Prvý diel Batmana v rámci Znovuzrození hrdinů DC zrejme tak úplne nenaplnil očakávania – ani zo strany vydavateľstva, ani zo strany natešených fanúšikov. Nebolo to zlé, ale nešlo o taký úžasný úvod, aký mal starší Batmanov reštart – Soví tribunál v rámci New 52. Teraz priletelo pokračovanie Já jsem sebevražda. Aké je?
Na začiatku za sebou necháme udalosti z Já jsem Gotham (sú dočasne uzatvorené na prvých stranách) a hurá do novej akcie. Já jsem sebevražda napĺňa to, čo sľúbil koniec predchádzajúcej časti – Batman prijíma úlohu od nevyspytateľnej Amandy Waller. Cieľom vražednej misie je získať Psycho-Pirata, pána emócií, ktorý v momente, keď si nasadí masku, dokáže priviesť bohov do šialenstva. Problém je len v tom, že ho momentálne nedrží v zajatí nikto menší a brutálnejší než legenda legiend – monštruózny Bane.
Ide o návštevu ostrovnej väznice Santa Prisca, ktorej vládne Bane a ktorá je „nejzabezpečenější, nejzvrácenější vězení v dějinách lidstva“. Tak to síce vravela Amanda, treba však dodať, že hoci skutočne nejde o miesto, ktoré by ste si vybrali na prvé rande, rozhodne som z neho nemal žiadny extrémne zvrátený dojem; ak by tomu šéfoval Joker, určite by to bolo stokrát zvrátenejšie (viď kultovka Arkham od Granta Morrisona).
Batman musí dať dokopy svoju vlastnú Jednotku samovrahov a vydať sa s ňou na nebezpečnú misiu, ktorej konca sa niektorí nemusia dožiť. Postavy sú to vskutku pestré, hlavne vizuálne, ale minimálne pri dvoch som nepochopil, prečo sa zúčastňujú misie. Ako príbeh napredoval, začínal som nadobúdať presvedčenie, že ich prítomnosť za nevyjasnenú pokladali aj tvorcovia. Naopak, Ventriloquist alias Arnold Schwarzenegger Weskler, ktorý vyzerá ako to najhoršie, čo komiksový scenárista môže vymyslieť, na konci ukáže svoj kľúčový význam.
Já jsem sebevražda je vydarenejšia než Já jsem Gotham. Je to komiks rýchly a akčný. Veľmi akčný. Miestami až príliš. Kým naposledy Batman zvládol „len“ absurdné hry s lietadlom a potom sa krotil, nechajúc najveľkolepejšie kusy Lige spravodlivosti a Gothamovi s Gotham Girl, v dvojke sa postará o všetku akciu. Pri páde/havárii (a následnom výbuchu) som sa tváril, že to nevidím, ale zmlátenie desiatok po zuby ozbrojených zabijakov už bolo ozaj prehnané.
Naopak, poteší Bane. Zaskočilo ma, ako realisticky je stvárnený; hlavne keď si spomenieme na jeho až prehnane svalnaté telo z druhého crossoveru s Nindža korytnačkami, kde pripomínal paródiu na samého seba. Tentoraz je to uveriteľná beštia s pekne tvrdou, ale nie nereálnou (je bez Venomu) postavou. A po celý čas je nahý. A sedí na tróne z ľudských lebiek. A nemá masku.
Pozitívny dojem som mal aj z Catwoman. Selina Kyle je kontroverzná, niekedy irituje, niekedy baví. Tu bola vcelku super a jej a Batmanovi patria posledné, pomerne výnimočné strany.
Okrem Catwoman (toho času odsúdenej za vraždu 237 ľudí) sa dočkáte rôznych – na môj vkus príliš bizarných – záporákov. Werewolf, Gorilla Boss a Zebra Man sú postavy, ktoré by sa hodili skôr, čo ja viem, k Spider-Manovi. Nevoňal mi ani Batmanov plán – s pokračujúcim dejom sa ukazuje, že absolútne všetko premyslel, vrátane vecí, ktoré vyzerali tak, že sa mu vymkli spod kontroly.
Napriek tomu všetkému mám z Já jsem sebevražda dobrý dojem. Nie je to veľdielo a ani budúca klasika, ale zábavná jednohubka, ktorá by mohla potešiť každého, kto si po nociach oblieka netopierí plášť a skáče zo striech.
Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Crew.
- Vydavateľstvo: Crew
- Scenár: Tom King
- Kresba: Mitch Gerads
- Počet strán: 168
- Väzba: brožovaná väzba
- Rozmer: 260 x 170 mm
- Jazyk: český
- Rok vydania: 2018
- ISBN: 978-80-7449-622-6
Zhrnutie
Po nie úplne uspokojivej jednotke vidím stúpajúcu tendenciu.
