Chaos Walking – Som Todd Hewitt. Som Todd Hewitt.

V nie príliš vzdialenej budúcnosti, na planéte, ktorá by sa dala označiť ako Nový svet, existuje anomália, ktorú domorodci pomenovali ako „hluk“. Tento fialový oblak, ktorý sa vznáša iba nad hlavami mužov, interpretuje, alebo lepšie povedané kričí do sveta všetky ich myšlienky. Akákoľvek túžba alebo polemika je okamžite verejná a ťažko sa tu udrží akékoľvek tajomstvo. Alebo to s tými tajomstvami nie je také jednoduché? Prečo dedinu obývajú len muži? A čo spôsobí pristátie vesmírneho stroskotanca – ženy?

Príbeh si to zhruba v prvej tretine rozohrá vcelku dobre. Koncept „hluku“ je viac ako zaujímavý a spôsobuje komplikované situácie, ktoré diváka bavia a nútia ho uvažovať, aké by to bolo s „hlukom“ žiť. Hlavný hrdina Todd (Tom Holland) si žije vo svojom malom svete a divák sa zoznamuje s okolím a situáciou, v akej sa jeho usadlosť nachádza. Prvé problémy nastávajú, keď má príbeh ambíciu posunúť sa ďalej z komfortnej zóny hlavného hrdinu.

Chaos Walking nedokáže pracovať so svetom, v ktorom je situovaný. A keďže svet ako taký je divne deformovaný, tak ani postavy v ňom žijúce nemôžu fungovať príliš logicky. Dávne tajomstvá, ktoré môžu otriasť základmi vnímania sveta hlavného hrdinu, sú tak ľahko prehliadnuteľné, že keď príde ich odhalenie, iba si ťukáte na čelo a Todda máte za idiota. Vzdialené a mýtické miesta, ktoré domased Todd nikdy nevidel, sú vzdialené čo by kameňom dohodil. Keď už vidíme niečo zaujímavé a dúfame v bližšie preskúmanie, odchádzame preč a nechávame vcelku sľubný motív trestuhodne plávať.

Postavy sú ploché a vôbec sa nevyvíjajú. Todd sa celý čas len diví, Viola (Daisy Ridley) uteká a Mayor Prentiss (Mads Mikkelsen) sa tvári drsne. Vedľajšie postavy nestoja ani za zmienku. Divákovi je tak úplne jedno, čo sa s postavami deje, keďže vytvoriť si k nim vzťah, je viac ako nereálne.

Pri hľadaní informácií o produkcii tohto filmu ma zarazila výška rozpočtu – 100 miliónov! Fakt by ma zaujímalo, kde tieto peniaze skončili. Vizuálne to totiž vyzerá ako priemerný televízny seriál, ktorý by sa dal natočiť v ktoromkoľvek lese. A nejde len o prostredie, ale aj o kostýmy, kulisy a celkový dojem. Vyzerá to jednoducho strašne lacno.

Režisér Doug Liman ma veľmi sklamal. Od človeka, ktorý je podpísaný pod filmami ako Mr. & Mrs. Smith (2005) a mnou zbožňovaný Edge of Tomorrow (2014), by som naozaj čakal viac. Nečítal som síce knižnú predlohu od Patricka Nessa The Knife of Never Letting Go, ale mám od veľmi dobre informovaného zdroja info, že to je naozaj komplexná a bohatá látka, z ktorej mohlo vzísť oveľa viac ako tento divný paškvil.

Jediné, čo sa dá naozaj pochváliť, je originalita s využívaním „hluku“ a vtipné situácie, ktoré občas vytváral. V istých momentoch sa dá hovoriť aj o chémii medzi hlavnými predstaviteľmi, ale tá zapadne v tej kope nelogického balastu. Ak ste knihu nečítali, môžete to skúsiť ako jednohubku, pri ktorej budete robiť aj niečo iné. Ak ste knihu čítali, asi sa tvárte, že tento film neexistuje. Myslím si, že okrem migrény vám nemá čo dať.