Teror na Terrore

V polovici 18. storočia vyrazili z prístavu dve anglické lode – Erebus a Terror. Prvej velí postarší, uznávaný a konzervatívny kapitán John Franklin (Ciarán Hinds – Dumbledoreov brat z poslednej potterovky), druhej podceňovaný, ale talentovaný, rozvážny, múdry a statočný Crozier (Jared Harris, syn Richarda Harrisa, pôvodného Dumbledorea z jednotky a dvojky). Dve lode, dve autority v kapitánskych kajutách a viac ako stovka námorníkov. Majú za úlohu nájsť severozápadnú cestu do Číny a Indie pre lepší rozkvet ekonomiky, obchodu. Čoskoro však lode uviaznu v kraji večného mrazu a snehu. Leto je tu také studené, že ak by ste von vyhnali čivavu, vrátil by sa vám domov štekajúci cencúľ. Zdá sa, že dostať sa z neľútostivého ľadového zovretia bude prakticky nemožné. Námorníci sú čoraz nervóznejší. A hladnejší. A potom je tu tá vec. Vec na ľade. Začne ich po jednom zabíjať. Ale ako to už v živote chodí, najbeštiálnejšie veci páchajú ľudia.

Zo Stephena Kinga sa donekonečna žiť nedá, a tak dlhodobo pátram po novej a sviežej hororovej krvi. K Danovi Simmonsovi, o ktorého literárnej práci sa pochvalne vyjadril aj sám majster King, som sa dostal len pomerne nedávno. Siahol som rovno po jeho masívnom, cca 650-stranovom románe Terror, ktorý vyšiel aj v češtine. Keďže mi autorov štýl sadol, kúpil som si následne i Temné leto, ktoré v mnohom pripomína Kingovo legendárne To, ale mne sa páčilo viacej, prepáčte za rúhanie. Ale späť k Terroru.

Terror. Názov ako stvorený pre horor. A ono to aj horor je. Teoreticky. V skutočnosti je však Terror názov lode. Nepýtajte sa ma, komu napadlo loď pomenovať takto. Už „Loď krvavého vrieskania umierajúcich námorníkov“ by znela romantickejšie. Simmonsov román však čistokrvný horor nie je. Obsahuje veľa nadprirodzených, mysterióznych prvkov, to bez debaty. No čím menej mystického sa na jeho stránkach odohráva, tým je to pôsobivejšie, mrazivejšie, bezvýchodiskovejšie a lepšie. Je to čudné, lebo kým som sa pred čítaním najviac tešil práve na hororové pasáže, po dočítaní som musel skonštatovať, že tie ma nakoniec bavili zo všetkého najmenej.

Najdesivejšie veci stvára človek. Keď je vystrašený a zúfalý. Keď sa nachádza v panike. Keď stojí na pokraji nervového zrútenia. Keď je sám uprostred ničoho a tuší, že to neprežije. Keď opadne kázeň a morálka a nekompromisne ich nahradí neúcta voči autoritám. Rebelantstvo síce v živote za istých okolností môže byť super, ale určite nie na lodi. V tomto špecifickom, uzavretom prostredí musia byť dodržiavané pravidlá, aby sa v námorníkoch neprebudilo zviera. Vlastne niečo oveľa horšie než zviera, pretože väčšina zvierat by nikdy nebola schopná spáchať také ukrutnosti ako dietky božie.

Stredobodom ľudského hyenizmu je tak v knihe, ako aj v seriálovom spracovaní postava psychopatického maniaka Hickeyho. Vďaka presvedčivému a naturalisticky živočíšnemu výkonu Adama Nagaitisa (cvikač lístkov v neesonovke Muž vo vlaku) môžeme o tejto postave hovoriť ako o jednej z najodpornejších kreatúr televíznej obrazovky za rok 2018.

