Prečo smrtka nenosí kosu, ale naopak, Kosec smrť

Tento článok už dlhšie sľubujem a nerada ostávam dlžná. Niežeby sa mi nechcelo rozpísať o jednej zo svojich prvých akvizícií (rozumej: titulov, čo vydavateľstvo kúpilo na základe môjho výberu, resp. odporúčania). Nie som si istá, ako šéf nesmelé návrhy poníma, tak zatiaľ takto neisto a jednoznačne skromne.

V každom prípade mi v novom roku s presunom na young adult beletriu pribudla milá povinnosť. Pozitívnejšie vyladený editor by to nazval právom. A teda že mám vyberať YA tituly, zostavovať edičný plán – na rozdiel od predošlého fungovania, keď mi na stole pristávali knihy, ktoré treba spraviť. Vtedy a vtedy. Tu a teraz… priznávam, že tip na The Scythe od Neala Shustermana prišiel od kolegu z obchodného oddelenia. Ostrieľaný knihomoľ, ktorý mi stále radí či podsúva tituly, čo sa napr. dobre predávajú v angličtine. No najmä, Milan má taký špeci dar, že vie človeku „ušiť“ knihu na mieru. Pozrie sa na vás a odporučí vám presne to, čo ste už dávno mali čítať. Okrem toho má prehľad ako málokto. Občas, keď mi niečo odporúča, len trápne prikyvujem, že jasné, o tom som už počula (leda tak vo sne)…

Takže kolega má prsty v tom, že sa mi do rúk dostal rukopis Žatvy smrti. To bude názov série (orig. Arc of a Scythe). Hlavne preto, aby sme odradili všetkých, čo dychtia po voľnom pokračovaní Dobrodružstiev pri obžinkoch. Ako inak. Lebo kosec. Alebo prvý diel a súčasne označenie pre toho, kto žne život, seje smrť. Talentovaný a vcelku kruto nekompromisný pán Shusterman totiž onen akt usmrtenia nazýva „gleaning“ a tí, čo sú poverení ho vykonať, sú „Scythes“, Kosci. V knihe sa to celkom konkrétne prirovnáva k žatve, teda zberu obilia – tu ľudských životov. Vo svete, kde už ľudia neumierajú na starobu, chorobu či iné trápenia, treba skrátka žať, populáciu regulovať.

Povolanými na to sú práve kosci. Osoby privilegované a zároveň žijúce na okraji spoločnosti, v relatívnom nadbytku, no súčasne v nekonečnej osamelosti. Veľmi podobné osudu kata (zas myslím na knihu, čo mi otriasla detstvom: Paměti katovské rodiny Mydlářů).

Hmm, som rada, že som už toľkokrát použila onen terminus technicus, kosec, a páči sa mi to sekáčske K, S aj C. Lebo toto nám pridalo vrásky na čele. Ako ich nazvať. Vzhľadom na to, že slovenčina galantne ohýba tvary pred rodovými rozdielmi. Konkrétne, v knihe v tejto úlohe vystupujú muži aj ženy, slovo kosec často prichádza spolu s krstným menom i priezviskom. Takže sme sa s prekladateľkou trošku vytrápili. Skúšali prechyľovať všemožne. A teda nielen s ňou. Od kolegov cez komunitu na FB (pozdravujem Fantastiku na Slovensku a vo svete) sme dumali, ako to rozlúsknuť. V Česku zvolili celkom unisex znejúcu Smrtku. Chceli sme sa však držať filozofie knihy (táto YA kniha je fakt tak trochu filozofická), a teda že koscov nevolajú pravým menom a volia radšej eufemizmus, keďže ide o nevyhnutné zlo.

 

Navždy budem s láskou spomínať na všetky tie Kosačky, Kosičky, Kosatky… atď. Po dlhom zvažovaní a aj vzhľadom na všetky návrhy sme sa rozhodli pre kosca. Tváriaceho sa rodovo neutrálne. Ako titul (jeho ctihodnosť, Kosec Alžbetka Zubatá atď.). Snáď to bude fungovať.

Teraz však ešte rozmýšľame nad jedným slovom, čo sa objavuje v prvom diele trilógie. A to „publicar“. Šikovná slovná hračka označujúca voľne použiteľné autá, ktoré môžu obyvatelia dystopického sveta Kosca využívať podľa ľubovôle. Autá jazdia bez šoféra, sú to akési samochody. Kľúčové je, že sú verejne prístupné. Či ako to povedať. A tak ďalej zvažujeme možnosti, čas sa kráti, kniha má byť v novembri vonku, takže čo nevidieť sme vo fáze redigovania, dolaďovania. A tu je každá rada drahá…

No dobre – skrátka, sem s návrhmi! Ak ste sa dočítali až na koniec článku, v skutočnosti ide o súťaž. Navrhnite do komentárov na Facebooku alebo Instagrame preklad pre „publicar“ a možno práve vám sa ujde výtlačok Kosca. Namôjdušu…

… je to celkom iný pocit, keď ste knihu na vydanie sami vybrali. Cítim zodpovednosť. Trochu trápne dojatie (ešte ani neuzrela svetlo regálov, chudina kniha, a už si k nej vytváram rodičovské puto) a mierne napätie. Ale za svojou voľbou si stojím. Hádam nebudú padať hlavy. Teda nehádam, budú, no. Neobíde sa to bez krvavej žatvy. Ale na tieto konkrétne knižné žne sa teším. Skoro tak ako na vinobranie.

Súťaž ukončená. Finálnou verziou prekladu slova publicar sa stáva omnimobil. Výhercovia sú nakoniec dvaja: Michal Fealiath Gendiar a Joja Pevčíková. Gratulujeme!

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Dana Brezňanová

Bývalá knihomoľka a po konvertovaní praktizujúca členka vydavateľskej praxe (ergo čítaš, čo vládzeš). Posledné dva roky pôsobí ako editorka v Slovarte, vydavateľstve najlepších kníh, kde pomáha privádzať na svet tie naj young adult tituly. Keď práve stíha, tak sa teší, že vďaka dream džobu žije svoj sen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
18 + 8 =