Filmová adaptácia knižného hitu Jozefa Kariku s názvom Trhlina bola pravdepodobne jednou z najočakávanejších noviniek slovenského filmového priemyslu za posledné roky. Vkladalo sa do nej mnoho nádejí, že by to konečne mohlo vyjsť a na Slovensku by mohla vzniknúť podarená žánrovka. Či sa to podarilo, to si povieme v tejto recenzii.
Spôsob, akým Trhlina vznikala, je pomerne neobvyklý. Na začiatku bola, samozrejme, Karikova kniha, ktorá mala byť spracovaná ako trojdielna miniséria pre televíziu JOJ. Tá by sa mala vysielať niekedy na jeseň 2019. A z tejto minisérie vznikla, zostrihaním o 20 – 30 minút, akási kinoverzia, ktorú môžete v dnešných dňoch vidieť po celej republike.
Pokiaľ Trhlinu nepoznáte, v skratke si ju predstavme. Mladý, nezamestnaný inžinier Igor sa počas brigády na stavbe dostane k dokumentom popisujúcim priebeh vyšetrení pacienta psychiatrickej liečebne. Tie ho zaujmú natoľko, že začne popisované udalosti skúmať podrobnejšie. Zistí, že v pohorí Tribeč, neďaleko Nitry, dochádza už roky k podozrivým zmiznutiam. Dá dokopy partiu ľudí a spolu idú zistiť, čo je na týchto povestiach pravdy. Tu sa pozastavím pri jednej z vecí, ktorú film oproti knihe stráca. Pri čítaní sme mali pod textom linky na všetky použité články, videá a podobne, ktoré sme si mohli dohľadať na internete, a teda pracovať s tým, že podstatná časť celej legendy je zakotvená v realite. Vo filme to tak, samozrejme, nie je, hlavný hrdina sa počas scény neotočí na publikum a neporadí im googliť použité materiály. To je ale škoda, nakoľko som presvedčený, že práve určitý pocit realizmu bol jedným z hlavných dôvodov obrovského úspechu knihy.
Okrem toho ale film príliš nezaostáva a ide o podarenú adaptáciu. Niečo málo sa pridalo (napríklad koniec je pozmenený a podľa mňa zvládnutý ešte lepšie ako v knihe), niektoré scény zasa zmizli, ale dostaneme viac-menej rovnaký príbeh. To ale znamená, že okrem toho dobrého sa do filmu dostali aj problémové pasáže. Konkrétne úvodná zhruba tretina, ktorá je veľmi pomalá, poskytuje len úvod do deja a v podstate sa v nej nič nedeje. Áno, je to dôležitá časť a áno, rovnaké to bolo aj v knihe, ale najmä pre človeka, ktorý ju už čítal a vie čo čakať, je to skutočne pomalé.
Takisto by som spomenul, že je vo filme viacero scén, ktoré jednoducho vyšumia dostratena. Čitateľovi knihy budú dávať zmysel, ale vo filme nie sú vôbec vysvetlené. Uvediem jeden príklad. Stretnutie s istým malým chlapcom počas pochodu Tribečom. Zatiaľ čo v knihe je vcelku polopatisticky naznačené, kto je a čo tam robí, vo filme sa proste len objaví, prehodí pár slov a zmizne. Už nikdy sa k nemu nikto ani slovkom nevráti. Niektorí ľudia, čo neprečítali knihu, si podľa mňa ani nevšimnú, že v tejto pasáži má byť niečo krajne zvláštne a znepokojivé. Trochu možno naznačí hudba, ale to je tak všetko. A takýchto scén je tam viacero. Neviem, či to spôsobilo to zostrihanie zo seriálovej do kinoverzie, či to bol režisérov zámer alebo niečo iné, ale tieto scény vôbec nepôsobili ucelene a mám podozrenie, že nečitateľ by sa dokázal vo filme stratiť.
V druhých dvoch tretinách pomaly začína prituhovať a to najmä vďaka výbornej kamere, hudbe a zvuku. Režisér dokáže zo záberov Tribeča vytvoriť skutočne hutnú a ťaživú atmosféru. Nie vyslovene strašidelnú, keďže Trhlina je skôr mysterióznym trilerom než hororom, ale intenzitu situácie cez plátno bez problémov vycítite. Prispievajú k tomu aj výkony hercov, ktorí pred kamerou pôsobia prirodzene a na moje veľké potešenie sa nekoná klasický syndróm slovenských hercov – prílišné prehrávanie. Ja rozumiem, že väčšina našich hercov sú divadelní herci a majú to tak vžité, ale oni by mali naopak chápať, že to, čo funguje v divadle, vyzerá vo filme (alebo v seriáli) úplne neprirodzene, až smiešne. Stávka na mladých hercov a neokukané tváre režisérovi vyšla a až na pár momentov predvádzajú výkon, ktorý pomenujem (pre nedostatok lepších termínov) ako filmový.
Pomáha aj scenár. Ďalšia dlhodobá slabina slovenských filmov. Používanie najprísnejšie spisovnej slovenčiny za každej situácie, slová o ktorých síce vieme, že existujú, ale nikdy sme niekoho nepočuli ich aj reálne použiť, ideálne bez nadávok a tak ďalej. Poznáme to. Opäť môžem s potešením konštatovať, že až na niekoľko výnimiek sa v Trhline nič takéto nekoná. Dialógy znejú pomerne autenticky a to celé prispieva k dobrému vyzneniu filmu. Nie je to dokonalé, ale je to dobré a je to veľký krok dopredu, na spomenutých defektoch treba ešte v budúcnosti slovenského filmu popracovať. Peter Bebjak je každopádne na správnej ceste.
V dobe písania recenzie už vieme, že premiérový víkend mala Trhlina najúspešnejší v dejinách slovenského filmu a zrejme je na dobrej ceste k vôbec najúspešnejšej snímke z našich končín. Ja si myslím, že zaslúžene. Problémy, ktorými naše filmy dlhodobo trpia, sa podarilo okresať na minimum a vznikol dobrý film. Čo viac, je to veľmi dobrá žánrovka, niečo podobné u nás doposiaľ nevzniklo. Chybám sa nevyhla, najmä čo sa týka celistvosti deja, ale v tomto prípade by som návštevu kina určite odporučil, keď už pre nič iné, tak aby ste v priamom prenose videli to najlepšie, čo náš film momentálne dokáže ponúknuť.
Zhrnutie
V podstate bez obáv môžem tvrdiť, že ide o najlepší slovenský žánrový film. Približuje sa k zahraničnej konkurencii a v niektorých oblastiach môže už teraz konkurovať. V iných sa zasa stále má čo učiť. Na slovenské pomery je to výnimočný kúsok, ktorý, dúfajme, nasmeruje našu kinematografiu k lepším zajtrajškom. Pre čitateľov je to zároveň uspokojivá adaptácia jednej z najúspešnejších kníh posledných rokov. Nie je bezchybná a určite nie je dokonalá. Ale je to to najlepšie, čo doma máme.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.