Na obrazovky sa 10-dielny seriál doplavil na jar 2018. Kniha sa dočkala takého dôstojného spracovania, aké si zaslúžila. Nie síce vyslovene slávne, ale bez debaty kvalitné herecké obsadenie, k tomu autor knižnej predlohy podieľajúci sa na výrobe, prítomnosť na palube hlásil i David Kajganich (majúci na konte minuloročný úspešný scenáristický zárez v podobe kingovky To) a na pozícii producenta Ridley Scott, tvorca kultových klasík Votrelec a Blade Runner. Niektorí tvrdia, že Ridleyho posledné režisérske práce za veľa nestoja, ale ja som bol spokojný tak s Prometheom, ako aj s Covenantom. Čiže som nemal čo riešiť a tešil som sa na to, čo sa stane, ak sa čelne zrazia dvaja vizionári – jeden knižný, druhý filmový. Dobrou správou je, že sa stanú veľké veci. Zlou, že… no, ehm, vlastne zlou správou nie je nič. Tento seriál sa totiž vydaril. Ak máte radi temné, dospelácke a drsné látky, určite musíte čím skôr na palubu Terroru naskočiť, lebo odpláva a vám potom neostane nič iné, len plakať a cucať jahodový džús v prístave, v ktorom okrem vás nikto nie je.

Veľmi pôsobivá je  vystupňovaná atmosféra. Od prvých úmrtí, ktoré sa ešte dajú zniesť, až po smrť dôležitých členov posádky, bez ktorých sa celý systém začína pomaly, ale o to istejšie rozpadávať. Každodenný ruch viac ako stovky námorníkov postupne utícha, mení sa na ťaživé ticho, ustavičnú nervozitu a paranoické obzeranie sa ponad plece. Za každých okolností upravených, oholených, vzorovo oblečených a slušne sa vyjadrujúcich dôstojníkov (lebo disciplína musí byť, medzi pokojom a krvavou vzburou býva niekedy iba tenká hranica) ubúda.

Základ je podľa skutočných udalostí. Franklin a Crozier skutočne velili lodiam Erebus a Terror. Po lodiach sa zľahol ľad a až v rokoch 2014 a 2016 sa našli vraky. Existujú špekulácie, dohady, verzie a teórie o tom, čo sa stalo. Každopádne to zjavne nebolo nič pekné, keďže sa nikto nevrátil. Má sa za to, že šlo o brutálnu a smrtiacu kombináciu nemilosrdného ľadu, mimoriadne zlých rozhodnutí na strane veliteľstva, nič neodpúšťajúcej prírody, kosti lámajúcej a krv v žilách mraziacej zimy, desivých chorôb a našli sa dokonca dôkazy po kanibalizme. Lode síce boli na dlhodobý pobyt v ľade pripravené, boli vybavené mohutnými zásobami konzerv, lenže podstatná časť z nich bola pokazená.

Zo začiatku všetko klapalo. A to i v momentoch, keď lode uviazli v ľade. Posádky oboch lodí boli skúsené. Kapitáni špičkoví profesionáli, ktorým chrbát kryl široký zástup skúsených dôstojníkov. Prítomní boli aj vycvičení, dobre ozbrojení vojaci. Všetko muži, ktorí neboli zvyknutí prepadať hystérii, kriku, nervozite. Hneď ako sa objavil problém, postavili sa mu čelom a snažili sa ho vyriešiť čo najskôr, bez zbytočného dramatizovania.

Problém bol v tom, že postupne prúserov pribúdalo. „Obyčajná“ posádka začala byť čoraz nervóznejšia. Hladnejšia. Zúfalejšia. A nič nie je horšie ako zúfalá posádka. Zúfalá posádka uväznená na celé mesiace v podpalubí. Vonku nič nie je. Len smrť, ľad a chlad.

Kasting je super, rovnako tak práca s postavami. Tvorcovia sa rovnakou mierou venujú „vznešenejšej“ časti lodí (kapitáni, dôstojníci, doktori) ako radovým námorníkom. Kapitán Franklin (ktorému nikto nepovie inak, než sir John) je zjavne skúsený a múdry muž. Pre mnohých chlapov predstavuje otca. V živote toho veľa zažil a prežil. Bol na mnohých nehostinných miestach planéty. Dobre vie, že nervozita nikomu neprospeje. Žije však tak trochu mimo realitu. Nie príliš. Iba trošku. Lenže niekedy trošku stačí na to, aby bolo zamiesené na katastrofu.

Sir John si uvedomuje riziká a nebezpečenstvá, zároveň ale žije v bubline. Za každú cenu sa chce presláviť. Nechce ísť cez mŕtvoly, na strane druhej to berie tak, že všetci sú tu dobrovoľne a ak niekto umrie, nuž, riziko povolania, čo sa dá robiť, patrí to k tomu. Aby sa dostal do učebníc dejepisu, je schopný prijímať i značne kontroverzné, rizikové rozhodnutia. Jeho malicherné, miestami až detsky tvrdohlavé správanie napácha veľké škody. Ego zničilo už mnohých mužov. Muži a ego, to je vždy zlá, nebezpečná kombinácia. No a na mieste, ako je toto, môže byť i smrteľnou.

