VIECC 2018 – obľúbený con nesklamal
Vienna Comic Con sa stal za posledné roky už tak trochu tradíciou. Skonštatovali sme, že aj keby sa na tento festival nechystalo žiadne známe meno, aj tak by sme prišli. Asi preto, že svoje pôsobenie pod značkou VIECC odštartoval zhruba v tom istom období ako náš web. A máme tak k nemu tak citový vzťah. Je super, že ročník 2018 nebol len o tejto platonickej láske, ale že nás festival zaujal aj svojím obsahom.
Do Viedne chodíme vždy v sobotu a tak ako každý rok naša expedícia vyrazila v dostatočnom predstihu, aby sme boli schopní zmapovať samotný štart festivalu. Ešte pred tým sme museli navštíviť McDonald v tesnej blízkosti priestorov conu, ktorý sa už stal tiež pevnou súčasťou nášho programu. Výmena lístkov za vysačky prebehla bez problémov, menšie rady sa tvorili iba pri odkladaní kabátov. Inak išlo všetko hladko ako po masle. Čím viac sa blížilo samotné odštartovanie festivalu, tým viac ľudí sa sústredilo pri vchode, kde sa všetko poctivo odpočítavalo. Úprimne povedané, neviem, čo spôsobilo takú hystériu po odbití 10.00, ale prvá sekcia, kde boli najväčší horlivci, sa valila ako prílivová vlna. Vtipné bolo sledovať, že aj v ostatných „štartovacích boxoch“, ktoré sa mali púšťať postupne po tom prvom, sa podarilo niekoľkým desiatkam návštevníkov zvalcovať organizátorov a dostať sa dnu skôr, ako to bolo plánované. Aj keď to bolo viac ako zbytočné, keďže ľudia sa behom chvíľky proporcionálne rozdelili po celom areáli, malo to zaujímavú atmosféru. Hrala hudba, ľudia spievali a výskali a na všetko, čo ich čakalo, sa evidentne tešili.
Keďže naša osádka je z väčšiny komiksová, prvé kroky, samozrejme, zamierili medzi komiksových hostí. Hlavným ťahákom bol jednoznačne Neal Adams, ktorý si ako prvý komiksový hosť v histórii festivalu pýtal poplatok za autogram, ale aj za fotku. Z pôvodne ohlásených 40 € za kus to bolo nakoniec len za 30 €, ale aj tak to spôsobilo, že nekonečné rady sa nekonali a k Nealovi išli iba fanúšikovia, ktorí autogram od tohto umelca naozaj chceli (mali na to peniaze). Mojím osobným favoritom bolo však iné komiksové meno – Donny Cates. Tento iba 32-ročný autor je aktuálne jednou z najväčších vychádzajúcich hviezd Marvelu. Do rúk sa mu už dostali postavy ako Thanos alebo Doctor Strange a aktuálne valcuje svojou víziou Venoma. Cates bol veľmi milý a bezprostredný. Bolo vidieť, že si kontakt s fanúšikmi užíva, a bez problémov sa fotil a podpisoval všetko, čo mu fanúšikovia doniesli. A niektorí tam prišli skoro s fúrikom zošitoviek. Jim Zub, ktorý mal stolík hneď veľa Donnyho, bol rovnako dobre naladený. Autor, ktorý je obrovský fanúšik fantasy a sveta Dungeons & Dragons, aktuálne píše napríklad sériu Champions, ktorú aktuálne tiež presunul do fantasy kabátu.
Chris Eliopoulos nie je až také známe meno, ale ako ľudia zistili aj na večernom paneli, vďaka tomuto lettererovi čítame Marvel tak, ako ho čítame. A to nielen v US, ale aj v európskych distribúciách. Škoda, že sa na festival nedostavil Jim Balent, ktorého organizátori pôvodne tiež avizovali do komiksovej sekcie. Čo sa týka sily tejto zostavy, tak bola minimálne rovnaká ako tá minuloročná. Je pravda, že u niekoho môžu mať mená ako Snyder, Soule, Asrar a Granov o niečo väčší cveng, avšak to už záleží od osobných preferencií a organizátori neurobili výraznejší krok späť. Záhadou pre mňa ale bolo to, že súčasťou tejto sekcie nebol jeden úplný poklad, ktorý organizátori strčili doslova do kúta. Nám to ale nevadilo a Robertu Ingranatu sme našli!
