Na Dušičky zomrieš – fotogaléria
Blíži sa vydanie prvého slovenského knižného slashera, románu Na Dušičky zomrieš. Autorom je škandálny Mark E. Pocha (Krajina kanibalov, Kontakt), opäť sa teda môžeme tešiť na kopec slizkých úchylností, ale aj silný, srdcervúci príbeh o mladých ľuďoch, ktorým osud pripravil ťažké skúšky. Kniha vychádza koncom marca, v tomto článku vám predstavíme hlavné postavy, stredoškoláčku Lou a jej nebezpečného stalkera…
O niektorých ľuďoch sa hovorí, že je možné v nich čítať ako v otvorenej knihe. Ak by to platilo aj o Lou, potrebovali by ste šifrovací kľúč, aby sa vám podarilo rozlúštiť obsah stránok. Bola ako z refrénu starého reggae-hitu: Komplikovaná.
Stále ešte mala postavu i tvár dievčatka, hoci podľa rodného listu chodila po tejto planéte už sedemnásť rokov (niekedy mala pocit, že po nej viac blúdi, než chodí…). Na kúpalisku nikdy nepútala pozornosť chlapcov a keď sa jej náhodou niekto prihovoril, bočila pohľadom a v bledých lícach jej rozkvitali červené ruže. Poznali ju ako tichú a nie práve spoločenskú osôbku.
Lou nosila väčšinou svoje obľúbené čierne džínsy s dierami na kolenách, vyťahaný sveter a ošúchanú koženú bundu s cvočkami. Čierne mala aj šnúrky v martenskách. Tmavohnedé vlasy si ráno pred školou zvyčajne len narýchlo učesala, líčidlá nepoužívala skoro vôbec. Neprikladala takým veciam význam. Väčšina spolužiačok sa aj preto pozerala na Lou pomedzi prsty. Pripadala im… divná. Nielen výzorom a správaním, ale aj záľubami. Rada chodila do kina na hororové filmy a počúvala tvrdé hardrockové kapely ako Slipknot, Nirvanu alebo Korn. V šatníku jej viselo niekoľko tričiek s nažehlenými fotografiami obľúbených interpretov.
Lou chápala, že napriek tomu, ako pozitívne sa všetci v jej okolí tvária, aké veľké majú oči, pokiaľ ide o vlastnú budúcnosť, svet nie je až také ohromné miesto, kde sa narodiť…
Teda, pre niektorých je, uvažovala: pre tých, ktorí nosia ponožky s Garfieldom a hrajkajú sa s mačičkami a šteniatkami; ktorí vysedávajú pred nahlúplymi komediálnymi seriálmi typu Horná Dolná; pre tých, ktorým je fuk, že na opačnom konci sveta žijú milióny hladujúcich a že na ďalšom konci sveta padajú bomby na hlavy miliónov hladujúcich; pre tých, ktorí si odmietajú priznať, že telesnosť je len pozlátko pre oči; pre tých, ktorí si neuvedomujú, že smrť je nevypočítateľná mrcha.
S ponurými myšlienkami sa nežilo ľahko. Boli však pravdivé. A to bolo pre Lou najdôležitejšie – pravda. Odmietala žiť v umelo vytvorenej bubline šťastia, vo vyčačkanom „Matrixe,“ ako to robila väčšina jej spolužiakov. Pre nich bol svet samé slniečko a dúha – Lou sa pohybovala v tmavých kútoch; tam, kde žijú bytosti noci.
A jedna z nich si po ňu mala čoskoro prísť…
Model 1: Lucia Ozaniaková
Model 2: Rony
Foto: Ján Jakubec
Námet: Mark E. Pocha
(zdroj: PR)
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.
