Site icon Multiverzum

Neil Gaiman: poctivá Severská mytológia

Gaimanova láska k rôznym mytológiám, no najmä k severským príbehom, je všeobecne známa. Pretavil ju do mnohých svojich diel, najvýraznejšie ju cítiť, samozrejme, v Amerických bohoch. A v istom bode – ak chceme konkretizovať, v roku 2008 na narodeninovej oslave, na podnet editorky Amy Cherryovej – sa rozhodol zhromaždiť to, čoho sa v tejto súvislosti dopátral, a podať do v jednoduchej beletrizovanej forme širokému čitateľskému svetu v knihe Severská mytológia (orig. Norse Mythology).

V prvom rade – absolútne nečakajte typickú beletristickú príbehovosť alebo nejaký nový prístup k tematike. Vôbec. Severská mytológia je proste presne to, čo má v názve, a Gaiman to tak aj zamýšľal. Jednoducho zhromaždil a prerozprával svoje obľúbené severské mýty a legendy. To, ako veľmi do nej prispel svojou autorskou troškou, môžem len hádať, keďže som v tomto ohľade nové kiddo v severskej partii, o severskej mytológii som mala len veľmi okresanú, idealizovanú a popularizovanú predstavu. Preto ma čakala studená sprcha.

Bohovia severskej mytológie sú, pardon za výraz, hovadá. Zabudnite na Hemsworthove Thorovu oslnivú hrivu a žiarivobiely úsmev, ochotu vždy pomôcť a zachrániť svet. Zabudnite na Hiddlestonov Lokiho sexepíl a lišiacku prefíkanosť a už nadobro môžete vypustiť z hlavy panteón plný dobrotivých samaritánov vzhliadajúcich z nebies na svoje milované ovečky v Midgarde. Nič také. Bohovia sú malicherní, detinskí, sami si vymýšľajú trable, konajú impulzívne a arogantne, občas sú fakt hlúpi a občas sú nefalšovane zlí. Priznám sa, bola to rana. Slovo boh nemá v našej kultúre konotácie, ktoré sú na severe absolútne prirodzené. Po prečítaní mám pocit, že to my by sme mali dohliadať na nich, v žiadnom prípade nie naopak.

Nemá zmysel snažiť sa vám prerozprávať jednotlivé mýty, to prenechám na váš vlastný čitateľský zážitok. Čo som si však z knihy zobrala, bolo, že dávni obyvatelia severských krajín mali naozaj bujnú a a psychedelickú fantáziu. Akože, naozaj, capy, ktoré môže Thor zjesť a z ich kostí ich naspäť vytvoriť a tak donekonečna? Nastreľovacie vlasy zo zlata od trpasličích majstrov, lebo Loki sa opil a oholil Thorovu ženu? No a samozrejme, že tie vlasy už – z nejakého určite zjavného dôvodu, ktorý mne uniká – predsa nemôžu dorásť samy od seba! Thor, ktorý potrebuje niekoho zabiť, úplne hocikoho, len aby trošku vypustil paru. Jasné, že kopne do vatry blízko stojaceho trpaslíka, lebo prečo nie. Loki, ktorého netrápi, ak sa postará o skon najkrajšieho boha Baldura rukou jeho vlastného slepého chudáka brata Hoda, ktorého zabije jeho jednodňový súrodenec, ktorého si namiesto prvého zomrelého Odin so ženou vyrobia? Ak niekto so severskými mýtmi v surovom stave nemá skúsenosti, prežije konštantný mind-fuck.

Táto kniha je, nazvime to, dobrá jednohubka pre tých, ktorí chcú lepšie pochopiť všetky tie mainstreamové komiksové, knižné či herné referencie na bohov Asgardu. Spoiler alert – zistíte, že z nich čerpajú len tú lesklú príťažlivú pozlátku. Skutočné prehnité vnútro zostalo vo väčšine prípadov nedotknuté. Gaiman nám ho však v Severskej mytológii naservíroval bez okolkov. A mám pocit, že práve to ho na celej veci fascinuje – tá zbesilá živočíšnosť, ktorú do svojich príbehov vedeli ľudia vložiť. Pretavovali do nich svoje najtemnejšie predstavy a viete čo? Ono to funguje. Mňa z toho chytala úzkosť. Už sa nikdy na Avengerov nepozriem rovnako. Ale mohla som to čakať. Niekoľko hintov mi dali už Americkí bohovia. Ani tam z božstiev nesršala dobrota, to naozaj nie.

V poslednom období na mňa z každej strany doráža severská mytológia. Najprv to bola vynikajúca hra God of War, vďaka ktorej som bola na isté skutočnosti v Severskej mytológii trochu lepšie pripravená, a naopak, ktorého dianie teraz, po prečítaní, trochu lepšie chápem. Potom to bola Severská mytológia, ktorej veľmi rýchle vydanie v slovenskom preklade vo vydavateľstve Slovart ma veľmi príjemne prekvapilo. Nakoniec sa mi do rúk dostala aj Gaimanova najnovšia kniha Odd a mraziví obři (orig. Odd and the Frost Giants) ilustrovaná Chrisom Riddelom, ktorá do značnej miery funguje ako sequel práve k Severskej mytológii. A všetko do seba tak nejako zapadlo. Aj keď sa pozriem na tie zverské povahy ľudí v súčasnosti, hneď som zhovievavejšia aj k bohom Asgardu.

Za recenzný výtlačok ďakujeme e-shopu Nekonečno.sk.

Podrobné informácie o knihe:

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.