Symmetry #1 – Recenzia

Keď sa stala umelá inteligencia všadeprítomnou, ľudstvo stálo pred zásadnou voľbou. Buď pokračovať v nekonečnom kruhu násilia a chaosu, alebo urobiť naozajstnú zmenu. Ambície, diverzita, kreativita boli eliminované pre vyššie dobro. Spoločnosť bola vytvorená na štyroch pilieroch: komunita, mier, harmónia a rovnosť. Bol vytvorený centrálny „systém pre dlhovekosť“ a každý človek sa s ním prepojil prostredníctvom svojho personálneho A.I.  Ľudia už nemuseli pracovať. Všetku prácu za nich prebrali roboty. Ľudstvo tak začalo žiť v dokonalom sne. Ale dokonalé sny neexistujú. Vždy sa nájde niečo, čo ich pokazí.

Od prvých stránok sledujeme príbeh Matthewa, ktorý nám je predstavený prakticky od narodenia. Vďaka nemu spoznávame spoločnosť, v ktorej sa dieťa hneď po narodení pripája na centrálny systém. Spoločnosť, v ktorej sú deti odobraté rodičom, aby absolvovali centrálnu výchovu a aby si neskôr sami vybrali svoje meno a pohlavie. Nechcem tu rozpisovať všetky atribúty rastu a vývinu jedinca, lebo by som tak obral potencionálneho čitateľa o tú fascináciu svetom, ktorý nám je predstavovaný. Štyri piliere, ktoré som spomenul v úvode, sú tu dotiahnuté až do absurdných rozmerov a v mnohých prípadoch som neveriacky krútil hlavou. Avšak v rámci cieľa, ktorý si novodobá spoločnosť dala, boli niektoré postupy logické. Respektíve, autorom sa podarilo ich predstaviť natoľko dobre, že človek pochopil ich význam a určenie.

Skvelé, z pohľadu využitia, sa mi zdalo prepojenie s centrálnym systémom. Každý človek mal totiž vo svojej hlave „hlas“ svojho personálneho A.I., ktorý s ním neustále konzultuje akékoľvek životné situácie. A nedokáže len to. Dohodne vám dovolenku alebo vám zarezervuje čas na nejakej atrakcii. Je to skrátka neustále prítomný hlas, ktorý dokáže vyriešiť všetko a človek tak nemusí poriadne ani pohnúť prstom. My síce sledujeme iba komunikáciu medzi Matthewom a jeho „hlasom“, ale na pochopenie systému to úplne stačí.

Keby však išlo všetko presne podľa plánu, asi by to bohvieaký komiks nebol. Do diania vstúpi všemocná matka príroda a zásadne zamieša v dokonalej spoločnosti kartami. Obyvatelia dokonalého sveta sú tak prvýkrát konfrontovaní s deštrukciou, zranením, ale aj smrťou. Tento moment bol z celého čísla asi najsilnejší. Celý čas sa totiž dostávame do stavu, keď si predstavujeme fakt, že obyčajný človek je bytostne závislý od systému a následne, behom pár stránok, systém padne. A prvé čo vás napadne je, čo budú hrdinovia robiť v reálnom svete. Ako budú reagovať na svet mimo „matrix“.

Sériu Symmetry začalo minulý týždeň vydávať vydavateľstvo Image. Píše ju veterán Matt Hawkins, ktorý má za sebou prácu na tituloch ako Think Tank, Necromancer, VICE alebo Lady Pendragon. Kreslí ju Raffaele Ienco, ktorý okrem Image spolupracoval aj s Marvel Comics. Čo sa týka scenára, je asi jasné, že som bol nadšený, čo sa týka kresby, až také jednoznačné to nie je. Netvrdím, že je zlá, ale je nutné si na ňu zvyknúť. Obyčajne mi tento štýl príliš nesedí, ale príbeh ma strhol natoľko, že mi vôbec nevadila.

Celkovo ma táto séria veľmi príjemne prekvapila a ak máte radi futuristické sci-fi vízie dokonalej spoločnosti, v ktorých nie je všetko s kostolným poriadkom, bude sa vám Symmetry určite páčiť.

(zdroj: comicbookresources.com)

Drackula

Beneath this mask there is more than flesh. Beneath this mask there is an idea, Mr. Creedy, and ideas are bulletproof. (V for Vendetta)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
16 × 27 =