Site icon Multiverzum

Valhalla: Ríša bohov – Pekná rozprávka, ale s chybami

Jane Blake

Keďže som veľkým ,,fanúšikom“ (neviem, či je práve fanúšik to práve slovo) severskej mytológie, pri pohľade na prvé trailery na tento film som sa naň začala nesmierne tešiť. Predsa len, je z dánskej tvorby a kto má takúto tematiku spracovať lepšie samotní Severania?

Zvedavosť nepustila a už som si zašla do kina. Síce som to neoľutovala, ale nájdu sa veci, ktoré by sa boli dali urobiť aj lepšie.

O čo ale ide? Thor cestoval spolu s Lokim a zostúpil po Bifroste (dúhovom moste) do Stredozeme. Tu sa stretol so smrteľníkmi – chudobnými farmármi, ktorí poriadne nemali čo jesť. Preto Thor zabil jedného zo svojich ťažných capov, aby rodinu nasýtil kozím mäsom. Dovolil im zjesť, koľko len hrdlo ráčilo. Jedinou podmienkou bolo, že nesmú zlomiť žiadnu kosť. Lenže to by nemohol by prítomný Loki, však? Zradný boh pokúšal farmárovho syna Tjalfeho. Chlapec napokon kosť zlomil iba kvôli morku. A boh hromu sa nič nedozvedel, až kým na druhý deň ráno nad kosťami a kožou zvieraťa nezamával kladivom. Cap síce ožil, ale kvôli zlomenej kosti mal zranenú nohu. Nahnevaný boh preto po zistení, že na vine je chlapec, Tjalfeho zobral so sebou ako otroka. No netušil, že na voz mu naskočí aj jeho sestra Röskva, ktorá mala pre dej filmu oveľa väčší význam ako Tjalfe.

Už pri prvých záberoch s použitím CGI som sa potešila, lebo snáď ešte v žiadnom takýmto smerom ladenom filme som nevidela, že by Thorovmu príchodu predchádzala veľmi silná búrka, v ktorej sa zrazu na oblohe sformovala silueta postavy na voze ťahanom dvomi capmi. Konečne! Konečne bol Thor zobrazený tak, ako má byť. Teda, takmer. Keby som sa tu chcela doťahovať za každý detail, potom by podľa správnosti mal byť ryšavý, čo nebol, ale dá sa to odpustiť. Avšak to viem oželieť, keďže vysoko oceňujem, že tvorcovia dodržali fakt, jeho voz ťahali capi, v mytológii známe pod menami Tanngrisnir a Tanngnjóstr.

Pokiaľ ste aspoň trochu znalí germánskej mytológie okolo panteónu všeotca Ódina a ostatných bohov Asgardu, potom je tento film pre vás. Pravda, budete však musieť trošičku prižmúriť aspoň jedno oko, aby ste nebrali všetko tak kriticky ako ja. Áno, film je veľmi peknou rozprávkou. Režisér Fenar Ahmad sa krásne vyhral so starými príbehmi z Eddy, Gesta Danorum a iných písomností, kde sa spomínajú severské božské bytosti. No miestami to celkom nedotiahol. Osobne mi napríklad pri dúhovom moste veľmi chýbal strážca Heimdall. Keď si teda bohovia otvárali Bifrost iba tým, že naň stúpili, podľa čoho ich most nasmeroval tam, kam chceli ísť? A toto bola len jedna z trhlín príbehu, ktoré mi dosť prekážali.

Spoiler analýza film vs mýtus
Príbeh súrodencov Tjalfeho a Röskvi bol tiež vylíčený správne iba čiastočne. Podľa mýtu si Thor ako sluhov zobral oboch, dievča sa mu neinfiltrovalo do voza svojvoľne. A tiež sa nikde nepíše o tom, že by malo nejaké špeciálne schopnosti. Okej, beriem, tvorcovia museli vymyslieť originálny príbeh, nech to nie je len zlepenec starých legiend. No myslím si, že ho nezvolili práve najšťastnejšie. Smrteľné dieťa ako reinkarnovaná bohyňa? A že dokonca vedela zvládnuť vlka Fenrira, ktorého sa do určitej miery báli ešte aj samotní bohovia? Pri Röskve sa zviera menilo na krotké šteňa. Tu sa ponúka otázka, že keď malo dievča na vlka takýto vplyv, prečo to Týr, ktorý sa ho snažil chytiť, odkedy pretrhol reťaz (v mytológii nie, tam ho vypustil Loki, ak sa nemýlim), ktorou ho spútali, keď rástol a silnel príliš rýchlo, nevyužil? Nikde nepadla zmienka o tom, že by Fenrir bol Lokiho dieťaťom, namiesto toho ho vraj našiel v lese ako šteňa, čo je hlúposť.

