The Haunting of Hill House

Ten príšerným, hrozný dom tam stál 100 rokov a pokojne tam ďalších 100 stáť môže. Legendárny Hill House, ďaleko od pomoci. Práve ho kúpila početná rodina Crainovcov: otec Hugh (Henry Thomas), mama Olivia (Carla Gugino) a ich deti Shirley, Theo, Steven a dvojičky Luke a Nell. Chcú ho zrekonštruovať, predať a zarobiť na ňom toľko prachov, aby sa v nich mohli do smrti kúpať. Akurát ich troška znervózňuje manželský pár Dudleyovcov. Tí sa z pozície správcov (kastelánov?) starajú o Hill House už celé roky a v dome sa zdržujú len počas denného svetla; keď sa začnú tiene predlžovať a krajina sa halí do rúška noci, odchádzajú z Hill House tak rýchlo, ako sa len dá.

Už čoskoro sa každý člen rodiny stane svedkom niečoho zvláštneho, tajuplného a ťažko vysvetliteľného. I najpragmatickejší a najrealistickejšie založení spomedzi nich sa skôr alebo neskôr budú musieť zmieriť s neúprosným faktom – že v rozľahlých a temných chodbách Hill House sa pohybuje niečo zlé, temné a zákerné. Nadprirodzené.

Dej nového amerického 10-dielneho seriálu z produkcie Netflixu sa odvíja v dvoch časových líniách. To dosť pripomína kingovku To, ktorého filmového spracovania sme sa tento rok dočkali (dvojka bude budúci rok). Možno práve jeho úspech tvorcov seriálu The Haunting of Hill House podnietil k tomu, že vyzerá tak, ako vyzerá. Seriál sa odohráva v minulosti, keď ešte obaja rodičia žili a keď boli deti malé, a potom skáče do budúcnosti (resp. súčasnosti), keď je jeden z rodičov dávno mŕtvy a z detí vyrástli, tu viac, tu menej (až vôbec) úspešní dospelí muži a ženy. Ako som povedal na začiatku odseku, tieto veci sú divákovi ukázané už v prvej epizóde.

Dosť dlho mi trvalo privyknúť si na striedanie času. Spočiatku mi to pripadalo náročné na pozornosť. Dokonca ma to otravovalo a rozčuľovalo. Hovoril som si, že by bolo lepšie, ak by sa tvorcovia rozhodli len pre jednu časovú linku. S pribúdajúcimi časťami som však postupne pochopil, o čo im išlo a prečo to zaplietli tak, ako to zaplietli.

Slávny román od Shirley Jackson vyšiel v češtine v roku 2015 vo vydavateľstve Argo pod názvom Dům na kopci. Čítal som ho, a hoci je pokladaný za pilier duchárskych literárnych príbehov, ktovieako ma nebavil. Atmosféra rozľahlého sídla so záhadnou minulosťou bola super, ale postavy ma iritovali a strašiace scény otravovali svojou zastaranosťou. Proste je to tak, zásluhy románu neberiem, to v žiadnom prípade, ale v dnešnej dobe je to na môj vkus príliš zastaraný typ čítania. Jedna z postáv, bisexuálka Theo, síce musela byť vo svojej dobe šokujúca, ale dnes sa píše rok 2018 a tieto veci nikomu normálnemu nevadia.

Literárna klasika sa v minulosti dočkala už dvoch sfilmovaní. Prvé sa odohralo v roku 1963. Výsledkom je dodnes vcelku podmanivý čierno-biely film s unikátnou atmosférou. Druhého spracovania sme sa dočkali o 36 rokov neskôr. Šlo o ambiciózne obsadený (Liam Neeson, Catherine Zeta-Jones, Owen Wilson, Lili Taylor), drahý a produkčne chránený (réžia Jan de Bont, produkcia Steven Spielberg) projekt, ktorý však o čo opantávajúcejšie a drahšie vyzeral po vizuálnej stránke, o to hlúpejší nakoniec bol. Raz darmo, prachy nie sú všetko.

Prejdime k zmenám seriál/kniha. To, že seriálové spracovanie je prenesené o niekoľko desaťročí neskôr, je v podstate len kozmetická (a vcelku logická a pochopiteľná) úprava. Zásadné sú iné veci. Jednak pridanie druhej časovej dejovej linky (čo v knihe ozaj nebolo) a taktiež postavy. V románe šlo o vedca, ktorý do prekliateho domu povolal rôznorodú skupinu ľudí, aby spoločne zistili, čo je pravdy na strašidelných poverách týkajúcich sa Hill Housu. V seriáli nič také nenájdete. V ňom ide o rodinu. Tvorcovia to vyriešili vcelku šikovne a elegantne aj čo sa mien týka – krstné mená zostali, ale priezviská sa pomenili, keďže v seriáli nevystupujú ľudia, ktorí sa predtým nepoznali, ale členovia jednej rodiny.

