VIECC 2017 – opäť na výbornú!
Keď sa povie Viedeň, bežným ľuďom napadnú pravdepodobne Prater, Schönbrunn, Mozart, Mozartove gule a podobne. Pre fanúšikov komiksov a popkultúry všeobecne sa ale Viedeň posledné roky spája s najväčšou žánrovou udalosťou v priľahlom okolí. Vienna Comic Con, akcia západného typu, už tretíkrát otvorila svoje brány a som veľmi rád, že opäť nesklamala. Poďme ale pekne poporiadku.
Hneď po príchode na miesto konania akcie sme sa presvedčili, že ak si človek trochu privstane, získa tým obrovskú výhodu. Areál sa pre návštevníkov otváral až o 10. hod., avšak naša kolóna áut z Bratislavy vyrazila o niečo skôr, a tak sme sa na mieste určenia motali už krátko po ôsmej. Môže sa to zdať prehnane skoro, avšak výmena lístkov za „vstupenky“ už prebiehala, a tak sme boli v tomto bode vybavení o pár minút. Zvyšný čas sme tak namiesto postávania v radoch, ktoré sa postupne, samozrejme, len zväčšovali, strávili na raňajkách v blízkom McDonalde.
Otváranie areálu malo skvelú atmosféru. Odpočítavanie a následné vypustenie dychtivých fanúšikov bolo plné energie. Komiksáci okamžite zamierili do Artist Alley, kde už čakali komiksoví hostia. Drvivá väčšina z nich začala podpisovať prakticky okamžite a ako sme aj neskôr zistili, žiadny z nich nemal hviezdne maniere, skôr naopak. Najväčšia rada sa okamžite vytvorila u Scotta Snydera, ktorý lákal najväčšiu skupinu fanúšikov. Bol priateľský, milý, podpisoval bez problémov aj väčšie kopy komiksov, rád sa odfotil a prehodil pri tom slovko-dve. Žiadna pásová výroba, kde by vás po 20 sekundách hnali. Scott sa zaujímal, aké sú lokálne pomery, čo sa fanúšikom páči, čo čítajú a podobne. Rovnako ústretový bol aj Charles Soule, ktorý sedel hneď vedľa Scotta. Táto dvojica strávila pred samotným conom vo Viedni pár dní (odporúčam si pozrieť ich Twitter či Instagram) a aj priamo v Artist Alley spolu stále komunikovali a skvele sa dopĺňali. Okrem tejto dvojky si fanúšikovia mohli pokecať a dať si niečo podpísať u Adiho Granova, Mahmuda Asrara, Guillerma Ortegu, Jima Balenta a u ďalších, skôr lokálnych tvorcov. Rady neboli dlhé ani o niečo neskôr, a za 30 minút sa dali obehnúť všetci umelci. Poobede to už bolo na dlhšie, ale predlžovalo sa to najmä u Snydera, ostatní umelci mali rady na 10 – 15 minút. Celkovo to však bolo bezproblémové. Nevidel som, že by sa niekto nedostal na rad alebo že by bol niekto poslaný preč.
Okrem podpisových akcií nás zaujímali aj panely, hlavne dva komiksové, ktoré boli v sobotnom programe. V rámci prvého nám prezradili Adi Granov a Mahmud Asrar, aké to je kresliť superhrdinov. Adi hovoril o komikse Iron Man: Extremis, ktorý kompletne ilustroval, o tom, aké je to robiť obálky, prípadne prezradil nejaké drobnosti z tvorby MCU. Mahmud vysvetlil, ako vyzerá jeho tvorivý proces, porozprával niečo o svojich projektoch a spolu s Adim sa vyjadrili aj k aktuálnej téme výmeny šéfredaktora Marvel Comics. C. B. Cebulski bol pre oboch prvým kontaktom v Marvel Comics a obaja sa na jeho adresu vyjadrovali veľmi pozitívne.
