Dočkali sme sa. Od uvedenia druhej série Stranger Things v októbri 2017 ubehlo dlhých 615 dní a nocí, kým nám bolo umožnené sa na pár napínavých hodín opäť presťahovať do Hawkinsu. Malé mestečko kdesi v Indiane je tentoraz namiesto snehu zasypané slnečnými lúčmi a depresívnu atmosféru neskorej jesene vystriedalo horúce leto. Kým sa totiž prvé dve série odohrávali v novembri v rokoch 1983 a 1984, tentoraz sme sa ocitli na konci júna 1985. V seriáli teda neubehol ani rok, hoci sa zdá, že niektoré postavy zostarli o čosi viac (a nielen kvôli tomu, že zostarli samotní herci). Decká sa dostávajú do puberty a riešia typické tínedžerské problémy. Teda, nebyť tajných ruských experimentov a jedného inodimenzionálneho démonického monštra, ktoré sa svojimi chápadlami opäť načahuje po Hawkinse.
Eleven sa totiž síce podarilo zatvoriť bránu smerujúcu do dimenzie „Upside Down“, no Sovieti sa nazdali, že ktovie z akých divných dôvodov by bolo celkom fajn, keby sa im ju opäť podarilo otvoriť. A napriek viacerým tajným zariadeniam po celom svete sa im to najskôr podarilo práve v Hawkinse.
Celá tretia séria sa tak nesie v duchu starých dobrých 80. oveľa viac než predošlé dve. Scenáristi stavili na retro atmosféru, čo však nemusí byť každému pochuti, ktorú osviežili všemožnými popkultúrnymi odkazmi a easter eggmi. Kým prvé dve sezóny boli vďaka prepojeniu s Upside Down temnejšie, mysterióznejšie i hororovejšie, tretia oveľa viac pripomínala napríklad Back to the Future.
Prispôsobil sa tomu celý vizuál, kde úlohu hawkinskej školy nahradili obchodným centrom Starcourt či kúpaliskom. Tvorcovia pritom nezabudli prispôsobiť ani soundtrack, takže nám tu spieva Madonna či Wham! a tiež Huey Lewis & the News, ktorí nahrali hlavnú pieseň práve k Návratu do budúcnosti. Ani zďaleka to však neznamená, že sa Stranger Things zmenili na nejakú cukríkovú popovú rozprávku. Laboratóriá HNL vymenili za tajnú sovietsku základňu a desivé zákutia Upside Down zas nahradili starou budovou oceliarní.
Tak ako predtým dr. Brenner a HNL sú to teraz Sovieti, ktorí svojím konaním iniciujú udalosti tretej sezóny a návrat Mind Flayera. Síce tu tentoraz chýba hlava celej operácie, v ktorej by sme si vedeli zosobniť tú „ľudskú“ stránku zla, no zato nám naservírovali ruského „terminátora“, opäť odkaz na jednu z najväčších klasík 80. rokov.
A čo postavy? Ako som už spomínal, tie pomaly začínajú dospievať (teda zrejme až na Willa Byersa, čo v priebehu série vyvoláva drobný konflikt medzi hlavnými hrdinami). Dustin sa vracia domov po mesiaci, a aj keď mu jeho kamoši pripravili skutočne cool uvítanie, po väčšinu série má pocit, že sa od neho jeho partia odstrihla. Preto keď sa pokojné nažívanie v Hawkinse začne opäť zvrhávať, Dustinovým spojencom sa opäť stáva Steve. Ten pracuje v Starcourte v zmrzlinovom stánku Scoops Ahoy spolu s Robin, nováčičkou, ktorú si v seriáli zahrala Maya Hawke.
Ďalší tím tvorí zvyšok starej partie, teda Eleven, Mike, Will, Lucas a Max. Tí sa zas zameriavajú na nadprirodzenú časť príbehu – odhaľovanie návratu Mind Flayera, ktorý si tentoraz za svojho hostiteľa vybral Maxinho brata Billyho. Toho stvárnil Dacre Montgomery (Power Rangers) opäť bravúrne, čo sa dá povedať aj o zvyšku hereckého obsadenia. Často sa pri týchto kvalitných zahraničných seriáloch čudujem, kde dokážu producenti nájsť toľko deciek (hoci už tínedžerov), ktorí dokážu hrať tak uveriteľne a prirodzene. Od nich by sa mohli učiť mnohé naše herecké „hviezdy“.
A napokon tu máme už klasické duo Jim Hopper – Joyce Byers, ku ktorým sa neskôr pridajú ruský inžinier Alexei a Murray Bauman, ktorý sa objavil už v druhej sérii ako konšpiračne naladený súkromný detektív. Dalo by sa povedať, že ide o najakčnejšiu dejovú líniu, hoci akcia nechýba ani predošlým dvom. Všetky v sebe pritom opäť nesú aj riadny kus mysteriózna, detektívky aj humoru.
Hlavne na úvod pôsobí tretia séria Stranger Things uvoľnenejšie – prejavuje sa tu letné obdobie a „hravá“ stránka 80. rokov. Na kúpalisku páli slnko, všetko hrá farbami. No keď sa situácia zamotáva a Mind Flayer opäť naberá na sile, začínajú Stranger Things opäť temnieť a sú čoraz akčnejšie, čo opäť vyvrcholí vydarenou bitkou v závere posledného dielu, v ktorej sa všetky tímy na čas opäť spoja. Chválim aj zakomponovanie Sovietov, čím sa do seriálu dostal, aspoň čiastočne, aspekt Studenej vojny, ktorá práve v polovici 80. rokov vrcholila. Tým získava seriál globálny rozmer, vďaka ktorému môže byť pravdepodobne posledná štvrtá sezóna skutočne veľkolepá.
Tentoraz však chýba výraznejšie zakomponovanie Upside Down, ktorý vidíme len v pár okamihoch, čím seriálu chýba jedna z jeho najsilnejších a najzaujímavejších stránok. Aj preto verím, že pokiaľ nás o rok naozaj čaká záver seriálu, dočkáme sa sveta „hore nohami“ aj Mind Flayera vo veľkom štýle.
Tretia séria ma nesmierne bavila. Či už akčný záver, alebo tie odľahčenejšie časti, ktoré boli napísané a zahrané tak dobre, až som presvedčený, že by celý seriál mohol pokojne fungovať aj ako tínedžerská komédia. Dobre, možno preháňam, ale faktom je, že to tvorcovia zvládli naozaj dobre a ani na okamih som sa nenudil.
Ak by ste si chceli niečo o Stranger Things prečítať v češtine, siahnite po komikse Stranger Things: Druhá strana.
Zhrnutie
V hodnotení uberám pre výraznejšiu absenciu Upside Down a za to, že seriál už nepôsobil tak mysteriózne ako v prvých dvoch sezónach. A pridávam za Neverending story a všetky možné popkultúrne odkazy. Takže vlastne dávam plný počet.