Mnohí si pamätáme Sabrinu, mladú čarodejnicu z rovnomenného sitcomu z 90. rokov, ktorý sme sledovali po návrate zo školy. V skutočnosti má Sabrina oveľa bohatšiu minulosť. Prvýkrát sa objavila už v roku 1962 ako jedna z vedľajších postáv na stránkach Archie Comics. A práve vďaka (dosť otáznej) popularite seriálu Riverdale, ktorý je založený práve na spomínaných komiksoch o Archiem Andrewsovi a jeho kamošoch, sa Sabrina opäť dostala na netflixovské obrazovky vo vlastnom seriáli – The Chilling Adventures of Sabrina.
Sabrina je mladá poločarodejnica, ktorá sa snaží nájsť rovnováhu medzi každodennými tínedžerskými problémami a tajným životom čarodejnice. Do deja sa dostávame tesne pred Sabrininými šestnástymi narodeninami (samozrejme, na Halloween), ktoré sú pre čarodejnicu významné, pretože si bude musieť vybrať medzi svetom smrteľníkov alebo svetom čarov temnej cirkvi (Church of Night), do ktorej patria všetky čarodejnice a čarodejníci v meste. Vďaka tomu, že jej mama bola smrteľníčka, mohla doteraz navštevovať normálnu školu a viesť pomerne obyčajný život. No namiesto úžasnej narodeninovej párty čaká Sabrinu temný krst, keď sa má konečne stať plnohodnotnou čarodejnicou a uctievať Temného pána (samozrejme, že čarodejníci sú satanisti).
To všetko by si pre Sabrinu priali jej tety Hilda a Zelda, bratranec Ambrose, ba dokonca aj najvyšší kňaz otec Faustus Blackwood. No Sabrina má rada svoj doterajší život, kamošky Ros a Susie, svojho frajera Harveyho a miestnu strednú školu. Ak by sa pridala k lokálnemu satanistickému krúžku, znamenalo by to, že by žiadneho zo svojich priateľov už nikdy nemohla vidieť a čakalo by ju štúdium na Academy of Unseen Arts, kde sa vzdelávajú mladé čarodejnice a zaklínači.
Hoci to nemalo prekvapiť nikoho, prekvapilo – Sabrina sa rozhodla, že nevstúpi do cirkvi Temného pána. Pochopiteľne, samotnej Sabrine a jej tetám to spôsobilo nemalé komplikácie a nepohodlie. To však nebolo nič v porovnaní s tým, do akej šlamastiky dostane svojich blízkych v priebehu prvej série. Problémy sa často pokúša riešiť mágiou, hoci jej to tety, Ambrose a najvyšší kňaz opakovane zakazujú. No Sabrina, ako správny tínedžer, vždy verí, že všetko vie najlepšie. Ako sa ukáže – nevie. A to opakovane.
Od príbehu netreba očakávať príliš veľa – väčšina Sabrininých smrteľníckych problémov sa týka jej frajera. Tie môžu byť dosť otravné a niekedy priam pritiahnuté za vlasy. Intrigy v čarodejníckom svete sú oveľa zaujímavejšie – ide predsa o čary a mágiu. Ale ako sa neraz ukáže, svety smrteľníkov a čarodejníkov sú prepojené viac, než by sa obom stranám páčilo.
Najsilnejšími stránkami seriálu sú pre mňa atmosféra a postavy. Sabrina sama vraví, že Greendale je mesto, v ktorom je permanentne jeseň a Halloween, a má pravdu. Celým seriálom sa tiahne temná atmosféra, rána sú hmlisté a noci temné, chodby slabo osvetlené – a celkovo to vyzerá, akoby boli žiarovky a stropné svietidlá nedostatkovým tovarom. Sabrina býva v dome smútku, ktorý vyzerá ako miesto z hororu. Tety sú poriadne excentrické a dokonalé protiklady – Hilda je rozkošná a povoľná, Zelda zase prísna a rázna, no obe Sabrinu zbožňujú a chcú pre ňu len to najlepšie. Spolu s nimi býva aj Sabrinin bratranec Ambrose, ktorý má domáce väzenie. Dalo by sa povedať, že Ambrose v seriáli zastupuje hovoriaceho Salema zo sitcomu a poskytuje dôležité sarkastické komentáre, keďže tento kocúr (familiár) len mňaučí. Ostatné postavy sú buď vážne zaujímavé (Madam Madwell, otec Faustus), alebo otravné (Harvey). Sama Sabrina sa niekedy správa ako pripečená hus, ale ospravedlňuje ju jej tínedžerská pochabosť.
Stupídnosti však vyvažuje temnota satanistickej cirkvi, do ktorej Sabrina a jej tety patria. Čary a mágia sú omnoho temnejšie, než by ste od seriálu pre násťročných očakávali. Niekedy všetka tá krv pretečie cez pomyselný pohár uveriteľnosti a stráviteľnosti, ale to isté sa deje aj v línii tínedžerských útrap, takže sa to dá odpustiť. Ak ste ako ja vyrastali na Buffy, premožiteľke upírov, isto sa počas sledovania prichytíte pri nostalgickom spomínaní. (Porovnávať Sabrinu so skvostom ako Buffy sa ale neodvažujem).
Každopádne, pre mňa šlo o vysoko zábavný seriál, ktorý predstavoval skvelý kokteil absurdností – stredoškolské zápletky spolu s vyvolávaním mŕtvych, démonov, kanibalizmom a podobne. Prekvapivo to funguje veľmi dobre, keďže zo seriálu cítiť, že sa neberie príliš vážne – na rozdiel od jeho seriálovej dvojičky Riverdale, ktorý sa tváril až príliš seriózne.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.