Roberta Ingranata je bez preháňania miláčik našej redakcie. Začalo to komiksom Witchblade, ktorý nakreslila a ktorý nás oslovil natoľko, že sme sa s ňou skontaktovali a následne urobili rozhovor. Z toho, že príde do Viedne, sme mali obrovskú radosť, a tak sme jej stolík, ktorý bol naozaj v kúte, museli navštíviť. Roberta bola pravdepodobne trochu zaskočená, keď sme sa tam dovalili ako vcelku veľká skupinka. Nákup komiksov a artov bola samozrejmosť. Roberta všetko podpísala asi najmenším podpisom, aký som kedy videl, a so všetkými sa ochotne odfotila. Bolo to naozaj príjemné stretnutie. Ak teda túto umelkyňu nepoznáte, určite to napravte. Okrem toho, že je veľmi talentovaná, je aj nesmierne milá.
Čo sa týka nekomiksových hostí, hlavnou hviezdou bol asi John Noble, ktorého môžete poznať zo seriálu Fringe, prípadne zo série Lord of the Rings. Zaujímavým menom bol aj Andrew Scott, ktorý zarezonoval najmä ako predstaviteľ Moriartyho v seriáli z produkcie BBS Sherlock, prípadne úlohou v bondovke Spectre. Svet Harryho Pottera zastupoval Sean Biggerstaff a zo sveta Walking Dead prišiel herec David Morrissey. Fanúšikovia Game of Thrones si prišli na svoje vďaka Eugenovi Simonovi a Hobbita, respektíve Doctora Who, zastupoval Sylvester McCoy. David Nykl (Stargate: Atlantis, Arrow) a Stave Cardenas (Power Rangers) dopĺňali pestrý kolorit hostí. Ani v tejto sekcii sa však organizátori nevyhli neúčastiam pôvodne ohlásených hostí. John Ross Bowie, známy ako Barry Kripke zo seriálu The Big Bang Theory a krotiteľ duchov Ernie Hudson sa zaradili medzi odvolaných.
Priestory akcie sa oproti minulému roku zmenili len minimálne a skôr sa vychytali drobné muchy, ale základ ostal. Na návštevníkov ako inak čakala obrovská kopa predajcov, ktorí ponúkali množstvo popkultúrneho tovaru. Oproti prvému ročníku, keď tu bol komiksový tovar zväčša v nemčine, sa to v ponuke anglicky vydaných titulov zmenilo priam zásadne. Toľko zošitoviek nebolo v ponuke asi nikdy. Dali sa zohnať aj súborné vydania, aj keď vo väčšine prípadov s trochu prestrelenými cenami. Núdzou určite netrpeli ani fanúšikovia figúrok, tričiek, hier, hrnčekov, plagátov, doplnkov pre cosplay, skrátka všetkého, čo aspoň trochu súvisí s popkultúrou.
Návštevníci sa tiež mohli vyblázniť na obrovskej nafukovacej šmykľavke, odfotiť sa s kamiónom Optimus Prime alebo legendárnou DeLorean. Konzolisti sa mohli hrať do sýtosti a na svoje si prišli aj fanúšikovia stolového vedenia vojny. Ak vás boleli nohy z toľkého chodenia, mohli ste si posedieť na niektorom z panelov, ktoré boli tentoraz priamo v priestoroch festivalu a nie v oddelenej sále. Výhodou bolo, že kulisa bola trochu živšia, ale na druhú stranu hudba a vrava občas rušili samotnú diskusiu. Nás najviac zaujala diskusia „The art of writing superhero comics“, v ktorej účinkovali Donnie Cates, Jim Zub a Chris Eliopoulos. Táto trojica moderátora miestami nepustila k slovu a myslím si, že ak by dostali hodinu navyše, nebolo by ticho ani sekundu. Diváci tak dostali postrehy z tvorivého procesu, pikošky zo zákulisia, plány do budúcna, kopu vtipov a spomínalo sa aj meno Stan Lee.
K celkovej atmosfére prispievalo aj množstvo cosplayov, ktorých tu bolo opäť neúrekom. Niektoré boli zábavné, niektoré jednoduché a originálne, niektoré prepracované do najmenších detailov a niektoré boli také desivé, že sa mi o nich asi ešte bude chvíľku snívať. V priestoroch festivalu to skrátka žilo všetkým, čo máme radi a čomu sa venujeme, čo zbierame a podobne.
Vienna Comic Con určite kvalitatívne nepodliezla latku a udržala si svoj vysoký štandard. Čo sa týka hostí, mohlo sa ísť ešte trošku vyššie, ale sklamaní sme určite neboli. Organizácia sa nenechala zahanbiť, a tak sa už tešíme na ďalší ročník. Dúfajme, že nás organizátori prekvapia a pokúsia sa opäť napredovať a neuspokoja sa len s udržovaním aktuálnej úrovne.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.
