Zaklínač 4 : Z masa a ohně

Geralt prichádza do Novigradu, kde sa ho nečaká najlepšie uvítanie, no stretne starého priateľa Van Schagena a prisľúbi prísť na kĺb záhade, kto po nociach navštevuje jeho dcéru vo veži. Značne ho prekvapí stretnutie so záhadným návštevníkom a súhra okolností spôsobí, že sa spolu dostanú ďaleko na juh, do Ofiru, kde kráľ baží po Geraltovej hlave – ktorú, ak sa chce odtiaľ dostať, musí priniesť sám Geralt, ktorý sa predstaví pod cudzím menom. Východisko mu ponúkne miestna čarodejnica a kráľova pravá ruka.

Tak sa začína štvrtý komiksový príbeh o Zaklínačovi. Pátrame po vrahovi, ktorý má na svedomí podivné a jednoznačne nadprirodzené úmrtia v Ofirskom kráľovstve, pletú sa nám pod nohy kráľovskí asasíni aj konkubíny, hľadáme bylinky na porazenie hrozby, Marigold zvádza a intriguje, Geralt je naivný dobrák a tasí meč, keď treba. V tomto ohľade je všetko, ako má byť.

Chýba mu však akýsi cit. Po niekoľkých stranách začnete mať pocit, že autorky k príbehu pristupovali mechanicky. Zhrnuli si všetky ingrediencie, ktoré ku Geraltovým príbehom patria, a nacápali ich na seba. Panovník, detektívna zápletka, čarodejnice, geraltovo zvádzanie a monštrá. Čo tejto knihe naozaj chýba, je niečo, čo by vás chytilo za srdce, a morálna pointa.

Geralt vstupuje do Novigradu zranený, ale viac sa to nerozoberá. Mám pocit, že celé intro slúžilo len na dokázanie toho, aký je Geralt badass, keď odplaší potvory len úsmevom aj zranený. A to je lacné. Napätie, ktoré chceli autorky dosiahnuť tajomným návštevníkom, ktorý dcérenke spôsobuje cucfleky, trval asi… ani chvíľu. Naozaj vtipným motívom pre mňa bola lietajúca čarovná truhlica, pretože taký rozprávkový prvok mi k zaklínačskému svetu nesedí, ale nakoniec, prečo nie. Vo svete mágie je možné pravdepodobne všetko. Celá kniha má aladinovský fíling, asi preto ju tam dali.

Niektoré kompozičné či priestorové riešenia ma prekvapili tiež. Geralt nie je hlupák, je rozvážny a opatrný. Preto duel s kráľovým obľúbeným zabijakom uprostred širokého nádvoria, kde ešte mŕtvolu aj nechal, to mi nesedí. A napríklad obrovská vrana na obálke v príbehu naozaj vôbec nič neznamená. Kresba celkový dojem nezachraňuje, skôr podporuje. Je absolútne priemerná, ale z príbehu ma dokázali vytrhnúť niektoré panely, kde Geralt stráca svoju typickú vážnu tvár a mení sa na grotesknú postavu. Čo sem-tam poteší, sú farby. Niekedy je to na stránke to jediné, čo je zaujímavé.

Možno za to môže dosť malý priestor, ktorý tento príbeh dostal a možno je to len nezvládnuté adaptovanie sveta Zaklínača. V každom prípade je to zatiaľ najslabší z Geraltových komiksov.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Crew.

• Vydavateľstvo: Crew
• Scenár: Aleksandra Motyková
• Kresba: Marianna Strychowská
• Preklad: Martin D. Antonín
• Počet strán: 108
• Obálka: brožovaná
• Rozmery: 257 x 167 mm
• Jazyk: český
• ISBN: 978-80-7449-741-4