, že ich úlohy si neplnia poriadne, a preto máme namiesto Muldera a Scullyovej… filmového Rona a Hermionu.

Druhým veľkým problémom je samotný príbeh komiksu Miskatonic. Autori sa pokúsili napchať dokopy Lovecraftov svet, horor a detektívku, spolu s troškou spoločenského komentára. Avšak kvôli tomu, čo všetko sa snažia do príbehu dať spolu s absolútne nezvládnutým tempom, sa príbeh rozpadá a pokope ho drží len trpezlivosť čitateľa. Plány sú spomenuté a okamžite opustené. Postavy preblikávajú zo scény na scénu a ani po treťom čítaní si vôbec nie som istý, prečo sa vlastne čokoľvek v komikse stalo. Chvíľami sa nedeje vôbec nič, potom dobiehame tromi textovými panelmi, ktoré nám dávajú celú históriu kultu.

Vizuálnou stránkou sa komiks, bohužiaľ, tiež nezachráni. Kresba nie je úplne jednoduchá, no variácia v linkách je minimálna. Mnoho panelov má monochromatické, ploché pozadie. Nie je tu nijaká hĺbka, nijaký pohyb či dynamika. Namiesto toho, aby to podporovalo pomalé tempo hororu či detektívky, to však pôsobí rušivo a lacno. Kresby zároveň nie sú dosť vynaliezavé alebo štýlové, aby im takéto šetrenie prešlo. Dizajn obyvateľov Innsmouthu či členov kultu je taký zlý, že môžem pokojne povedať, že strašidelnejšie veci som videl v animovanom Spidermanovi z 90. rokov. Svet ako Lovecraftov, ktorý má niektoré z najhorších a najkreatívnejších monštier a ich vyhotovení na svete, má rozhodne na viac.

Máme teda nepresvedčivý príbeh doplnený škaredou kresbou. Kde sa stala chyba? Na jednej strane to vyzerá, že autori chceli priveľa. Ako som už spomínal, komiks sa snaží byť akési historické Akty X v lovecraftovskom svete. Avšak namiesto toho, aby skĺbili detektívku a horor, ako to vlastne často robil aj sám Lovecraft, akýmsi šialeným spôsobom medzi nimi preskakujú.

Druhá vec je aj fakt, že použili Lovecraftovu tvorbu ako základ, no nijako na nej nestavajú. Vďaka *komplikované vysvetlenie zahŕňajúce právo duševného vlastníctva a Mickeyho Mousea* sú Lovecraftove príbehy dostupné pre všetkých na použitie. Avšak to je pre tento komiks skôr ďalšie negatívum, keďže tisíce kreatívnych ľudí už roky pracujú na svojich vlastných verziách ikonických postáv a monštier. Proti tejto konkurencii neobstojí chabý pokus zviesť sa na nostalgii fanúšikov pôvodných príbehov.