Po paneli, ktorý zaujímal fanúšikov seriálu Supernatural, nasledoval komiksový zlatý klinec programu. Scott Snyder a Charles Soule rozprávali o tom, aké je to tvoriť komiks. A nech bol pôvodný plán inak skvelého moderátora akýkoľvek, obaja scenáristi si išli svoje. Boli to obšírne odpovede na otázky divákov, plné vtipných príhod a odporúčaní pre začínajúcich autorov. Dovolím si tvrdiť, že ak by moderátor úplne odišiel a nechal tam túto dvojicu samú aj tri hodiny, dokázali by baviť fanúšikov bez jediného problému. A aj keď sa tento panel musel po hodine ukončil, bol to skvelý zážitok, plný pozitívnej energie a inšpirácie.
Tak ako každý festival, aj tento je aj o nákupoch. Poučení z minulosti sme nemali veľké očakávania ohľadom omnibusov alebo iných komisových zbierok. Tie tu boli opäť primárne v nemčine. Raj je to však pre zberateľov zošitoviek v angličtine. A stačili na to iba dva obchody. Jeden menší, ktorí si pamätám od prvého ročníka. Nemal síce veľký výber, ale aj v tom mále sa dali nájsť ozajstné klenoty. Veľmi príjemné ceny boli vítaným bonusom. Druhý obchod bol o poznanie väčší a označil by som som ho za tzv. „obličkový“. Áno, je to ten obchod, kde je kvantum úžasných vecí, ale všetky ich mať nemôžete. Tu boli ceny trochu nadsadené, ale ak sa človek aspoň trochu vyznal, nebol problém s predávajúcim zjednávať až na pre obe strany akceptovateľnú sumu. Okrem týchto dvoch komiksových obchodov sa tu nachádzalo aj kvantum iných, popkultúrne zameraných predajcov. Figúrky, tričká, hry, knihy a rôzny iný žánrový sortiment nebezpečne žmurkal na peňaženky návštevníkov.
Trošku ma sklamal sortiment, ktorý predával samotný con. Minulý rok bol v ponuke plagát VIECC, komiksy s variant obálkami, na ktorých bolo logo tejto akcie, a podobne. Tento rok to trochu odflákli a priniesli len to, čo sa minulý rok nepredalo. Mohli ste si teda kúpiť minuloročný plagát, komiksy z minulého roka a podobne.
Aj pre ľudí, ktorých komiksy veľmi nezaujímajú, tu boli hostia z iných sfér popkultúry. Mohli ste sa tu stretnúť s menami ako Jason Isaacs (Harry Potter, Star Trek: Discovery), Ross Mullan (Game of Thrones), Adam Brown (The Hobbit), Matt Ryan (Constantine), John Rhys-Davies (The Lord of the Rings), Sebastian Roché (Supernatural). Na to, aby ste sa však mohli s týmito hviezdami stretnúť, ste museli načrieť hlbšie do svojej peňaženky. Fotka, podpis a podobne neboli zadarmo a ceny sa pohybovali od 20 € do 50 €. Nás, komiksovo ladených fanúšikov, nechali tieto hviezdy chladnými a úplne sme ich obišli. A áno, svoje tam urobila aj cena. Komiksoví hostia boli zadarmo, pri filmových/seriálových sa platilo za čokoľvek. Organizátorom nič nevyčítam, je to ich právo a model, ktorý funguje všade v zahraničí. Z pohľadu komiksového fanúšika však vyznie vtipne, keď aj dvakrát otočí hviezdu Snyderovho formátu zadarmo a na béčkového seriálového herca je „vstupné“ 50 €. 🙂
Viedenský Comic Con sa po roku opäť niekam posunul. Inak vyriešil priestory, organizátori boli opäť milí a veľmi nápomocní, hviezdni hostia boli o level vyššie a až na úplné drobnosti všetko fungovalo ako hodinky. Dúfam, že VIECC v ďalších ročníkoch túto veľmi vysoko položenú latku nepodlezie a bude sa neustále posúvať vpred. Ročník 2017 bol skvelý a ak sa nič nepredvídateľné nestane, návšteva o rok je samozrejmosťou. Väčší žánrový sviatok tu totiž široko-ďaleko nemáme. Aj keď sa tak niektoré festivaly snažia tváriť. 😉
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.