Sirova pravá ruka Fitzjames (Tobias Menzies – Underworld: Krvavé vojny) mu visí na ústach. Uznáva ho viac ako Bibliu. Ani mu nenapadne rozmýšľať nad niektorými sirovými zvláštnymi rozhodnutiami. Je to predsa kapitán. A kapitán má vždy pravdu.

Je tu však ešte druhý kapitán. Kapitán Terroru Crozier. Terror od začiatku v misii plnil účel skôr „doplnkovej“ lode. Hlavnou bola loď Erebus. A ako bol Terror vedľajšou loďou, takým bol Crozier kapitánom. Crozier je výborná, prepracovaná postava. Pri čítaní som si ho predstavoval úplne inak, napriek tomu som s Jaredom Harrisom nemal problém. Takmer okamžite som si ho obľúbil. Možno príliš holduje alkoholu. Je ale vecný a keď niečo povie, oplatí sa počúvať. Od samého začiatku má na riešenie problémov úplne iný pohľad, ako sir John. Ak by to bolo na ňom, obe lode by sa do týchto malérov nikdy nedostali. Je obozretný, má rešpekt pred silou prírody a vie, že smrť sa neoplatí provokovať. Vie, že niekedy je lepšie zaradiť spiatočku než tvrdohlavo ísť dopredu – a naraziť. Na rozdiel od sira Johna neznáša slávu. Vie, že je nebezpečná.

Lenže v tejto výprave Crozier ťahá zo začiatku za kratšie lano. Až keď sa veci vymknú spod kontroly, začne sa naňho upriamovať viac očí. Ale už je neskoro. Postupne sa rozpadáva velenie, prirodzený rešpekt námorníkov voči kapitánom/dôstojníkom mizne a nezadržateľne, neopraviteľne sa narúša hierarchia na obidvoch lodiach.

Vyzdvihnúť musím výpravu. Jasné, všetko je subjektívne. Niektorým prekážalo statické prostredie, tak ale keď sa dej odohráva na lodi, veľa sa s tým vizuálne čarovať nedá. A napríklad mne sa to páčilo, bolo to správne klaustrofobické, dobové, nepríjemné a atmosférické. Pôsobivé. No a v druhej polke seriálu sa prostredie výrazne mení, čiže mne to ozaj po vizuálnej stránke nepripadalo biedne. Skôr naopak. Nekonečné biele pole, obloha splýva so zemou a vy neviete, na čo z toho sa práve pozeráte. Gigantické „lesy“ ľadových hranolov, cez ktoré je prakticky nemožné prejsť.

Seriál na obrazovku perfektne previedol kvalitné románové postavy. Crozier, sir John a Fitzjames tvoria chrbtovú kostru výpravy. Ich oponentom je psychopat Hickey. Ale zabúdať nesmieme ani na ostatné výrazné figúry, ako sú sympatický a ľudský doktor Goodsir (Paul Ready) alebo Crozierov verný parťák, vždy a všade veselý a optimistický pán Blanky (Ian Hart alias profesor Quirrell z prvej potterovky, čo všetci majú s tým Harrym???).

Hoci seriál pojednáva o mimoriadne krutých a surových veciach v čele s kanibalizmom, nakoniec je skôr smutný než explicitne krvavý. Niečo sa ale určite nájde a najmä ku koncu sa začne hrať s dosť drsnými kartami, ako sú rôzne ľudské telá nachádzajúce sa v značne škaredom stave.

Samotná obluda, o ktorej si niektorí ľudia, ktorí nečítali román a nevideli seriál, myslia, že o ňu ide v prvom rade, v skutočnosti nie je veľmi dôležitá a hoci spočiatku je dosť veľkým hýbateľom udalostí, postupne sa začína z ústredného diania sťahovať. Po vizuálnej stránke to síce nie je zrovna víťazstvo CGI, ale nejako extra tragicky by som to nevidel.

No dobre a teraz – kedy sa dočkáme seriálového spracovania Temného leta? Dvojnásobne po úspechu s To?

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.