StarCrack – Vesmírny odpad

Comedy Podcast – humoristický projekt za ktorým stojí Andy Kraus (Lászlo), ktorý je z nejakého mne neznámeho dôvodu ikonou slovenského humoru. Zhromaždil okolo seba niekoľko hercov, autorov a začal chrliť jednu vtipnú a „vtipnú“ reláciu za druhou. Nás zaujíma ich satiristické sci-fi StarCrack.

StarCrack je v prvom rada paródia na StarTrek, avšak berie si elementy i z Červeného trpaslíka. Premisa je jednoduchá – vesmírna loď rovnakého mena pod vedením kapitána Higginsa (Sveťo Malachovský) plná absurdných postavičiek je už 50 rokov stratená vo vesmíre. Ďalej účinkujú: Roman Pomajbo, Dominika Richterová, Zuzana Kizeková a Andy Kraus.

Jedna časť má cca 10 minút, seriál je momentálne na konci 2. série a prezieravo sa nepriznáva k tomu, kto je jeho autorom.

Lebo ten človek by pred scifistami mal chodiť kanálmi a celkovo sa za túto obludnosť hanbiť. Lebo takto odfláknuť taký sľubný koncept nie je jednoduché. V prvom rade postavy: nie sú ani dvojrozmerné. Sú tvorené jedným vtipom, ktorý opakujú dookola (počítač Svokra je uštipačný, vedecká doktorka je nadržaná atď.). Viem, že veľa mágie sa za jednu krátku epizódu urobiť nedá, ale za dve sezóny seriálu hej.

Po druhé – štruktúra seriálu. Väčšina epizód je postavená na dvoch situáciách. Postavy sa stretnú s nejakým paradoxom, o čom asi desať minút trápne melú (lebo niektorá z nich je jednoducho vtedy nechápavá/sprostá/nahluchlá) alebo natrafia na nejakú popkultúrnu narážku. Napríklad Alzáka (seriózne, jediná časť na ktorej som sa smial). Všetko sa potom vyrieši samo, bez pričinenia postáv.

Ja viem, že to má byť humorné, a nie epické. Ale aj humor sa dá podoprieť dobrým príbehom. Dobrou anekdotou. Vesmír v humoristickom sci-fi môže byť absurdný, bláznivý, nezmyselný, metatextuálny, sebauvedomelý, inteligentný. Vesmír StarCracku je jedine nadržaný a plný hlupákov.

Najväčším problémom je humor. V podstate ide o opakovanie tých istých vtipov až na hranicu únosnosti a šialenstva. Frustrujúce na tom je, že autor očividne má rád sci-fi seriály, ale nevie z toho nič vyťažiť. A tak počúvame len trápne slovné hračky, vtipy o sexe a plno zostarnutých popkultúrnych odkazov, ktorým asi ani autor už nerozumie. Setup vtipov je nastavený maximálne na dve vety, nič nie je premyslené a všetko je neuveriteľne prvoplánové.

Nie je to ani také zlé, aby to bolo dobré. Je to len zlé a cringy. Epizódy sa navzájom podobajú, tak ak máte to šťastie, že si ich pustíte za sebou (lebo stránka Comedy Podcastu poriadne nefunguje a autori očividne nevedia vytvárať playlisty na iných platformách) splynú vám do akejsi zvláštnej nahlúplej časovej slučky plnej boomerského kvázyhumoru. Scenárista by sa mal naučiť písať a získať kontakt s realitou a nežiť v dobách kedy MafStory bolo cool.

Najhoršie na tom je, že StarCrack finančne podporuje náš milovaný MadMaxon. A to fakt nie je vtipné.