No ale odbočila som, späť k Röskve a Fenrirovi. Bolo naozaj čudné, že ak Týrovi a ostatným bohom tak veľmi išlo o spútanie vlka na úteku, prečo nevyužili príležitosť chytiť ho, kým sa v jeho okolí nachádzalo dievča. To malo údajne mať moc spasiť všetkých bohov a predísť Ragnaroku, koncu sveta známom aj ako súmrak bohov. Fenrir bol vo filme najväčšou hrozbou preto, lebo mal spustiť Ragnarok tým, že zožerie slnko. Neviem ako vy, ale ja v súvislosti s Fenrirom v mytológii neviem o jeho chuti na slnko. Skôr rád pojedá niečo iné. Konkrétnejšie by si mal pochutnať na Ódinovi. Lenže tu mu prisúdili úlohu, ktorá sa v legendách týkala úplne iného vlka, a to Skolla. Skoll a Hati boli zodpovední za zhltnutie slnka a mesiaca pri príchode konca sveta. Respektíve, konečne mali dobehnúť slnečnú bohyňu Sol a jej brata mesačného boha Maniho, ktorí každý deň a noc jazdia po oblohe a ťahajú za sebou vozy so slnkom a mesiacom. Popritom Sol a Mani unikajú pred Skollom a Hatim. Ale s príchodom Ragnaroku ich oboch vlci dobehnú, aby na svet uvrhli temnotu. Toľko k Fenrirovmu hltaniu čohokoľvek.

Dokonca už samotný názov filmu bol v príbehu použitý zle. Nie, nie, nedomrvili to, že by Valhalla v mytológii neexistovala. Samozrejme, bola. No neviem o tom, že by práve táto sieň bola miestom, kde sa stretávali výlučne bohovia. Aspoň ja poznám Valhallu ako synonymum neba. V určitom zmysle slova. Tam mali sedieť mŕtvi hrdinovia, bojovníci, ktorých sem priniesli valkýry, aby pri príchode Ragnaroku pomáhali bojovať za záchranu sveta. Mala byť zdobená zlatom – zlaté štíty na strope atď. Pred bránami siene mal byť zlatý strom Glasir a ešte aj okolo nej malo žiť hneď niekoľko zvláštnych magických bytostí. Medzi inými napríklad jeleň Eikthyrnir spolu s kozou Heidrun, ktorí stoja na streche Valhally a požierajú strom Læraðr, pričom Heidrun ešte aj produkuje medovinu pre padlých hrdinov prichádzajúcich do Valhally, tzv. einherjarov. Tu sme, zrejme kvôli obmedznému rozpočtu diela, videli Valhallu ako akúsi tmavú jaskyňu, kde sedeli iba bohovia a prerokovávali všetko, čo bolo treba. Nebolo v nej žiadne zlato, žiadni einherjarovia, ba ešte aj bohov tu bolo veľmi málo na to, koľko ich je známych z mytológie. Okrem Ódina, Thora a Lokiho tu môžete za okrúhlym stolom vidieť Frigg (Ódinova manželka), Baldra (považovaný za najkrajšieho z bohov), Freyu (ktorá tu bola zobrazená ako štítonoska, čo je hlúposť, keďže s bojom mala toho spoločné pramálo; v prvom rade išlo o bohyňu plodnosti, krásy, sexu, lásky, zlata a až potom smrti a vojny) či Týra (boh vojny). A ako inak, na operadlách Ódinovho trónu vždy sedia jeho verné havrany Huginn a Muninn. Trhliny sa, samozrejme, našli aj inde, dokonca i pri interpretácii príbehov.

