Málokedy sa stane, že vyhrá Kočas nad Mlokom, a tak to u mňa bolo tento rok. Zborník víťazných prác z renomovanej Ceny Karla Čapka už klasicky otvára príhovor Jiřiny Vorlovej na aktuálne témy ako džidipiár a džender. Poďme mrknúť na poviedky, ktoré sa dostali do top výberu.
Najprv tri mikropoviedky:
Šupiny ve škříni (Tom Hadrava): Na malom priestore, aký mikropoviedka ponúka, je skutočné náročné napísať kvalitný príbeh. Tento je pre mňa až príliš nejasný, príliš neuveriteľný. Ako sa do hrdinu tí draci dostali? Prečo sú dvaja a napokon sa z Jiřího stane len jeden? Uniklo mi to a nefunguje to ako uveriteľný príbeh. 5/10
Trable s obuví (Irena Moravcová): Nápad nie je zlý, ale celé je to nuda. Stále som čakal na nejaké to prekvapenie, niečo, čo ma strhne a poviem vau. Vyvrcholenie a záver autorka zahrala do autu, akoby nevedela, ako to celé kulantne ukončiť. Takto vyšiel z toho len lepší priemer. 6/10
Na stráži (Kristýna Sněgoňová): Štylisticky sa tejto poviedke nedá vytknúť nič. Ale dej a príbeh samotný šiel akosi mimo mňa. Oživnutý kostol, ktorý pohltí dvoch dotieravých opilcov na ašpirantku strážkyne poriadku v mestečku. Vlastne som tých opilcov aj ľutoval, neboli dostatočne zlí, aby si niečo takéto zaslúžili. 7/10
Krátke poviedky:
Moul (Jaroslav Kolůch): Akoby sa rozbehli dve poviedky v jednej. Námet je fajn, dokonca sa autor snaží aj o psychologický záber postáv. Biologicky je to ale celé zvláštne a na uveriteľnosti príbehu dosť ubralo, že by to takto nemohlo fungovať. Napriek tomu dobrá poviedka. 7/10
Kdy se vrátí maminka? (Kateřina Kratochvílová): Konečne výborná poviedka. Silný emotívny príbeh ženy, matky, divožienky, ktorá sa dostala medzi nás, krutých ľudí, plných závisti, zloby, predsudkov a egoizmu. 10/10
Konference v Opavě (Irena Moravcová): Prvá časť poviedky bola pre mňa ok, ale v druhej som nestačil „kulit“ oči (žiaľ, v nie pozitívnom slova zmysle). Kládol som si otázky, ako, načo, prečo, aký to má celé zmysel, havrany na konferencii matematikov? Čo to má spoločné?Možno mi čosi uniklo, niečo som nepostrehol, ale naozaj som nemal chuť to čítať znova. 4/10
Otisky života (Zbyněk Moravec): Toto bola naozaj výborná a napínavá poviedka. Znamenitý námet, ale pýtalo by si to vedieť viac o tých záhadných ľuďoch z iného sveta či časov. Prečo sa dostali na Zem za trest? Kto boli tí strážcovia? O čom chcel s nimi Nyl hovoriť? To sa, žiaľ, už nedozvieme. Napriek tomu, sa mi to veľmi páčilo. Pokojne by som bral aj takýto detektívny sci-fi román z tohto prostredia. 10/10
Lék na bíle město (Barbora Vrobelová): Dojímavý takmer postapo príbeh o beznádeji a smrti, ktorý pomerne slušne zahrá čitateľovi na city. Hlavný hrdina sa obetuje. I keď mi nedá otázka – ak už bol liek na svete, prečo sa nesnažili ním zachrániť čo najviac infikovaných? Bolo by to predsa aj v záujme zdravých, keď už toľko ľudí pomrelo? 8/10.
Poviedky:
Benediktův běžný případ (Veronika Fiedlerová): Jedna z top poviedok tohtoročného Mloka, navodenie atmosféry a popis situácií zvládla autorka výborne. Vykreslenie charakterov a psychológia postáv sú zvládnuté na jednotku. Sem s ďalšími príbehmi nekromantického pojišťováka Benedikta! 11/10
Princezná nevěsta (Věra Mertlíková): Věrka už patrí medzi moje obľúbené autorky, preto som bol veľmi zvedavý, s čím prišla tentoraz. Chvíľu mi veru trvalo, kým som sa v príbehu zorientoval. Je to kúsok, ktorý vyžaduje pozorného čitateľa, aby sa v tom človek nestratil. Kompozične prepracované. Príbeh na motívy Pyšnej princeznej podanej cez reality šou… ďalej prezrádzať nebudem. Len že je to vskutku monštrózne a bizarné. 9/10
Andělé, jehly a desetníky (Radmila Tomšů): Veľmi dobrá poviedka napísaná napínavo od začiatku až do konca – teda predkonca. Nápad komunikácie cez SMS so zomrelým kamarátom, ktorý sa nemôže dostať na druhú stranu, je výborná téma. Ale logicky to občas kríva (pr. všetky svetové hviezdy boli spaľované v tom istom krematóriu ako Šimon alebo aspoň aby sa tam vyskytol ich popol; ten čip – nepochopil som, ako to funguje, keď sa spáli spolu s telom a pod.). Záver je takisto príliš otvorený, keď čitateľ nevie, kam sa napokon Šimon a jeho posmrtní spolucestovatelia dostali… škoda. 8 – 9/10
Za oponou (Kateřina Vágnerová): Príbeh nadanej maliarky, uväznenej v čarovnom iluzórnom divadle, ktorá sa napokon vzoprie svojmu osudu, svojej submisivite a za návrat na slobodu je ochotná aj vraždiť. Kvalitka za 10/10.
Zpěv umlčených vtáků (Jana Vaňková): Začalo to mierne zmätočne. Fantasy svet je tu pomerne spletitý a komplikovaný, a teda aj pre čitateľa pomerne náročný (podobne aj vysvetlenia v texte). Chcelo by to rozsah aspoň novely, ak nie románu, kde by bol autorke poskytnutý väčší priestor na zrozumiteľnejšie rozohratie jej bohatej fantázie bez hraníc. 8/10.
Novela:
Neoplazmóza (Kamila Minaříková): Mne zatiaľ neznáma autorka napísala pomerne kvalitnú fantasy novelu z takmer medicínskeho prostredia. Témou je rakovina kosti a metastázy, ktoré vznikajú liečiteľským procesom vitalizmu. Trošku mi prekážali dubohlavé a pomerne nelogické reakcie inak inteligentného hlavného hrdinu na svoju malú nadanú vnučku. Ale inak kvalitná vec. 8 – 9/10.
Podrobnosti o knihe:
- Vydavateľstvo: Cena Karla Čapka
- Počet strán: 356
- Väzba: brožovaná
- Jazyk: český
- ISBN: 978-80-85845-87-7
- Rok vydania: 2018
Zhrnutie
Mikropoviedky len priemerné, ale možno som sa namlsal na tohtoročnom Kočase, kde aj krátke texty mali dosť lepšiu kvalitu (pre mňa) ako tieto v Mlokovi. Gro krátkych poviedok bolo jednoznačne kvalitnejšie ako ich mikrosestry. Podobne to platí aj pre poviedky a novelu. Ak by bol výber mikropoviedok a jednej krátkej poviedky lepší, Mlok by si zaslúžil aj 9/10, takto je to na hrane 8 bodov.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.