Site icon Multiverzum

You Are Obsolete #1

Adam Olejár

Od vydavateľstva Aftershock Comics prichádza nový horor/triler You are Obsolete, ktorý sa rozhodol vziať klasické príbehy minulého storočia ako Children of the Corn (Kukuričné deti, Stephen King, 1977) a Village of the Damned (Městečko prokletých, 1960, remake 1995) a dodať im moderný technologický twist. Hlavným „záporákom“ teda nie sú adolescenti posadnutí náboženstvom ani neľudské deti čítajúce myšlienky, no skupinka mestských tínedžerov posadnutých telefónmi. Podarilo sa však tomuto komiksu zachytiť to, čo spravilo pôvodné príbehy ikonickými?

Akýsi prológ komiksu predstavuje scéna oslavy štyridsiatych narodenín neznámeho muža. Ten po sfúknutí sviečok padne mŕtvy tvárou priamo do torty, čo však nikoho v miestnosti neprekvapí. Tri deti, ktoré celú udalosť sledujú, zaujíma len, či si už môžu dať tortu. Samotný príbeh je rozprávaný elitnou mladou novinárkou menom Lyla Wilton. Bezprostredne po stroskotaní jej kariéry dostane ponuku vyrozprávať príbeh o „revolučnom technologickom vynáleze“ obyvateľov Estónskeho ostrovčeka menom Muhu. Napriek tomu, že celá záležitosť jej pripadá podozrivá, Lyla sa rozhodne ponuku prijať. Koniec koncov, nemá čo stratiť, však?

Príbeh pokračuje Lyliným pobytom na ostrove, spoznávaním miestnych obyvateľov a celého mesta. V tejto časti sa ukazujú najsilnejšie, bohužiaľ i najslabšie časti komiksu. Medzi pozitíva určite patrí vizuálna stránka, komiks sa nebojí spomaliť a venovať niekoľko panelov len atmosfére mestečka a situácii, do ktorej sa Lyla dostala. Zároveň sú tu pekne naznačené témy, ktoré sa komiks očividne snaží spracovať – vplyv technológie na človeka, strach z nahraditeľnosti vo svete, s ktorým je stále ťažšie udržať krok. Lyla sa rozpráva s miestnymi, ktorí žijú v očividnom strachu z detí a o štyridsiatke rozprávajú ako o rozsudku smrti. Dozvedáme sa aj viac o našej protagonistke, ako ťažko znáša svoj osud a ako sa jej ponurá, zatuchlá atmosféra protiví. Samotné deti sa v príbehu mihnú trikrát, dvakrát počas Lylinho blúdenia po nočnom Muhu a raz na samom konci, keď si Lylu pozvali, aby jej konečne vysvetlili jej úlohu v tomto príbehu. A tu sa aj prvý diel končí, čo je škoda.

Komiks má dva veľké problémy. Prvým je, že sa vlastne nič nedeje. Celý tento diel je len úvodom a akýmsi prísľubom vecí, o ktorých sa bude (snáď) hovoriť neskôr. Chýba tomu akýsi výrazný prvok, ktorý by čitateľa zaujal, zapamätateľný vizuál, čokoľvek. Niekoľko scén sa očividne veľmi snaží tak pôsobiť, ako napríklad obraz kopy detí, ako jazdia po ostrove natlačené do jedného auta, stena za deťmi, kde sú fotky Lyly z celého predošlého dňa, alebo i samotný obraz mŕtveho muža s hlavou v torte. Snaha však vychádza navnivoč a prvému diela teda chýba onen výrazný prvok, ktorý by ho odlíšil od konkurencie.

Druhým problémom je samotný príbeh. Nedá sa povedať, že je nekompetentný alebo dokonca zlý, naopak, je prinajhoršom priemerný. Čo je však aj jeho nevýhodou – pôsobí, akoby šiel podľa najklasickejšej hororovej formulky. Scéna A – prvý kontakt, nasledovaná scénou B, creepy dialóg s miestnym, potom scéna C, mierne spomalenie… komiks je kompetentný, no veľmi sa drží tradičnej hororovej štruktúry. Aby som to napojil na predchádzajúci odsek, toto je aj dôvod, prečo sú niektoré scény brané ako „tie veľké“; pretože v klasickej štruktúre na tom mieste väčšinou tieto scény sú. Nedostatok originality spojený s tým, že autori si väčšinu „veľkých vecí“ nechávajú na ďalšie diely, je komiksu na škodu.