Opäť fantastický SlavCon
Festival SlavCon toho už má za sebou relatívne dosť. Na scéne je už viac ako 10 rokov, vystriedal niekoľko priestorov, spájal sa vždy zo zaujímavými menami a jeho bránami prešli už obrovské zástupy ľudí. Aj na základe povesti, ktorú si so sebou festival SlavCon nesie, sú očakávania vždy vysoké. Inak to nebolo ani tento rok. Podarilo sa mu ich naplniť?
Po dvoch rokoch sa festival presťahoval z petržalského DK Lúky, ktorý podľa môjho názoru nebol ideálnym priestorom, do DK Dúbravka. Nevýhodou síce bolo, že ak človek išiel z Ružinova, ako napríklad ja, mal po 40 minútach v električke pocit, že už prešiel celú Stredozem a márne hľadal cez okno Gandalfa a jeho orly. Tentoraz však neprišli ani na koniec príbehu. :/ Po dobrodružstve menom cesta tam bolo okamžite jasné, kde sa odohráva stretnutie podivínov rôzneho druhu. Vďaka stanom Rádu svätého Galahada alebo Postapo táboru, prípadne outdoorovým workshopom táto skutočnosť nemohla ujsť asi nikomu.
Vnútorné priestory boli, čo sa miesta týka, naozaj štedré. Žiadna klaustrofobická tlačenica, nedostatok vzduchu a pachy, ktoré k tomu zákonite platia. Návštevník sa mohol pokojne rozhliadnuť, zastaviť, porozprávať a nikomu pri tom nezavadzal. Zlé jazyky by mohli povedať, že tam bolo prázdno, ale opak bol pravdou. Návštevnosť bola vysoká a aj vďaka takýmto „prehľadným“ priestorom vyniklo, aké množstvo ľudí na SlavCon zavítalo. V hlavnej hale boli zložení predajcovia, ktorí na takejto akcii nemohli chýbať. Orientačným bodom sa pre nás stal stánok Funtasticu, susediaci s vydavateľstvom Artis Omnis a antikvariátom Olejár Books. Stálicou a veľkým lákadlom bol klasicky MadMaxon, ale svojou ponukou určite zaujali aj ostatní predajcovia, ktorých nebolo málo.
Čo sa týka prednáškových priestorov, tak tie ma veľmi príjemne prekvapili. Červená sála, čo bolo, dá sa povedať, klasické menšie kino, poskytla dostatok miest na hlavné ťaháky programu. Modrá sála, v ktorej som mal možnosť dvakrát prednášať aj ja, bola tiež dostatočne veľká a ak sa minuli stoličky, miest na zemi bolo skoro nevyčerpateľne. V rovnakom duchu sa niesla aj Oranžová sála. Trošku komornejšie, ale o to bezprostrednejšie, to vyzeralo v Zasadačke, kde sa konali špecializované prednášky a menšie workshopy.
Okrem týchto priestorov bol, samozrejme, hojný priestor venovaný spoločenským hrám, ktoré malo pod palcom tak ako vždy iHRYsko. Posedieť sa dalo v susediacej kaviarni, ale povedzme, že sa to zmenilo na výčap, kde stoly kapacitne nestačili, ale ak bol človek trpezlivý, sadol si. Podobne bezprostredne ako v Zasadačke to prebiehalo v dielni, ktorá bola určená na workshopy a všetko potrebné účastníkom pohybových aktivít dopriala Telocvičňa.
Ohľadom programu má pre vás pár postrehov kolega Sarger.
Prednášok bolo ako každý rok neúrekom a nie všetko sa dalo stíhať. V sálach hviezdili stálice ako Františka Vrbenská prednášajúca o nadpozemských bytostiach ženského pohlavia alebo Lívia Hlavačková, ktorá si tento rok pripravila prednášku na tému dusenia a škrtenia – Daj si Airwaves a voľne dýchaj.
V rámci literárnej sekcie nám vydavateľstvo Artis Omnis porozprávalo o 10 rokoch vydávania a boli prítomní aj autori Juraj Červenák, Alexandra Pavelková, Janko Iša a Jana Plauchová. Juraj Červenák nechýbal ani na krste svojej knihy Oceľové žezlo zo série Bohatier prvýkrát vydanej v slovenčine.
Mark E. Pocha svojím tradične netradičným spôsobom pokrstil najnovší prírastok Vydavateľstva Hydra. Krstným otcom knihy Kontakt sa stal Maroš Hečko. Spolu Markom ju pokrstili za asistencie trojice scream queens. Ušné bubienky dostali zabrať a Mark E. Epocha ostal verný svojej povesti.
Počas priebehu festivalu nám občianske združenie Schatmansdorf prezentovalo najväčší slovenský LARP Kráľovstvo vína, či už na prednáškach, workshope alebo v ich stánku. Ochotní larpisti lanárili nových kolegov na letný LARP.
