Stowaway – Štvrté koleso na trojkolke

Trojica špeciálne trénovaných astronautov sa vydáva na misiu na Mars. Ich vesmírna loď bola pôvodne navrhovaná pre dvojčlennú posádku, ale stačilo pár kompromisov a začala sa využívať posádka trojčlenná. Všetko je naplánované a prepočítané a akákoľvek odchýlka môže znamenať katastrofu. Ak sa v istom momente na palube objaví ďalší pasažier, je to viac ako len odchýlka.

Loď je už príliš ďaleko na to, aby sa vrátila na Zem a zároveň má pred sebou príliš dlhú cestu na to, aby mala posádka dostatok zásob, najmä kyslíka. Okamžite sa tak začína boj o prežitie a možných scenárov nie je vôbec veľa. Naskytajú sa aj také, ktoré budú musieť zbúrať isté morálne mantinely.

Minimalizmus v príbehu sa krásne odzrkadľuje aj v spracovaní. Herecké obsadenie sa skladá iba zo štyroch hercov – Anna Kendrick, Daniel Dae Kim, Shamier Anderson a Toni Collette. Nevidíme teda žiadne mravenisko figurantov, ktoré by sa snažilo vyriešiť problémy „tých hore“. To ale neznamená, že tam nie sú. Divák nepotrebuje vidieť ustarané výrazy a horlivé porady na to, aby si uvedomil, že situácia je naozaj vážna. Za skvelé považujem aj to, že divák z komunikácie so Zemou počuje len stranu na vesmírnej lodi. Opäť to nevadí, lebo na výrazoch kapitánky lode jasne vidíme, aké scenáre a morálne dilemy sa práve preberajú.

Vnútorný boj jednotlivých pasažierov je sféra, v ktorej film trochu zlyháva. Ak sa totiž rozhoduje o životoch posádky a živote jednotlivca, čakal by som o niečo vybičovanejšie emócie. Áno, bol tu síce plač, pár hádok a statické zábery na zúfalé výrazy, avšak bolo toho málo. Chýbal mi tam ten primárny sebecký pud sebazáchovy, ktorý by do hláv pasažierov vkladal nelogické rozhodnutia, radikálne argumenty a istú dávku agresivity. Chladná profesionálna kalkulácia po menšom emočnom kolotoči je málo uveriteľná. Bolo to jednoducho málo živočíšne a pudové.

V tomto duchu aj záver vyzerá trochu prvoplánový a okrem hrdinstva a chladného prepočtu možností, z neho nie je cítiť nič navyše. A to je škoda. Stowaway mal potenciál vytvoriť dusno a prísť so záverom, po ktorom by to divákom v hlave šrotovalo ešte dlho po záverečných titulkoch. Takto dostávame koniec, po ktorom si mozog povie „okej“ a na túto vesmírnu etudu sa rýchlo zabudne.

Film Stowaway pracuje s veľmi jednoduchým konceptom, keď skrátka nevychádzajú základné prepočty. Režisér Joe Penna natočil po Arctic (2018) ďalší chladný „survival“ z nehostinného prostredia, avšak ten „survival“ element trochu zanedbal. Film má krásnu kameru a množstvo neuveriteľne podmanivých záberov, takže esteticky funguje. Ak máte chuť na pomalé a dusné sci-fi, môžete to skúsiť. Netreba ale čakať nič zásadné a emočne zničujúce.