Patrick Prugne: Děti z Montmartru

Měl jsem kouzelnou tužku. Díky ní jsem se mohl stát velkým kreslířem nebo velkým spisovatelem. Dnes nejsem ani jedním z nich. Přesto vám budu za zpěvu svého modrého inkoustu vyprávět jeden krásný příběh. Příběh, který se odehrál jedného léta velmi dávno na kopci Montmartre.

1905, Montmartre, niekoľko rokov po kultovom, extravagantnom muzikáli Baza Luhrmanna z roku 2001 s Nicole Kidman a Ewanom McGregorom v titulných úlohách Moulin Rouge. Nič však v skutočnosti nemôže byť viac v rozpore so slávnym „šteklivým“ kabaretom, než zvyšok štvrte.

V ostrom kontraste s užívajúcou si bohémou stoja obyčajné domy chudobných ľudí, snažiacich sa „nejako“ prežiť každý boží deň. Pretĺcť sa životom. Bývajú v nich rodičia a ich deti. Tie sa združujú do skupiniek páchajúcich tu väčšie, tam menšie huncútstva. Toto je príbeh jednej z nich. Partie chlapčenskej, ak teda nerátame krásnu a vyspelú Manon (ktorej zmysel v skupine sa ukáže až na konci a je to, nuž, zmysel do značnej miery sexi).

K tejto skupinke sa pridáva (pseudo)unesený rovesník z lepšej rodiny, Jean. Matka ani poriadne nevie, že ho má, otec v ňom vidí slabocha a babička, keď ešte žila, preňho nemala žiadne vľúdne slovo (zato plnú náruč faciek áno). Nečudo, že Jeanovi sa prakticky okamžite zapáči byť uneseným (kvôli výkupnému, čo však nakoniec vypáli vcelku absurdným spôsobom) a nakoniec sa stane priateľom chudobných a nezbedných detí, ktoré mu pôvodne chceli odrezať prst (alebo čo) a poslať to bohatému otcovi, aby mal lepšiu motiváciu zaplatiť výkupné.

Francúzsky komiks z roku 2014 Děti z Montmartru je výnimočný. V českej mutácii ho v roku 2018 vydalo nakladateľstvo Josef Vybíral. Konkrétne ako prvý titul v rámci edície ERB, zameranej na súčasný frankofónny komiks. Toto vydavateľstvo ma ako komiksového fanúšika začína v posledných mesiacoch zaujímať čoraz viac, viď napr. komiksy Josefa Blažeka (stínadlovská trilógia a Pět neděl v baloně) alebo Goro, ochránce makaků (ktorý kedysi vychádzal na pokračovanie v kultovom komiksovom magazíne Kometa).

Komiks sa v pôvodnom znení volá Poulbots, čo možno znie čudne a komplikovane, ale v skutočnosti ide o presnejší a výstižnejší názov, než české Děti z Montmartru. Poulbot je dobové pomenovanie pre montmartrské deti. Je to synonymum pre typické deti z tohto miesta, ktoré by sa dali charakterizovať ako deti divoké, drzé a v neposlednom rade vynaliezavé. Chudobní a nezbední rošťáci, brázdiaci ulice v roztrhanom oblečení. Poznajú svoju milovanú rodnú štvrť ako vlastné dlane a je lepšie si s nimi nezačínať. Pomenovanie dostali po Francisqueovi Poulbotovi (1879 – 1946), známom kresličovi, ktorý si zamiloval Montmartre a jeho špecifickú atmosféru a svojráznych obyvateľov. Vrátane detí. Francisque Poulbot v tomto komikse dokonca dojemne vystupuje.

Děti z Montmartru sú nostalgická pecka. Je to príbeh rozprávaný z pohľadu dospelého muža, smutne a bolestivo spomínajúceho na svoje detstvo, ktoré bolo nie vždy krásne, ale určite bolo poetické a plné nezabudnuteľných momentov. Do tohto báječne nostalgického hávu je ladená nielen obálka, ale aj finálny epilóg, keď autor, resp. hlavný hrdina začne nebezpečne uťahovať slučku okolo slzných kanálikov čitateľa.

Napriek tomu, že sú tu na každodennom poriadku bieda, nedostatok jedla, nízka životná úroveň či domáce násilie, autor sa okolo týchto závažných sociálnych a iných motívov len jemne obtiera, halí to celé do oparu zahmlených detských spomienok, ktoré mnohé vtedy tragické veci romantizujú, prikrášľujú. Čo je zaujímavý prístup. Napokon, nepraktizuje ho väčšina z nás? Každému sa predsa zdá, že kedysi bolo lepšie (bez ohľadu na to, či je to pravda alebo milosrdné klamstvo).

Nedá mi nespomenúť pozoruhodnú vizuálnu podobu, akú Josef Vybíral tomuto výnimočnému dielku dal. Ku komiksom všeobecne výrazná vizuálna stránka, samozrejme, patrí (hoci sú aj také, ktorá stoja za starú belu). V tomto prípade ale skutočne ide o výbornú vec. Prvé, čo zaujme a strhne pozornosť, je ambiciózny formát. Toto nie je bežná veľkosť, ale luxusné rozmery 225 x 315 mm a navyše s fajnovým tvrdým obalom.

Veľké rozmery komiksov v našich zemepisných polohách nie sú príliš typické. Držať niečo také v ruke je ozaj zážitok, ale rovnako unikátna je aj nádherná kresba. Tá sa hrá s detailmi a jednotlivým kompozíciou panelov. Určite dávam palec hore aj za obal. Titulná strana síce vyzerá skromne, ale v skutočnosti práve v tom je jej sila. Dokonale vystihuje poetiku Montmartru na začiatku 20. storočia. Poetiku prenádhernú, ale zároveň drsnú a tragickú, pretože mnohé veci sa navždy končia a iné, úplne nové a odlišné, sa začínajú. Je to koniec istej doby, istej éry a aj istej časti detstva našich hrdinov, po ktorom už nikdy nebude nič také, aké bolo predtým. A to ani nechcite vedieť, ako si tu chlapci zapaľovali cigarety, keď fúkalo, a ak náhodou bolo poruke dievča so sukňou. A čo z nich urobila vojna, ktorá onedlho vtrhla do Európy.

Súčasťou komiksu sú bonusy, ako sú rôzne skice, ale i krátky Poulbotov životopis. Najviac zaujme hŕstka (škoda, že ich nebolo viac) dobových čierno-bielych fotiek nielen Montmartru, ale i samotného Poulbota. Prirodzene, s „jeho“ deťmi. Dýcha z toho hrozne smutná nálada. Je to krásne a strašne smutné zároveň. Trhá to srdce svojou obyčajnosťou, tým, že je v tom kus z nás a z ľudí, ktorí patrili do nášho života a ktorí už nie sú medzi živými.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Josef Vybíral. 

Základné informácie o komikse:

  • Vydavateľstvo: Nakladatelství Josef Vybíral
  • Počet strán: 64
  • Väzba: pevná väzba
  • Rozmer: 233 x 323 mm
  • Jazyk: český jazyk
  • Rok vydania: 2018
  • ISBN: 9788088098324

(zdroj obrázkov: crew.cz)

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Ivan "tron" Kučera

Autor knihy Obchádza nás temnota. Životné krédo: Noc býva najtemnejšia pred úsvitom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
15 × 17 =