Uznanlivo potľapkať po pleci si zaslúži režisér a duchovný otec projektu, Mike Flanagan. Pokladám ho za jedného z najzaujímavejších nových a mladých hororových tvorcov, a to napriek tomu, že už nie je najnovší ani najmladší. Ja ho však stále vnímam ako čerstvú žánrovú krv. Na svojom konte má nekultové, ale zručné a veľmi dobré hororové zárezy, ako sú kingovka Geraldova hra, home invasion s hluchonemou hrdinkou čeliacou útoku šialeného magora v dome uprostred lesa Hush, Oculus, Zlo nikdy nespí s Thomasom Janeom a vydarený prequel k nevydarenému hororu Ouija. Najnovšie má v pláne voľné pokračovanie kultového Kingovho hororu The Shining, v ktorom sa bude venovať Dannymu – už dospelému synovi šialeného Jacka Torrancea (ktorého v legendárnom filmovom spracovaní Stanleyho Kubricka stvárnil Jack Nicholson). Dannyho si zahrá Ewan McGregor a dosť sa na to teším.

The Haunting of Hill House je samozrejme čistý horor. Nedá sa povedať, že by v tomto smere ponúkal inovatívne prístupy, prvky, revolučné riešenia. Napriek tomu sa v každej epizóde objaví niečo nepríjemné a zlovestné, takže určite to nie je žiadna hororová chudoba. Mike Flanagan v strašidelných scénach často pracuje s náznakmi, tieňmi, rýchlymi pohybmi za chrbtami postáv alebo takmer bez pohybu v tme stojacimi ľudskými siluetami postáv, ktoré tam nemajú čo robiť. Atmosféra je pomerne silná.

V prvých dieloch sú hororovejšie scény z minulosti (keď sme v zovretí Hill Housu) a nie tie zo súčasnosti (keď v Hill House nie sme). Zaujímavé je, že postupne začnú byť nepríjemné aj scény zo súčasnosti, pretože v nich síce nie sme v Hill House (až na pár výnimiek), ale je čoraz zjavnejšie, že dom je prítomný v dušiach rodiny aj dávno po odsťahovaní. Jeho zákerné pazúry sa po nich načahujú aj stovky kilometrov ďalej, nie je pred nimi úniku. To je pôsobivé. Vari to tak s našimi najväčšími strachmi, neistotami a traumami nebýva aj v reálnom živote?

Scenár nie je žiadny zázrak, ale našťastie toho veľa zachránila tak réžia, ako aj sústredení herci, ktorým sa postavy zjavne páčili a postupne tejto zvláštnej rodine začnete držať palce. Najmä v druhej polovici sú vzťahy skutočne poriadne prepracované, zaujímavé a také… čo ja viem… uveriteľné. Je to možno hlavne vďaka postave chybujúceho otca, ktorý v minulosti musel prijať isté kontroverzné rodinné rozhodnutia. Ich vinou, hoci to celé myslel dobre, sa odcudzil vlastným deťom a istým spôsobom ich poznačil na celý ich život. No vzhľadom na to, že my ako diváci vieme viac, ako deti, tak si ho vážime a sme na jeho strane, lebo si dokážeme predstaviť, aká obrovská obeta to z jeho strany musela byť. Obeta, akú by mnohí rodičia neboli schopní prijať.

Postava otca je akýmsi spojivom medzi jednotlivými časovými líniami, i postavami detí. Keďže sa medzi oboma dejovými líniami nachádza veľký časový odstup, rolu hrajú dvaja herci. Okrem spomínaného Henryho Thomasa je to ešte Timothy Hutton. Ďalej ma z postáv, resp. hercov zaujal správca Hill House pán Dudley (Robert Longstreet) a Theo v podaní Flanaganovej dvornej herečky Kate Siegel.

Je ale pravda, že občas sa rodinné vzťahy, traumy a iné problémy riešia pridlho a v príliš vysokom počte scén. Je to otravné a miestami to herci nedávajú, sú hysterickí za hranicou znesiteľnosti. Viď napr. megadlhý monológ zúfalej Theo na konci ôsmej epizódy. A niektoré epizódy sú dlhé, nudné a zbytočné. Orezať to o jednu dve časti a hneď by bol výsledok lepší.

Nechcem ale scenáristom krivdiť, pretože je pravdou, že občas prichádzajú s viacerými osviežujúcimi nápadmi, ktoré sú super. Mrazivé a riadne šokujúce odhalenie identity ženy s ohnutým krkom alebo to, že jedna postava síce zomrie, ale pravidelne sa objavuje ako predstava (alebo vari azda ako duch???) inej postavy.

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.