Napríklad, keď Thor prišiel do Utgardu k obrom. V prvom rade, najskôr som si myslela, že vidím trpaslíkov, keďže pri obroch by som čakala, že budú väčší. Dokonca aj bohov mohli urobiť ešte o niečo vyšších, ale dobre, to až tak neprekáža. Každopádne, opäť došlo k zmene príbehu. Thor síce prišiel k Utgard-Lokimu s Lokim, ale bez Tjalfeho, lebo toho už medzitým Utgard-Loki väznil. Podľa povesti však za ním mali prísť všetci traja spoločne. Každý z nich mal absolvovať skúšku (Tjalfe mal pretekať v behu s Utgard-Lokiho synom Hugim, čo bol ale v skutočnosti podvod a pretekal s myšlienkou, Loki sa mal pretekať v jedení, Thor mal piť a ešte robiť niekoľko ďalších úloh). Namiesto toho Tjalfe beh neabsolvoval a ani Loki nepretekal v jedení. Thor však pil z rohu Utgard-Lokiho, ktorý nebolo možné vypiť do dna (obsahoval vodu z oceánu – v povesti bol opačný koniec deravý a zastrčený do morskej vody, pre čo Thor s hladinou skoro nepohol a o čo áno, o to klesla hladina oceánu). Pri ďalšej skúške sa ale v povesti Thor nepretláčal s princeznou ako vo filme, namiesto toho mal zodvihnúť mačku Utgard-Lokiho. Nakoniec mal podľa legendy zápasiť s Utgard-Lokiho pestúnkou, ktorú mu podsunuli kvôli tomu, že bola stará a slabšia ako ostatní obri a Utgar-Loki nechcel, aby si Thor ublížil, keď zlyhal v predchádzajúcich skúškach, lebo obri boli väčší ako bohovia (čo vo filme tiež nedodržali). Vo filme namiesto boja so starou pestúnkou Utgard-Lokiho mal Thor bojovať s mamou Utgard-Lokiho, čo odmietol a radšej s ňou tancoval. To bola opäť zmena v legende, keďže v príbehu s ňou naozaj bojoval, ale prehral. No nezomrel ako vo filme, ani len dočasne. Legenda bola ešte rozsiahlejšia a niekoľko častí z nej bolo vo filme vynechaných, napríklad to, keď Thor s Lokim a Tjalfem zistili, že ich Utgard-Loki oklamal preludmi. Tjalfe v skutočnosti pretekal s myšlienkou, nie s obrím dieťaťom. Loki mal zápas v jedení s ohňom. Thor z bezodného rohu vypil z mora toľko, až spôsobil vznik prílivu a odlivu. Ani nepodvihol mačku Utgard-Lokiho, ale zemského hada Jormungandra a nakoniec nebojoval so starou obryňou, ale so starobou, teda s Elli.

Osobne mi miestami dosť prekážal český dabing, pretože poprekladali aj to, čo nebolo treba. Neviem o tom, že by sa niekde v severskej mytológii spomínala nejaká Stredozem, aspoň určite nie doslovne. Lenže v českom dabingu bola Zem, teda Midgard, zrazu Stredozem a neskutočne ma to iritovalo. Keď je to raz Midgard, nebude to predsa nikdy Stredozem. Nebavíme sa tu predsa o žiadnom Tolkienovom diele. Ale toto nemá s originálom nič spoločné, je to len môj problém s prekladom.

Každopádne, nech len nenadávam. Predsa som si našla na tomto diele aj niečo pozitívne. Keď nič iné, minimálne príroda tam bola nádherná. Ale čo z pekného prostredia, pokiaľ bol dej nanič? Miestami to bolo celé príliš fádne a nudné, chýbala tomu iskra. No ako som zistila, malo by vraj ísť o prerábku animovaného filmu z roku 1986 a zrejme to bolo určené skôr pre deti, čo by dávalo zmysel. Lenže to by som tam potom isto vynechala nechutné detaily toho, ako sa zrastali svaly a mäso Thorových capov, čo tu bolo ukázané naozaj detailne.

V konečnom dôsledku išlo o priemernú až podpriemernú vec. Po grafickej stránke tvorcovia síce odviedli dobrú prácu (oceňujem napríklad Thorove vystúpené žily, ktoré pripomínali blesky), hoci niektoré veci by sa ešte doladiť. Príbehovo však išlo o totálnu pohromu. Druhýkrát by som si toto už asi dobrovoľne nepozrela.